Botanická záhrada Univerzity Komenského sa rozprestiera na ploche šesť a pol hektára.

Plod ananásu je na konci stopky vyrastajúcej z ružice listov na zemi.
Skleník úžitkových rastlín je zameraný na tropické a subtropické úžitkové plodiny. Po stranách je vysadená expozícia rôznych druhov čínskych ruží. Skleníku dominuje melónový strom – Carika papaya, ktorý pravidelne každoročne prináša plody podobné žltému melónu. Rastie tu aj kakaovník a rodiaci kávovník. Zo stredomorskej oblasti tu rastie granátové jablko a celoročne kvitnúce popínavé rastliny: ružová, biela a fialová Bougainvillea alebo bledomodrý olovník Plumbago.
FOTO SME - PAVOL MAJER
Botanická záhrada je pre verejnosť každoročne otvorená od 1. apríla do 31. októbra denne od 9.00 do 18.00. Skleníky sú otvorené v pracovné dni do 15.00 a cez víkend do 18.00.
Vstupné do Botanickej záhrady UK Bratislava je pre dospelých 20 Sk, deti od 6 rokov a dôchodcov 10 Sk a deti do 6 rokov majú vstup voľný.
Permanentná vstupenka na sezónu stojí 200 Sk.
Skupinové exkurzie, ktoré majú záujem o odborný sprievod, je potrebné nahlásiť vopred.

Rozárium sa môže popýšiť expozíciou 140 druhov ruží. Botanická záhrada postupne plánuje doplniť expozíciu o nové kultivary ruží a v rámci rozšírenia sortimentu spraviť nové záhony. V strede rozária sa na jazierkach rozprestierajú lekná a mnohé zaujímavé druhy vodných rastlín.
Botanická záhrada Univerzity Komenského sa rozprestiera na ploche šesť a pol hektára.
Pre návštevníkov je k dispozícii päť skleníkov s exotickými rastlinami. V exteriéri sa nachádzajú skalky z rôznych druhov kameňa, rozprávkové rozárium s jazierkom, veľké množstvo stálozelených a opadavých drevín, záhony trvaliek a letničiek. Návštevníkov očarí v každom ročnom období niečím iným. Deti a študenti tu získajú praktické poznatky, dospelí si oddýchnu.

Najatraktívnejším je najteplejší Viktóriový skleník. Nachádzajú sa tu vlhkomilné a teplomilné tropické a subtropické rastliny. Vodnej hladine s množstvom ružových, modrých a červených tropických lekien a vodných hyacintov dominuje Viktoria regia, ktorej domovom je oblasť Amazonky. Priemer jej listov je vyše metra, nosnosť až šesť kíl. Kvitne každý druhý deň po dobu štyroch mesiacov. Kolorit interiéru dopĺňajú tropické druhy rastlín ako bromélie, orchidey, tilandsie. Tvoria expozíciu epifytných rastlín žijúcich zo vzdušnej vlhkosti a z odumierajúcich čiastočiek vlastných tiel si vytvárajú humus, čo im pomáha prežiť aj v pralesoch. Skleník je lemovaný rastlinami, ktoré návštevníci poznajú z kvetinárstiev, ale je tu omnoho viac zástupcov jednotlivých druhov – dracény, juky, filodendrony alebo maranty. Návštevníci si môžu prezrieť aj vanilku a mimózu, citlivú na otrasy. Pri dotyku sa jej listy zatvárajú.

Staršia časť záhrady je vysadená stálozelenými a opadavými drevinami. Pozornejšiemu návštevníkovi neuniknú žltnúce plody citrónovníkovca trojlistého (na snímke). Zaujímavosťou je ginkgo dvojlaločné z východnej Ázie. Má asi 40 rokov. Jeho listy s netradičným tvarom sa využívajú najmä vo farmaceutickom priemysle. Novovytvorenú japonskú záhradu tvorí zatiaľ len malá ukážka. Vysádzajú sa nové rastliny – rododendrony a azalky. Táto časť je najstaršou v záhrade. Na jar je naplánovaná tvorba suchých potokov. Jazierko v dolnej časti záhrady slúži ako zásobník vody na polievanie celej botanickej záhrady. K oddychovej časti patrí aj detské ihrisko v kúte pri rybníčku.

V botanickej záhrade sa dá príjemne tráviť celý deň. Skleníkom s atraktívnymi teplomilnými rastlinami konkuruje vonkajšia výsadba so stredomorskou vegetáciou, ktorú tvoria levanduľa, cyprusy, šalvie a borievky.

Dominantu botanickej záhrady narušila v 1992 stavba Mosta Lafranconi. Vedenie sa snaží v tejto časti záhrady o výsadbu rýchlorastúcich drevín, ktoré by pohľad na most zakryli. Po rekultivácii územia, ktorým prechádzala miestna komunikácia, tu architekti vytvorili nové záhradné prvky, kde si návštevník môže oddýchnuť a pokochať sa pohľadom na pestrofarebné kvety a skalky.

Najvyšší a najväčší je v botanickej záhrade palmový skleník. Zbierku paliem, araukárií, cykasov a iných exotických rastlín bude musieť opustiť palma kanárska, najväčšia v interiéri. Má 35 rokov a už vytláča horné sklo. Torzo kmeňa využijú a potiahnu ho popínavými lianami. Typicky austrálsky strom eukalyptus je pre rýchly rast umiestnený tiež v palmovom skleníku.

Kaktusy a sukulentné rastliny spestrujú kaktusový skleník skoro na jar. Po zimnom období chladu a sucha sa prebúdzajú a zaplavujú skleník širokou farebnou škálou. Z veľkého množstva druhov upútajú pozornosť veľké, guľaté, taburetke podobné rebrovce Grusonove – Echinocactus Grusonii, nazývané svokrine stoličky.