„Stavba krematória sa pri pohľade na západné svahy Malých Karpát stala bratislavskou dominantou. Je uznávaným špičkovým dielom jedným z mála, ktoré vytvárajú obsah pojmu slovenská architektúra," hovorí Karol Vlk z Pamiatkového ústavu. Dodáva, že novodobým pamiatkam sa v odborných kruhoch venuje pozornosť posledných pätnásť rokov.
„Ich ochrana je pritom menej náročná a opierajú sa o čerstvú symboliku. Dnes už sú v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO po boku stredovekých katedrál aj také novodobé diela ako terminál TWA letiska v New Yorku alebo radnica v Toronte." Pamiatkový úrad preto podal na ministerstvo kultúry návrh na vyhlásenie objektu za národnú kultúrnu pamiatku a ministerstvo kultúry vyhlásilo krematórium za národnú kultúrnu pamiatku. K tomuto rozhodnutiu sa však postavilo zamietavo hlavné mesto SR Bratislava, ktoré je vlastníkom objektu.
„Postupmi pri vybavovaní súhlasu Pamiatkového úradu pri riešení havarijných stavov, ako aj pri bežnej oprave, respektíve údržbe by mohlo dôjsť k následnému poškodeniu iných stavebných, respektíve technologických častí," argumentoval vlastník.
Osobitná komisia ministerstva kultúry však dospela k záveru, že v námietkach mesta nebola spochybnená pamiatková hodnota krematória a nedošlo ani k iným pochybeniam, ktoré by opodstatňovali zrušenie rozhodnutia o vyhlásení tohto objektu za národnú kultúrnu pamiatku," hovorí Nora Slováková, hovorkyňa ministerstva. Komisia preto navrhuje ministrovi kultúry vydať rozhodnutie, ktorým odmietne stanovisko mesta a potvrdí rozhodnutie o vyhlásení krematória s areálom za národnú kultúrnu pamiatku, pretože tento objekt je špičkovým dielom architektonickej moderny európskeho významu.
