Ako pri tejto príležitosti uviedol na dnešnej tlačovej besede v Bratislave člen Komisie Spojených štátov amerických na ochranu amerického dedičstva v zahraničí Vincent Obsitnik, kostolíky obstáli v konkurencii minimálne 200 žiadostí z celého sveta. “Je to vzácne dedičstvo – vaše aj naše,” povedal. Riaditeľ kancelárie Gréckokatolíckeho biskupského úradu v Prešove Ľubomír Petrík ocenil, že USA považujú aj pamiatky v krajinách svojich prisťahovalcov za svoje dedičstvo a cítia morálnu povinnosť starať sa o ne.
Zaradenie Kostola svätého Mikuláša v Bodružali, Kostola svätého Kozmu a Damiána v Lukove – Venecii a Kostola svätého archanjela Michala v Topoli do zoznamu WMF dostane tieto pamiatky do povedomia svetovej verejnosti a prinesie finančnú podporu na ich rekonštrukciu. Podľa informácie V. Obsitnika sa do decembra vypracujú žiadosti o finančné granty a v júni budúceho roku sa rozdelia peniaze od zakladajúceho sponzora programu American Express a ďalších 24 donorov. “Ja som rozbehol kampaň medzi možnými darcami v Amerike a dúfam, že slovenské ministerstvo kultúry a vaše domáce firmy budú v podpore pokračovať,” povedal.
Ako informoval vedúci katedry dejín umenia a kultúry Fakulty humanistiky Trnavskej univerzity Ivan Gojdič, v marci ukončili niekoľkomesačný prieskum všetkých 28 drevených kostolíkov pod správou Prešovského biskupstva a vybralo sa sedem najohrozenejších. Trpia poruchami typickými pre drevenú architektúru: najmä vlhkosťou, činnosťou hmyzu a húb. Kostol v Topoli je výnimočný veľkou drevenou strechou, ktorá je však v súčasnosti len provizórne podopretá, takže treba odstrániť statické poruchy. Kostol v Lukove – Venecii má poškodený interiér, no jeho hlavným problémom je opakované napadnutie drevokaznou hubou. Bodružaľský kostol sa vyznačuje unikátnymi nástennými maľbami a potrebuje výmenu plášťa, aby doň nezatekalo.
V minulom týždni, od 22. do 24. septembra, sa v Prešove uskutočnil na tému drevených kostolíkov americko-poľsko-slovenský odborný workshop, z ktorého vyplynula podľa Ľ. Petríka aj potreba dostať záchranu týchto pamiatok do širšieho kontextu obnovy regiónov a uchádzať sa o podporu štrukturálnych fondov Európskej únie (EÚ). “Usilovali sme sa podnietiť duchovných správcov kostolíkov na komplexné riešenie prístupovej komunikácie, osvetlenia, turistických prehliadok s výkladom, spolupráce s obcou,” povedal riaditeľ odboru ochrany pamiatkového fondu Ministerstva kultúry SR Patrik Guldán. Ministerstvo podľa neho nedokáže suplovať vlastníkov pamiatok a jeho úlohou je skôr naučiť ich, než sa o ne starať.
Zoznam WMF vychádza od roku 1996, vždy s platnosťou na dva roky. Zahŕňa budovy, sochárske diela, mestské centrá aj krajinné celky; napríklad oblasť v okolí Panamského prieplavu, časť Veľkého čínskeho múru, archeologické náleziská alebo jaskynné maľby. Žiadosti o zaradenie do zoznamu zasielajú ministerstvá kultúry po celom svete, veľvyslanectvá USA aj skupiny ochranárov. Tento rok sa do zoznamu dostali všetky kontinenty vrátane Antarktídy, kde sa nachádza zrub Ernesta Shackletona. Ďalej je v zozname 33 miest v Európe, 16 v Ázii, jedno v Austrálii, 18 v Afrike a 31 v Amerike.
es;te;fa
