Daňová reforma po poslednom stretnutí koaličnej rady už sotva spoznáva svoju pôvodnú podobu. Lobisti s pomocou politických figúrok na čele s koaličnými stranami a s tichým súhlasom ministra Mikloša z nej úspešne robia zbabelé torzo. Čerstvým ústupom z reformných pozícií je rozhodnutie koalície nezrušiť daň z prevodu a prechodu vlastníctva nehnuteľností a cestnú daň.
Niežeby tieto dane smrtonosne zaťažovali ľudí a podnikateľov, ale už aj pôvodná reforma, schválená vládou, bola z hľadiska znižovania daňového zaťaženia veľmi tesná a akékoľvek ústupky spôsobujú, že sa miska váh prevažuje na stranu drahého štátu. Posledný ústupok je produktom lobovania krajských miest za zachovanie dotácií na mestskú hromadnú dopravu. Keďže koalícia je osudovo oslabená, mali lobisti zjednodušenú úlohu. Podarilo sa im presvedčiť politikov napriek tomu, že na budúci rok prvýkrát dostanú celý výťažok zo zdaňovania nehnuteľností, okrem iného preto, aby sa oslobodil rozpočet od nespravodlivého dotovania vybraných miest. Jednoducho dostanú dane a dostanú aj dotácie.
Okrem toho, že sa ticho prehliadlo nedodržanie oslavovaných princípov, podľa ktorých má byť jeden príjem zdanený len raz, znamená toto rozhodnutie aj nebezpečný návrat k metóde vyciciavania ľudí zakaždým, keď ktosi silný presadí rast výdavkov.
A čo na to daňová reforma? Najprv sa upustilo od zdaňovania liehu podľa jednotného princípu, neskôr od zrušenia jedného percenta z daní pre nadácie a neisté je aj zrušenie nespravodlivej paušálnej dane. Ak sa ďalším lobistom na čele so šéfom pseudopodnikateľskej organizácie SOPK Petrom Mihókom podarí presvedčiť dezorientovaného prezidenta, aby nepodpísal zvýšenie spotrebných daní, stiahne ministerstvo financií návrh rovnej dane. To už by si daňovú reformu nespoznal ani Richard Sulík, ktorý ju kedysi priniesol Miklošovi rovno z akademickej pôdy.
