é autá, ktoré mohli padajúce konáre poškodiť. Spadlo 13 stromov.
Dôvodom výrubu je stavba hromadnej garáže trojposchodového domu. Investor má na výrub povolenie vydané ešte v roku 2001. Medzitým sa zmenil zákon, sprísnili sa podmienky. „Súčasťou stavebného povolenia bol i výrub stromov, a to podľa vtedy platnej legislatívy. Toto rozhodnutie je vykonateľné tri roky a zmeny legislatívy neznamenajú jeho prehodnotenie, nemôžu platiť spätne na už vydané povolenie," hovorí tlačová tajomníčka miestneho úradu v Petržalke Milka Podmajerská, kde stavebný úrad vydal stavebné povolenie.
Katarína Šimončičová z Mestského výboru slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny tvrdí, že včera padli aj stromy, na ktoré povolenie nebolo vydané. Obývanú zónu od Dolnozemskej cesty doteraz oddeľovalo 27 stromov.
Petržalský prípad je v problematike účasti verejnosti v stavebnom konaní už klasikou. Obyvatelia totiž zistili, že stavba sa ide realizovať, až keď bolo vydané územné rozhodnutie. Podľa právneho zástupcu obyvateľov Vladimíra Pirošíka úrad na začiatku urobil chybu a mal ľudí osloviť osobne. Namiesto toho však na miestnom úrade vyvesil verejnú vyhlášku, kde si ju nevšimli. Obyvatelia bytov preto požiadali mestskú časť o obnovu územného konania. „Ani po troch mesiacoch mestská časť nekoná," povedal Pirošík. „Celý spis, pokiaľ ide o územné rozhodnutie aj pokiaľ ide o stavebné povolenie, je na okresnej prokuratúre, ktorá si ho od nás vyžiadala na základe podania obyvateľov Mamateyovej ulice. Preto v tejto chvíli nemôže stavebný úrad vykonať žiaden ďalší úkon," dodala Podmajerská.
Stavba garážového domu podľa obyvateľov zníži trhovú cenu bytov, zvýši prašnosť, hluk, ubudne zelene, klesne denná osvetlenosť. V ich protestoch nezbrala ani petícia, ani sťažnosti na mestskú časť či na prokuratúru, ani odvolania na okres a kraj. Právny zástupca Pirošík zvažuje podanie na krajský súd a ak sa potvrdí, že stromy boli vyrúbané protizákone, aj trestné oznámenie.
