ŽIJÚCI KLASIK SCIENCE FICTION ARTHUR CLARKE: O DVADSAŤ ROKOV BUDEM MAŤ IBA 106, TAKŽE MOŽNO NA VLASTNÉ OČI UVIDÍM, AKO TO FUNGUJE

Američania chcú postaviť výťah do neba

Nie je kozmický výťah zavesený v družici na obežnej dráhe Zeme nad rovníkom iba šialeným nápadom, ktorý sa nikdy neuskutoční? ...


Takto si predstavujú výťah k hviezdam americkí vedci a inžinieri. ILUSTRÁCIA – HIGHLIFTSYSTEMS

Nie je kozmický výťah zavesený v družici na obežnej dráhe Zeme nad rovníkom iba šialeným nápadom, ktorý sa nikdy neuskutoční? Ide azda iba o snahu niekoľkých šikovných biznismenov zarobiť na naivite druhých? Ťažko povedať. V každom prípade by to však nebol prvý nápad zrodený v hlavách fantastov a spisovateľov sci-fi, ktorý si postupne našiel cestu do života.

Od roku 1991, teda od dáta zrodu progresívnych nanomateriálov, mnohonásobne pevnejších ako oceľ, sa myšlienka kozmického výťahu už nezdá byť čírou fantáziou. To je názor prestížnych New York Times, vyjadrený v článku z 23. septembra.


Arthur Charles Clarke (vpravo) a Gentry Lee spolu napísali knihu Rama II. Obaja by si želali, aby výťah do kozmu nebol len čírou fantáziou. FOTO – ARCHÍV

Optimisti zo Santa Fé

V druhej polovici septembra sa v americkom Santa Fé (Nové Mexiko) uskutočnila konferencia, na ktorej sa zúčastnilo asi 60 vedcov a inžinierov spolu s ďalšími nadšencami, ktorí sa chceli dozvedieť o návrhu kozmického výťahu čosi viac. Na úvod prehovoril Arthur Clarke, ten istý Clarke, ktorý v románe Fontány raja v roku 1978 vlastnoručne projekt načrtol.

„Som šťastný, že ľudia berú túto myšlienku čoraz vážnejšie,“ povedal 86-ročný spisovateľ. „O dvadsať rokov budem mať iba 106, takže možno ešte na vlastné oči uvidím, ako to funguje,“ zažartoval si.

Symbolické v ten moment bolo, že hovoril cez satelit zo svojho domova na Srí Lanke. Práve on totiž prišiel s myšlienkou umiestniť geostacionárne satelity na obežnú dráhu dávno predtým, ako sa tento nápad uskutočnil. Nebolo by to teda prvý raz, keby videl ďalší zo svojich vízií v praxi. Šanca je však v tomto prípade naozaj nepatrná. Najdlhšia nanotrúbka zatiaľ nedosahuje ani jeden meter, a hoci pokrok je v tomto smere veľmi rýchly, odhady doby možného uskutočnenia projektu sa pohybujú od veľmi optimistických 20 až do 300 rokov.

Prvý bol Ciolkovskij

Ako pripomínajú New York Times, vôbec prvý v histórii, kto s podobnou myšlienkou prišiel, bol na sklonku 19. storočia ruský vedec Konstantin Ciolkovskij. Vtedy však neexistovali materiály, pomocou ktorých by bolo možné taký ambiciózny projekt aspoň teoreticky uskutočniť. Oceľ bola príliš ťažká a málo pevná. No iní vedci, vrátane spisovateľov sci-fi, na túto lákavú myšlienku nezabudli a ďalej ju rozvíjali.

Americký Národný úrad pre letectvo a kozmonautiku (NASA) sa ňou zaoberá vážne od roku 1999. Najskôr sa predpokladalo vytvorenie niekoľkých hrubých povrazov z nanotrúbok, na ktorých by sa výťahy pohybovali hore a dolu pomocou magnetov. Základňa mala byť vo výške minimálne 16 kilometrov, kde by bola chránená pred atmosférickými poruchami. Konštrukcia by však bola taká ťažká, že by bolo treba ako protiváhu na orbitu „posadiť“ minimálne asteroid.

Bradley Evans z laboratórií NASA v Los Alamos túto myšlienku zjednodušil a nazval ju „verziou bratov Wrightovcov“. Výťah umiestnil na pohyblivú plávajúcu základňu vo východnom rovníkovom Pacifiku, stovky kilometrov od leteckých liniek, kde by sa dala ľahko ochrániť pred prípadnými útokmi teroristov. Bola by chránená aj pred hurikánmi a búrkami, ktoré nikdy neprekročia rovník.

Po jedinej „nanopáske“, širokej meter a hrubej ako list papiera, by výťah jazdil najskôr iba hore pomocou pásového laserového pohonu. Plošiny, ktoré by niesol, by sa po vyprázdnení buď vyhadzovali do kozmického priestoru, alebo by sa pridávali k protiváhe.

Výťah by sa mal postaviť na dve etapy. Najskôr sa na obežnú dráhu Zeme (výška 35 800 km) vypustí raketa s navinutou nanopáskou, z orbity sa spustí dolu, páska sa rozmotá, na Zemi ju pripevnia na základňu a raketa dosiahne výšku stotisíc kilometrov.

Ruský internetový server Membrana.ru pripomína, že podobný spôsob výstavby kozmického výťahu, ktorý vyzerá ako z rozprávky, už dávnejšie opísali kozmonaut Alexej Leonov (bol prvým mužom, ktorý vystúpil do kozmického priestoru) a architekt a maliar Andrej Sokolov.

Ako v románe

Nuž, výťah zatiaľ funguje len v románoch sci-fi alebo na internetových stránkach firmy HighLiftSystems.com, ktorá projekt presadzuje. Bryan Laubscher z Los Alamos National Laboratory (bola sponzorom konferencie v Santa Fé) však nešetril optimizmom: „Mali by sme výťah postaviť hneď, ako to bude technicky možné,“ povedal. Hviezdny výťah prirovnal k transkontinentálnej železnici, ktorá začala premávať v 19. storočí. Po vynáleze lokomotívy začiatkom 19. storočia mnohí tvrdili, že nič podobné nie je možné, a nechýbali ani hlasy, že človek cestu vo vagónoch neprežije.

Laubscherov kolega Steven Patamia zdôraznil, že všetky technické problémy výstavby možno zrejme prekonať. Okrem mnohých iných ide napríklad o veľké vibrácie na tejto extrémne dlhej strune.

„Keď sa nad tým všetkým zamyslíte, začína to dávať zmysel,“ povedal Patamia.

Aj keď sama technológia výstavby a fungovania výťahu vzbudzuje u obyčajného smrteľníka zimomriavky, ekonomické výpočty sú veľmi reálne. Napríklad náklady na výstavbu a prevádzku Medzinárodnej kozmickej stanice (ISS) v blízkom čase dosiahnu sto miliárd dolárov. Dnes sa náklady na vypustenie kilogramu hmoty do kozmu rátajú na desaťtisíce dolárov, s výťahom by to bolo asi sto dolárov. Výťah by mohol fungovať 13 rokov a každý deň by dostal na orbitu päťtonový náklad.

Náklady na jeho vybudovanie ťažko odhadnúť, Edwards však tvrdí, že sú bližšie k šiestim miliardám ako k šesťsto miliardám dolárov. Výstavba paralelného výťahu by už bola oveľa lacnejšia. Zatiaľ čo prvý výťah by bol kvôli radiácii iba nákladný, na druhom by podľa Edwardsa mohli cestovať aj ľudia.

Gentry Lee, šéfinžinier planetárnych lietajúcich systémov v Jet Propulsion Laboratory NASA v kalifornskej Pasadene a spoluautor niektorých kníh Arthura Clarka, projekt komentoval takto: „Aká prekrásna myšlienka, ak ju niekedy dokážeme uskutočniť. Je to možné. Nie je to nemožné. Myslím, že prísľub každoročne ušetriť pár miliónov dolárov s pomocou rozvíjajúcej sa technológie od nás koniec-koncov nevyžaduje až tak veľa.“


          Inzercia - Tlačové správy


          1. Ste si istí, že svoj smartfón využívate naplno?
          2. Talent - vzdelanie - úspech
          3. Elektro-horúčka v podaní Volkswagenu
          4. Spoznáte týchto 11 filmov, v ktorých sa objavil McDonald’s?
          5. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche
          6. 16 tipov na poznávacie zájazdy so slovenským sprievodcom
          7. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať?
          8. Slovanet spustil LTE internet aj na juhu Tokaja
          9. Hľadá sa: Vzťah z rozumu. Darujte na Valentína predplatné SME.sk
          10. Dobrú chuť: príloha o dobrom jedle a varení v denníku SME
          1. Uvažujete nad solárnymi kolektormi? Získajte príspevok až 1750 €
          2. Ste si istí, že svoj smartfón využívate naplno?
          3. Príbeh tradičného družstva - príbeh Antonína Kvapila
          4. V Botanickej záhrade SPU otvorili jedinečnú výstavu orchideí
          5. Noc architektúry 2018
          6. V súťaži Záhrada, Park a Detail roka uspeli absolventi SPU
          7. Mieru spracovania odpadu zvyšujú automatizované linky
          8. Talent - vzdelanie - úspech
          9. Príbeh tradičného družstva - príbeh Iva Hlisnikovského
          10. Fasáda hotela Danube sa nekolauduje, investor predložil návrhy
          1. 16 tipov na poznávacie zájazdy so slovenským sprievodcom 27 469
          2. Spoznáte týchto 11 filmov, v ktorých sa objavil McDonald’s? 19 449
          3. Mio MiVue 733 WiFi - snadno přeneste záznam autokamery do mobilu 13 618
          4. Dobrú chuť: príloha o dobrom jedle a varení v denníku SME 7 544
          5. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať? 6 350
          6. Ste si istí, že svoj smartfón využívate naplno? 4 404
          7. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche 3 716
          8. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy 3 455
          9. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche 3 426
          10. Nové komorné bývanie v Karlovke? Karlove 3 085

          Hlavné správy zo Sme.sk

          KULTÚRA

          Film o Breivikovi ľudia odmietali. Keď ho videli, zmenili názor

          V Berlíne mal premiéru film o nórskej tragédii na ostrove Utoya.

          ŠPORT

          Verejné korčuľovanie je preč. Čo spravil Ramsay s reprezentáciou?

          Slováci našli systém, disciplínu nie.

          KOMENTÁRE

          SNS miznú granáty, ale báť sa máme marihuany

          Kto sa niekedy dotkol kokaínu, stal sa zrejme zlom a patrí do trestnice.

          Neprehliadnite tiež

          V regióne, kde je kominárov málo, sa na nich čaká dlhšie

          Na Slovensku je okolo 800-tisíc domácností, ktoré majú komín. Kominárov je okolo 300.

          Štyri rady, ako sa vyhnúť studeným radiátorom v byte

          Vzduch v radiátoroch a potrubiach môže zdvihnúť náklady až o desať percent.

          Vykurovať sa začalo skôr. Účty ukáže až zima

          Výsledné platby za teplo mierne zdvihne studený január, ktorý bol najchladnejší za 20 rokov

          V bratislavskom Prievoze pribudne nový rezidenčný komplex

          Rezidenčný komplex by mal podľa zámeru pozostávať z troch polyfunkčných objektov, garážového domu a súvisiacej infraštruktúry.

          Ponuka nových bytov na Slovensku rastie rýchlejšie ako dopyt po bývaní

          Ceny bytov majú v poslednom období rastúci trend.