Ministerstvo životného prostredia pripravilo zákon o zhromažďovaní, uchovávaní a poskytovaní informácií o životnom prostredí. Upravovať má nielen poskytovanie informácií o stave životného prostredia, ale aj o činnostiach a rozhodnutiach, ktoré sa môžu životného prostredia týkať - t. j. napríklad o povoľovaní stavieb, prevádzok, o územných plánoch a ďalších dôležitých aktivitách.
Návrh sa však stretol s prudkým odporom nielen mimovládnych organizácií, ale zásadný nesúhlas vyjadrili i viaceré ministerstvá a štátne orgány. Namietajú, že návrh neprípustne oslabuje právo na informácie a predstavuje takisto zbytočné zaťaženie úradov. Ministerstvo tvrdí, že návrh zákona právo na informácie neoslabuje, naopak, je krokom k európskej legislatíve.
Po jeho prečítaní je zjavné, že sa až trojnásobne predlžuje lehota na vybavenie žiadosti o informácie. Ak pracovník úradu žiadosť o informácie posúdi ako „zložitú“, občan sa môže dočkať odpovede až na 60. deň. Podľa návrhu zákona bude môcť úrad žiadosť o informácie zamietnuť, ak posúdi, že žiadosť je „zjavne nerozumná“, predstavuje „zjavné zneužitie práva“ alebo zverejnenie informácie by sa „mohlo negatívne dotknúť verejného poriadku alebo verejnej bezpečnosti“. Takéto pojmy však nie sú nikde definované a ich výklad bude závisieť výlučne od subjektívneho posúdenia jednotlivých pracovníkov úradov.
Problematických miest je oveľa viac. Ide aj o to, že namiesto súčasného jedného zákona o informáciách by existovali až dva zákony, čo bude znamenať nielen zbytočne veľké zaťaženie úradov, ale aj množstvo komplikácií a nejasností pre občanov.
Zákon sa má týkať aj veľmi dôležitých informácií o povoľovaní stavieb - územnom a stavebnom konaní, územných plánoch, povoľovaní priemyselných prevádzok a veľkých investičných činností a výstavby. Je nepochopiteľné a nezodpovedné, že ministerstvo životného prostredia chce obmedziť právo na tieto dôležité informácie v situácii, keď kompetencie prechádzajú na obce a stále sa volá po väčšej transparentnosti samospráv.
Zostáva teda ešte preskúmať, či európska legislatíva naozaj od Slovenska požaduje takéto obmedzenie práva na informácie. Ministerstvo sa odvoláva na tzv. Aarhuský dohovor a smernicu EÚ, ktoré sa týkajú práva na informácie o životnom prostredí. Samotný dohovor vrátane smernice EÚ hneď v úvodných ustanoveniach hovorí, že „nepožaduje zrušenie existujúcich práv na prístup k informáciám“. V dokumentoch sa výslovne uvádza, že ich ustanovenia umožňujú jednotlivým štátom mať širší prístup k informáciám. Ani v jednom prípade nepožadujú, aby Slovenská republika obmedzila existujúce právo na informácie.
Toto právo je v každom štáte dôležitým preventívnym nástrojom a jeho úroveň musí byť tým vyššia, čím vyššia je potreba transparentnosti a odstránenia korupcie. Na Slovensku je táto potreba nepochybne veľká, čo deklarovala aj vláda vo svojom programovom vyhlásení.
Je zarážajúce, že ministerstvo životného prostredia si to dobre neuvedomuje. Pod dymovou clonou eurolegislatívy pripravuje oklieštenie existujúceho práva na informácie o životnom prostredí na minimálnu úroveň.
