Slovenské kúpele - nuda a evergreeny

Nimnica: kúpele s nákladnými autami
V parčíku pred kúpeľmi v Nimnici sedí na lavičke chlapík, v ruke umelohmotná fľaška s liečivou vodou. Sleduje autá, ktoré prechádzajú pár metrov od neho po hlavnej ceste medzi Púchovom a Považskou Bystricou. Za každým sa obzrie. "A čo tu mám robiť? Sedieť v izbe?"
Kúpele Nimnica sú priamo pri hlavnej ceste, po ktorej denne prejdú stovky kamiónov. Za cestou je Priehrada mládeže, za ňou železničná trať. Lomoz kolies nákladných vlakov sa nesie ponad vodu do okien ubytovní v kúpeľoch. "Okná izby mám otočené do cesty. V noci ich musím mať zatvorené, inak nezaspím," hovorí chlap na lavičke. Ďalšie slová prehluší hukot tatrovky naloženej hlinou, ktorá sa vlečie po ceste.
V kúpeľoch sú dva malé obchody s textilom, kozmetika, za cestou pri autobusovej zastávke bufet. Všetko zatvárajú v skorých popoludňajších hodinách.
Kúpele Nimnica tvorí asi osem veľkých budov. Najbližšia dedina je dvadsať minút peši.
"Tu je ešte dobre, budovy sú pomerne moderné. V 90. rokoch som bol v kúpeľoch Číž pri Rimavskej Sobote, a tam sme bývali v drevených ubytovniach. Je tu espreso, nejaký hudobník občas chodí hrávať evrgríny, dá sa ísť na výlet do Žiliny, Považskej Bystrice, Púchova. Horšie je, že tí, čo som sa s nimi skamarátil, zajtra odchádzajú, a musím si znova hľadať nových. Dovtedy bude ukrutná nuda."
Na dverách do fitness je napísané, že otváracie hodiny sú od deviatej ráno do ôsmej večer. O druhej popoludní boli dvere zamknuté. Pacienti z kúpeľov hovoria, že večer býva fitness otvorené a chodia doň aj ľudia z okolia.

Vyšné Ružbachy: country a Biely dom
Parkovisko zo štrku za 30 korún na hodinu a 180 na deň. Na parkovisku traktor, za ním obrovské kopy hliny, až potom hlavná budova - to je prvý pohľad na kúpele Vyšné Ružbachy. Dedina je hneď pri nich, ale majú vlastnú veľkú pešiu zónu, príjemný vzduch, ticho, zlé prípoje od vlakov a diaľkových autobusov, minimum obchodov, reštauráciu s dobrými cenami, zelovoc, kúpalisko, ihriská, v dedine ďalšiu reštauráciu a krčmu.
Na lavičke pred vchodom do hlavnej budovy fajčí viditeľne unudená pacientka: "Nie je to také zlé, každý si zariadi voľný čas podľa svojich záujmov. Ľudia sa po procedúrach prechádzajú hore dole po parku. Niektorí sedia v izbách - ak si priplatili 150 korún, majú aj televízor. Je tu kúpalisko s ohrievanou vodou, dajú sa požičať bicykle."
Po poobíjaných schodoch sa blížia dvaja starší Košičania. "My sme samoplatiči, prišli sme sem na týždňový oddych. Pre jedného 6800 korún na týždeň. Nám stačí, čo tu je, chodíme iba občas do kaviarne. Akurát ceny sa mi zdajú vyššie. Jablká som kupovala dolu pri parkovisku. Kilo po 46 korún. U nás v Košiciach, keď sme odchádzali, boli po 29,90. Včera bol mejdan, bolo to dobré, ale hudba hrala veľmi hlasno. Dnes má prísť nejaká country skupina," hovorí Košičanka. "Vlani sme boli v Rajeckých Tepliciach, a tam je to horšie. Jedno miestečko obídete pätnásťkrát a to je všetko."
Akcie bývajú v Bielom dome, peknej budove v strede kúpeľného parku, kde je aj príjemná reštaurácia a kaviareň.
Hore, na konci veľkého areálu pod krásnym kúpaliskom je zelovoc a občerstvenie. "Ľudia tu majú čo robiť. Bývajú zábavy, vystupujú country skupiny. Prvý týždeň sa možno aj nudia, ale potom nechcú ísť domov. Už som bola aj v Bardejovských kúpeľoch, ale na liečenie by som išla radšej sem," hovorí predavačka.

V Ľubochni videla aspoň Dančiaka
"Je tu pár parkov, ktoré sme prešli za tri-štyri dni, tenisové dvorce, ale tí, čo nehrávajú, majú smolu. Jedna reštaurácia, jedna krčmička, dosť slabé obchody. Niet kde kúpiť kozmetiku, stánok je väčšinou zavretý, časopisy sú staré. Starším to možno vyhovuje, no pre mladších nie sú žiadne akcie. Ale videla som tu herca Stana Dančiaka, asi sem chodieva," hovorí Žilinčanka Veronika Pavelčíková, ktorá sa prišla preliečiť do Ľubochne. Nie sú to klasické kúpele, skôr liečebné ústavy - endokrinologické a diabetologické. "Procedúry a liečenie je výborné, starajú sa o ľudí niekedy až priveľmi, ale ostatné..."

Korytnice už niet
Pod Donovalmi sa z cesty z hlavného ťahu medzi Ružomberkom a Banskou Bystricou odbočuje do Korytnice - kúpeľov v lesoch pod kopcami, v ktorých sa liečil aj Ľudovít Štúr. Po vystúpení z auta pľúca dostanú kyslíkový šok. Dnes sú kúpele zatvorené, architektonicky zaujímavé budovy medzi stromami chátrajú, v malinkom jazierku, kde kedysi plávali červené a šedé rybky, ostali len šedé. Budovy sú prázdne, bývalý bufet a amfiteáter bez života, areál je nepokosený. Kúpele odvlani nefungujú, ale telefónny automat v zhrdzavenej búdke opretej o bývalý bufet áno. V oknách domu, kde bola spoločenská miestnosť sú ešte záclony, anténa už nie.
Do Korytnice si chodia ľudia len nabrať vodu z prameňa a pod kúpeľmi žije asi 60 miestnych. "Aj spolumajiteľ kúpeľov bol miestny človek z Korytnice. Hovoril, že sa obklopil nevhodnými ľuďmi, a skrachovali. Teraz je to zabudnutá dolina," hovorí jedna z obyvateliek Korytnice.
Na križovatke visí z informačnej tabule starý plagát - voľte koalíciu SNS, Smer na starostu obce. V Korytnici je plnička na minerálnu vodu, ktorá vyhráva v testoch o najlepšiu minerálku na trhu.

Brusno vraj žije cez Vianoce
Brusno, typická dedina na Horehroní, za ňou známe kúpele. Pár budov, dve espresá, bar, kaderníctvo, park na prechádzky. Nič viac. Liečia v nich okrem iného choroby tráviaceho traktu. Silnejší pán v bistre pod hlavnou kúpeľnou budovou má na tanieri naložených šesť vyprážaných syrov a špekuluje, žeby zaviedol mnohoženstvo. Z okna sa vykláňa pacient s cigaretou v ústach.
Klienti bývajú v novších budovách, liečivá voda sa chodí piť do pitného pavilónu. Pri jedných dverách je nápis Bazénové kúpele. Cez sklo v nich vidieť sadeničky, rebrík, plechovice, fúrik, neporiadok.
V nedeľu večer je pri kúpeľoch pusto, v parku sa prechádza asi päť ľudí. "Cez Vianoce tu býva veľa ľudí, chodia sem aj Maďari," hovorí chlapec z Brusna, ktorý prišiel s do parku s priateľkou. "Tam bola kedysi jedáleň, ak sa dobre pamätám. Už dávnejšie tie budovy nevyužívajú," ukazuje na peknú historickú budovu v žalostnom stave spojenú s ešte žalostnejším liečebným domom Ďumbier. V ňom sú vytrhané parkety, na chodbách neporiadok. Žiadne obchodíky, žiadna nákupná zóna.

Česi na Sliači: Je tu veľa Nemcov
V známych kúpeľoch Sliač je nákupná zóna priamo pri hoteloch a kúpeľných domoch. Hračky, drogérie, sklo-porcelán, galantérie, bižutérie, domáce potreby, suveníry, potraviny, predajne šatstva, množstvo ďalších obchodíkov a služieb. Po 15.30, keď sa končia procedúry, však ostane otvorený len rozličný tovar. Ostatní podnikatelia zatvoria a v nedeľu, keď majú klienti najviac času, neotvoria vôbec.
Podvečer sa bohatí nemeckí dôchodcovia prechádzajú pomedzi tmavé pozatvárané obchody, ak majú auto, idú radšej do Zvolena alebo do Banskej Bystrice.
Lekáreň je v júli a v auguste, teda v hlavnej sezóne, otvorená od desiatej dopoludnia do dvanástej, aj to len v pondelok, stredu a piatok.
"My sme tu len na relaxačnom pobyte a už sme v slovenských kúpeľoch boli v Turčianskych Tepliciach a Trenčianskych Tepliciach, tak sme počítali s tým, že okrem kúpeľných procedúr nie sú služby. Máme auto, chodíme do Zvolena. Dvakrát sme boli u nás v Mariánskych Lázňach a je fakt, že tam sme si po večeri vyrazili. Tam to žije, to je niečo úplne iné!," hovorí manželský pár z Ostravy. "Ale, žiaľ, je tu veľa Nemcov. Do českých kúpeľov ich chodí veľa, ale že ich bude toľko aj tu, s tým sme nepočítali."
Pekné prostredie, udržiavané parky, budovy, čerstvo natreté lavičky. "Je tu bar, reštaurácia Kolkáreň, popoludní espreso, dá sa skočiť na kávu. Prvý týždeň sa človek nudí, ale keď sa osmelí, je to celkom dobré. Bývajú zábavy, sliačske kúpeľné leto," nesťažuje sa muž z Lučenca, sediaci spolu s ďalšími ako v kine pred televízorom pri recepcii hotela.
K terase s barom pod hotel vedú trochu otlčené schody. Verejné WC pri terase je zadarmo, čo primerane vidieť a cítiť.

Guten Tag v Dudinciach
Vôňa čerstvo pokosenej kukurice, roky rozostavaný kultúrny dom, obchody otvorené do 15.00 až 16.00, jedno bistro, dve reštaurácie. Dudince.
V niektorých hoteloch ľudí automaticky zdravia: Guten Tag.
Pekné čisté parky, bazény, príjemné bývanie, ale nič viac. "Pacienti chodia plávať, na prechádzky, dá sa chodiť na víno, každý večer hrá v niektorom dome hudba, tak sa dá ísť tancovať. Ja chodievam o pol šiestej von a dýcham dobrý vzduch. Našiel som si tu zábavu," hovorí pacient, ktorý o pol siedmej ráno trhal v lesíku za kúpaliskom kvety. "Ale je pravda, že služby sú biedne. Boli tu nejakí ľudia, čo chodievali do Maďarska. Hovorili, že tam sú krásne kúpele, výborné služby. V Dudinciach je reštaurácia U mlynárky, teraz spravili v meste U Petra a to sú jediné slušné podniky. Viem si predstaviť služby, žeby mi za poplatok napríklad oprali. Som tu posledné dva dni a doteraz som nenašiel žiadnu práčovňu."
Nemeckí klienti kúpeľov si môžu ísť pozrieť akurát futbalový turnaj s účastníkmi Izomat Nová Baňa, TJ Pliešovce, Strojár Krupina a domáci Slovan Dudince za vstupné 20 korún. V rámci turnaja je guľáš a pivo.

Sklené Teplice: zašlá sláva bohatstva
Podobne vyzerajú kúpele Sklené Teplice, v kedysi bohatej banskej dedine ponorenej do lesa neďaleko Banskej Štiavnice. "My sme tu boli na dovolenke. Boli sme veľmi spokojní, ale trochu ma zarážalo, že kúpalisko nebolo veľmi udržiavané. Kúpele sú vynikajúce, voda je výborná, veľmi pomáha, perfektné stravovanie, ale ostatné služby podnikateľov sú slabé. Vybavenosť obchodov a reštaurácií je taká tretia-štvrtá trieda. O štvrtej sme mali procedúru, a keď sme po nej išli do dediny, všetko už bolo zavreté. Keby sme nemali auto, unudíme sa k smrti. Chodili sme do Kremnice, Banskej Štiavnice, včera sme sa išli aj na východné Slovensko. Bez auta by sme mohli iba chodiť po horách. Hory sú príjemné, ale každý deň je veľa," hovorí rodina Justovcov z Prahy, ktorá práve končila v kúpeľoch dovolenku a balila sa do svojej Hondy. "Predtým sme sa boli pozrieť v Planej, pri Mariánskych Lázňach, a to sa nedá porovnať. Značkové obchody, sklo, zlato, všetko pootvárané. Aj tu by sa dalo určite urobiť veľa vecí."
Jediný obchod, ktorý je otvorený do 17.00 a má dobrý tovar, je mix market Jana Veselá. Pri vchode má zvonček a obslúži aj neskôr. "Často sa mení manažment kúpeľov, nikto nevie na čom je. Ľudia v dedine zatiaľ nemajú odvahu podnikať, akosi sa na to nechcú dať," hovorí pani Veselá.
Starosta Sklených Teplíc o kúpeľoch a službách hovoriť nechce. S vedením kúpeľov, ktoré sa teraz zmenilo, vraj hľadajú k sebe cestu. Obec peniaze na budovanie služieb nemá.
"Toto je dobrá oblasť, naokolo samé banské mestá, ktoré boli kedysi veľmi bohaté. Ale to chce šikovných ľudí. Predtým tu bol starý starosta, ktorý na všetko kašľal a miestni sa ešte nezobudili," hovorí v parku pani v bielom oblečení, asi lekárka. Areál kúpeľov je udržiavaný, ale v jeho strede je rozpadávajúca sa rotunda, niekdajšia spoločenská miestnosť. "Niektorí hovoria, že je z 13. storočia."

Voda je jedinečná, Smrdáky nudné
"Hneď poďte naspäť, veď vidíte, že sa práši, nechoďte tam!" kričí za dvoma chlapcami, ktorí chcú ísť na ihrisko, lekárka z liečebného domu Mladosť v Smrdákoch. Po poliach za kúpeľným areálom žnú kombajny. Z jednej strany kúpeľov v Smrdákoch je bežná záhorácka dedina, z troch strán polia, na ktorých v lete hučia poľnohospodárske mechanizmy.
V dedine lahôdky, pub otvorený do jedenástej večer, v kúpeľoch pedikúra, manikúra. Park upravený. Volejbalové ihrisko vyzerá, že ho už dlho nik nepoužíval, klienti môžu hrať tenis, biliard, posilňovať. Je tu aj akýsi amfiteáter s trinástimi lavičkami bez operadiel.
Liečivá voda voda je jedinečná v rámci strednej Európy, ale procedúry sú do 14.45 a koniec. Kino hrá každý tretí deň, štyri dni do týždňa je živá hudba, kúpele robia výlety do Trnavy, do Bratislavy. V dedine nie je žiadna mimoriadna architektúra, ktorá sa dá počas trojtýždňového liečenia obdivovať.
Vo dvore na stene jednej z budov je presklená informačná vývesná tabuľa pre zamestnancov s nápisom ZV ROH.

Rajecké Teplice a krásne jazierko
V Rajeckých Tepliciach je služieb o čosi viac. Trhovisko neďaleko autobusových zastávok je otvorené do 16.00-17.00, jeden obchodík dokonca do 19.00.
Z hotela sa vychádza rovno na rušnú ulicu, rýchlejšie nákladné autá dvíhajú prach z cesty, ktorý ohadzuje ľudí na chodníkoch. Z hotela Veľká Fatra do budovy, kde sú procedúry, radšej vybudovali krytý nadchod ponad cestu.
V strede je zopár bývalých obchodíkov s porozbíjanými výkladmi. Jedinou atrakciou je krásne upravené jazierko s reštauráciou a požičovňa člnkov.
Miestni ponúkajú zopár služieb - grilbar a predajňu umeleckých výrobkov. Inak sa Rajecké Teplice podobajú na ostatné dedinské kúpele.

Kde to žije?
Kúpele vo Vysokých Tatrách sú povestné tým, že sú v lokalite so slabými a dosť drahými službami. Turčianske Teplice, Trenčianske Teplice, Bardejovské kúpele, Piešťany sú odlišné. Majú tradíciu alebo mestský ráz s omnoho širším záberom služieb. Podnikatelia sa však takisto nesnažia mať otvorené dlhšie, žiadny mimoriadny nápad v kúpeľoch nie je. Výnimkou v otváracích časoch sú suveníry na kolonádovom moste v Piešťanoch a vo všetkých mestách sú pizzerie, bary, kaviarne, terasy. Nuda napriek tomu pacientom a klientom nehrozí - v týchto kúpeľoch bývajú hudobné dni, festivaly, klienti môžu chodiť na kalanetiku, aerobik, tenis, minigolf.
V Trenčianskych Tepliciach majú ako lákadlo aj Mečiarovu vilu Elektra. Aj tam sa však nájdu poroztĺkané liečebné domy (Marína, Hviezdoslav), nefunkčné kúpalisko či mapa pri hoteli Krym nakreslená naopak. Turista, alebo pacient, ktorý by sa chcel podľa nej orientovať, by mohol skončiť vo Vyšných Ružbachoch, kde liečia aj nervy.
Piešťany majú krásne centrum, ohromný kúpeľný areál, obchodné domy, hypermarket, množstvo atrakcií, Bardejovské kúpele tradíciu, múzeá, skanzen, pár minút mestskou dopravou a centrum zapísané v Unesco. Aj v týchto kúpeľoch však visia v oknách izieb na šnúrach ponožky a spodná bielizeň, ktoré si pacienti oprali v umývadle.

Pokoj v kúpeľoch? Omyl!

"Naši ľudia berú kúpele stále iba ako liečebnú procedúru a ešte si nezvykli, žeby mohli vyžadovať niečo viac. Najmä zahraniční klienti sa sťažujú, že keď sa popoludní skončia procedúry, niet v kúpeľoch čo robiť. Záujem oživiť program nemá často ani vedenie kúpeľov. Lekári tvrdia, že ľudia potrebujú pokoj. To je veľký omyl," hovorí známa kritička slovenských pomerov Marta Černá z Fóra spotrebiteľov.
"V zahraničí kúpele na seba sústreďujú biznis, tak ako každá lokalita, do ktorej prichádza viac ľudí. Snažia sa ponúkať čo najviac možností ako stráviť voľný čas."
Jednostranné vymedzenie služieb sa netýka len kúpeľov. "Prejavuje sa to aj v iných oblastiach nášho turistického ruchu. Napríklad niekoľko podnikateľov v agroturistike ponúka jazdy na koňoch a okrem toho nič. Ale môže človek celý deň sedieť na koňoch?"
Podľa Marty Černej nejde len o chýbajúce služby ako čistiarne, práčovne, ale najmä o chýbajúci priemysel voľného času. "Do našich kúpeľov prichádzajú prevažne dôchodcovia - povedzme nemeckí, rakúski. Raz som v bazéne počula sťažnosti po nemecky hovoriacej dôchodkyne, že si doniesla látku a chcela si tu nechať niečo ušiť, lebo u nás dobre a lacno šijú, ale nepochodila. V zahraničí je úplne bežné, že Nemec ide na týždeň napríklad do Hongkongu a tam mu za pár dní ušijú oblek a tri košele. No u nás...? Slovenské kúpele pacienti chvália, ale len zo zdravotného hľadiska."

Kúpele na Slovensku

Balneologické:
Bardejovské Kúpele (Bardejov) - choroby tráviaceho traktu, dýchacích ciest
Bojnice (Prievidza) - choroby pohybového ústrojenstva, nervové choroby
Brusno (Banská Bystrica) - choroby tráviaceho traktu
Číž (Rimavská Sobota) - choroby pohybového ústrojenstva, Parthesova choroba u detí
Dudince (Zvolen) - choroby pohybového ústrojenstva, nervové choroby
Korytnica (Ružomberok) - choroby tráviaceho traktu
Kováčová (Zvolen) - choroby pohybového ústrojenstva, nervové choroby
Lúčky (Považská Bystrica) - ženské choroby
Nimnica (Považská Bystrica) - choroby tráviaceho traktu
Piešťany (Trnava) - choroby pohybového ústrojenstva, nervové choroby
Rajecké Teplice (Žilina) - choroby pohybového ústrojenstva, nervové choroby
Sklené Teplice (Žiar nad Hronom) - choroby pohybového ústrojenstva, nervové choroby
Sliač (Zvolen) - choroby obehového ústrojenstva
Smrdáky (Senica) - kožné choroby, choroby pohybového ústrojenstva
Trenčianske Teplice (Trenčín) - choroby pohybového ústrojenstva, nervové choroby
Turčianske Teplice (Martin) - choroby pohybového ústrojenstva, choroby obličiek a močových ciest

Klimatické:
Ľubochňa (Ružomberok) - choroby dýchacích ciest
Lučivná (Poprad) - choroby dýchacích ciest
Štós (Košice) - choroby dýchacích ciest, choroby z povolania
Železnô (Ružomberok) - choroby dýchacích ciest
Vyšné Ružbachy (Stará Ľubovňa) - duševné choroby, choroby z povolania, pohybového ústrojenstva, onkologicke choroby
Vysoké Tatry (Poprad) - choroby dýchacích ciest
- Vyšné Hágy
- Nová Polianka
- Tatranská Polianka
- Nový Smokovec
- Horný Smokovec
- Dolný Smokovec
- Štrbské Pleso
- Tatranská Kotlina
(Zdroj: Slovenská agentúra pre cestovný ruch.)

Autor: Text, foto: RICHARD FILIPKO