SME
Štvrtok, 12. december, 2019 | Meniny má Otília
ŽIJÚCI KLASIK SCIENCE FICTION ARTHUR CLARKE: O DVADSAŤ ROKOV BUDEM MAŤ IBA 106, TAKŽE MOŽNO NA VLASTNÉ OČI UVIDÍM, AKO TO FUNGUJE

Američania chcú postaviť výťah do neba

Nie je kozmický výťah zavesený v družici na obežnej dráhe Zeme nad rovníkom iba šialeným nápadom, ktorý sa nikdy neuskutoční? ...


Takto si predstavujú výťah k hviezdam americkí vedci a inžinieri. ILUSTRÁCIA – HIGHLIFTSYSTEMS

Nie je kozmický výťah zavesený v družici na obežnej dráhe Zeme nad rovníkom iba šialeným nápadom, ktorý sa nikdy neuskutoční? Ide azda iba o snahu niekoľkých šikovných biznismenov zarobiť na naivite druhých? Ťažko povedať. V každom prípade by to však nebol prvý nápad zrodený v hlavách fantastov a spisovateľov sci-fi, ktorý si postupne našiel cestu do života.

Od roku 1991, teda od dáta zrodu progresívnych nanomateriálov, mnohonásobne pevnejších ako oceľ, sa myšlienka kozmického výťahu už nezdá byť čírou fantáziou. To je názor prestížnych New York Times, vyjadrený v článku z 23. septembra.


Arthur Charles Clarke (vpravo) a Gentry Lee spolu napísali knihu Rama II. Obaja by si želali, aby výťah do kozmu nebol len čírou fantáziou. FOTO – ARCHÍV

Optimisti zo Santa Fé

V druhej polovici septembra sa v americkom Santa Fé (Nové Mexiko) uskutočnila konferencia, na ktorej sa zúčastnilo asi 60 vedcov a inžinierov spolu s ďalšími nadšencami, ktorí sa chceli dozvedieť o návrhu kozmického výťahu čosi viac. Na úvod prehovoril Arthur Clarke, ten istý Clarke, ktorý v románe Fontány raja v roku 1978 vlastnoručne projekt načrtol.

„Som šťastný, že ľudia berú túto myšlienku čoraz vážnejšie,“ povedal 86-ročný spisovateľ. „O dvadsať rokov budem mať iba 106, takže možno ešte na vlastné oči uvidím, ako to funguje,“ zažartoval si.

Symbolické v ten moment bolo, že hovoril cez satelit zo svojho domova na Srí Lanke. Práve on totiž prišiel s myšlienkou umiestniť geostacionárne satelity na obežnú dráhu dávno predtým, ako sa tento nápad uskutočnil. Nebolo by to teda prvý raz, keby videl ďalší zo svojich vízií v praxi. Šanca je však v tomto prípade naozaj nepatrná. Najdlhšia nanotrúbka zatiaľ nedosahuje ani jeden meter, a hoci pokrok je v tomto smere veľmi rýchly, odhady doby možného uskutočnenia projektu sa pohybujú od veľmi optimistických 20 až do 300 rokov.

Prvý bol Ciolkovskij

Ako pripomínajú New York Times, vôbec prvý v histórii, kto s podobnou myšlienkou prišiel, bol na sklonku 19. storočia ruský vedec Konstantin Ciolkovskij. Vtedy však neexistovali materiály, pomocou ktorých by bolo možné taký ambiciózny projekt aspoň teoreticky uskutočniť. Oceľ bola príliš ťažká a málo pevná. No iní vedci, vrátane spisovateľov sci-fi, na túto lákavú myšlienku nezabudli a ďalej ju rozvíjali.

Americký Národný úrad pre letectvo a kozmonautiku (NASA) sa ňou zaoberá vážne od roku 1999. Najskôr sa predpokladalo vytvorenie niekoľkých hrubých povrazov z nanotrúbok, na ktorých by sa výťahy pohybovali hore a dolu pomocou magnetov. Základňa mala byť vo výške minimálne 16 kilometrov, kde by bola chránená pred atmosférickými poruchami. Konštrukcia by však bola taká ťažká, že by bolo treba ako protiváhu na orbitu „posadiť“ minimálne asteroid.

Bradley Evans z laboratórií NASA v Los Alamos túto myšlienku zjednodušil a nazval ju „verziou bratov Wrightovcov“. Výťah umiestnil na pohyblivú plávajúcu základňu vo východnom rovníkovom Pacifiku, stovky kilometrov od leteckých liniek, kde by sa dala ľahko ochrániť pred prípadnými útokmi teroristov. Bola by chránená aj pred hurikánmi a búrkami, ktoré nikdy neprekročia rovník.

Po jedinej „nanopáske“, širokej meter a hrubej ako list papiera, by výťah jazdil najskôr iba hore pomocou pásového laserového pohonu. Plošiny, ktoré by niesol, by sa po vyprázdnení buď vyhadzovali do kozmického priestoru, alebo by sa pridávali k protiváhe.

Výťah by sa mal postaviť na dve etapy. Najskôr sa na obežnú dráhu Zeme (výška 35 800 km) vypustí raketa s navinutou nanopáskou, z orbity sa spustí dolu, páska sa rozmotá, na Zemi ju pripevnia na základňu a raketa dosiahne výšku stotisíc kilometrov.

Ruský internetový server Membrana.ru pripomína, že podobný spôsob výstavby kozmického výťahu, ktorý vyzerá ako z rozprávky, už dávnejšie opísali kozmonaut Alexej Leonov (bol prvým mužom, ktorý vystúpil do kozmického priestoru) a architekt a maliar Andrej Sokolov.

Ako v románe

Nuž, výťah zatiaľ funguje len v románoch sci-fi alebo na internetových stránkach firmy HighLiftSystems.com, ktorá projekt presadzuje. Bryan Laubscher z Los Alamos National Laboratory (bola sponzorom konferencie v Santa Fé) však nešetril optimizmom: „Mali by sme výťah postaviť hneď, ako to bude technicky možné,“ povedal. Hviezdny výťah prirovnal k transkontinentálnej železnici, ktorá začala premávať v 19. storočí. Po vynáleze lokomotívy začiatkom 19. storočia mnohí tvrdili, že nič podobné nie je možné, a nechýbali ani hlasy, že človek cestu vo vagónoch neprežije.

Laubscherov kolega Steven Patamia zdôraznil, že všetky technické problémy výstavby možno zrejme prekonať. Okrem mnohých iných ide napríklad o veľké vibrácie na tejto extrémne dlhej strune.

„Keď sa nad tým všetkým zamyslíte, začína to dávať zmysel,“ povedal Patamia.

Aj keď sama technológia výstavby a fungovania výťahu vzbudzuje u obyčajného smrteľníka zimomriavky, ekonomické výpočty sú veľmi reálne. Napríklad náklady na výstavbu a prevádzku Medzinárodnej kozmickej stanice (ISS) v blízkom čase dosiahnu sto miliárd dolárov. Dnes sa náklady na vypustenie kilogramu hmoty do kozmu rátajú na desaťtisíce dolárov, s výťahom by to bolo asi sto dolárov. Výťah by mohol fungovať 13 rokov a každý deň by dostal na orbitu päťtonový náklad.

Náklady na jeho vybudovanie ťažko odhadnúť, Edwards však tvrdí, že sú bližšie k šiestim miliardám ako k šesťsto miliardám dolárov. Výstavba paralelného výťahu by už bola oveľa lacnejšia. Zatiaľ čo prvý výťah by bol kvôli radiácii iba nákladný, na druhom by podľa Edwardsa mohli cestovať aj ľudia.

Gentry Lee, šéfinžinier planetárnych lietajúcich systémov v Jet Propulsion Laboratory NASA v kalifornskej Pasadene a spoluautor niektorých kníh Arthura Clarka, projekt komentoval takto: „Aká prekrásna myšlienka, ak ju niekedy dokážeme uskutočniť. Je to možné. Nie je to nemožné. Myslím, že prísľub každoročne ušetriť pár miliónov dolárov s pomocou rozvíjajúcej sa technológie od nás koniec-koncov nevyžaduje až tak veľa.“

          Inzercia - Tlačové správy

          1. Ceny bytov rekordne rastú. Niektorých sa to však netýka
          2. Vianočné trhy vďaka inovácii pomáhajú rodinám v ohrození
          3. Triedený odpad nekončí na jednej kope. Vysvetľujeme to už roky
          4. Výnos 5,5 % alebo 15 % p.a.?
          5. Horskí záchranári sa vás vždy opýtajú túto otázku. Viete akú?
          6. Nový cestovný poriadok ŽSR z vášho regiónu v denníku SME
          7. Aj po tridsiatke stále hýria. Čo bráni mladým vyrásť?
          8. Nákup darčekov môže byť tento týždeň výhodnejší
          9. 7 tipov, ako zariadiť malú kuchyňu
          10. Rezerváciou first moment dovolenky viete ušetriť aj 40% z ceny
          1. Vianočné trhy vďaka inovácii pomáhajú rodinám v ohrození
          2. Výnos 5,5 % alebo 15 % p.a.?
          3. Triedený odpad nekončí na jednej kope. Vysvetľujeme to už roky
          4. Slovenská sporiteľňa pomôže svojim klientom zo zničenej bytovky
          5. Vianočné trhy na zámku Schloss Hof „na skok“ od Bratislavy
          6. Nový cestovný poriadok ŽSR z vášho regiónu v denníku SME
          7. Horskí záchranári sa vás vždy opýtajú túto otázku. Viete akú?
          8. ŠKODA AUTO Slovensko vysadila v Petržalke stromovú alej
          9. Predíďte úniku dokumentov. Označkujte ich
          10. Nákup darčekov môže byť tento týždeň výhodnejší
          1. Horskí záchranári sa vás vždy opýtajú túto otázku. Viete akú? 26 685
          2. Aj po tridsiatke stále hýria. Čo bráni mladým vyrásť? 23 596
          3. Ceny bytov rekordne rastú. Niektorých sa to však netýka 13 378
          4. Rezerváciou first moment dovolenky viete ušetriť aj 40% z ceny 12 615
          5. Aké proteíny sú najzdravšie? Našli sme odpoveď 11 617
          6. SME.sk dosiahlo v novembri rekordný počet predplatiteľov 10 223
          7. Vlastné auto alebo lízing? Porovnali sme ich výhodnosť 8 253
          8. Ťažko uveriť, že aj takto kvalitne sa dá študovať na Slovensku 7 970
          9. Agadir je úplne iný ako zvyšok Maroka 7 776
          10. Každodenne sa na cestách zraní veľa detí 7 692

          Hlavné správy zo Sme.sk

          Dobré ráno

          Dobré ráno: Okolo majetku Bašternáka sa dejú čudné veci

          Ako skončí majetok odsúdeného daňového podvodníka?

          Podcast Dobré Ráno
          Stĺpček Jakuba Fila

          Snáď si tie deti tú tvár Smeru nebudú pamätať

          Nahnevaný Fico sa snaží pôsobiť milo a vtipne, je však skôr trápny.

          Dobehne Johnsona osud Mayovej? Britské voľby rozhodnú o brexite

          Tri scenáre vývoja po britských voľbách.

          Premiér si v kampani vyskúšal aj prácu mliekara.

          Neprehliadnite tiež

          Podcast Index

          Index: Ani prísnejšia regulácia úverov nehnuteľnosti nezlacní

          Ako ovplyvní ceny nehnuteľností sprísnenie poskytovania úverov.

          Logo podcastu Index o ekonomike a podnikaní.
          Ilustračné foto.

          Ceny nehnuteľností na bývanie v prvom štvrťroku stúpli

          V medzikvartálnom porovnaní stúpli takmer o tri percentá a v medziročnom porovnaní sa zvýšili o necelých 12 percent.

          Ilustračné foto.

          V regióne, kde je kominárov málo, sa na nich čaká dlhšie

          Na Slovensku je okolo 800-tisíc domácností, ktoré majú komín. Kominárov je okolo 300.