Chcete späť svoju pôdu?

Bývalí majitelia pôdy dostali od vlády a parlamentu ešte jednu šancu, aby sa prihlásili o svoju pôdu. Umožňuje im to nedávno schválený zákon o navrátení vlastníctva k pozemkom.

Od januára 2004 si budú môcť počas celého roku poslednýkrát opäť žiadať naspäť svoj pôvodný majetok z poľnohospodárskeho a lesného pôdneho fondu.

Reštitúcie sa týkajú ľudí, ktorí si nárok na navrátenie pôdy nestihli uplatniť do konca roka 1992 podľa vtedajšieho federálneho zákona o pôde.

Vtedy mali predložiť doklady do konca roka 1995, ale mnohí o tomto zákone buď nevedeli, alebo nezískali včas potrebné dokumenty na preukázanie pôvodu majetku.

Pôdu si môžu žiadať vlastníci alebo ich dediči, ktorým ju odobral štát počas komunistického režimu od 25. februára 1948 do 1. januára 1990.

Zákon sa však netýka náhrady za bezodplatný prevod majetku členov jednotných roľníckych družstiev do majetku štátu.

Koľko hektárov je ochotný štát vrátiť?

Na území Slovenska je takmer 2,4 milióna hektárov poľnohospodárskej pôdy. Z toho je podľa generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu Františka Hideghétyho 578 535 hektárov poľnohospodárskej pôdy, ktorá patrí nezisteným vlastníkom.

Podľa zákona je pozemok s nezisteným vlastníkom taký, ktorého vlastník je síce známy, ale nie je známe miesto jeho trvalého pobytu alebo sídlo.

Pôda je väčšinou v majetku štátu alebo subjektov, ktoré túto pôdu pre štát spravujú. Je málo pravdepodobné, že pôda, ktorú si môžu ľudia nárokovať, sa ocitla vo vlastníctve súkromných majiteľov.

Žiadateľ môže dostať naspäť maximálne 150 hektárov poľnohospodárskej alebo 250 hektárov lesnej a inej pôdy. Do tej druhej výmery sa započítava aj výmera pôdy vydanej podľa zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku z roku 1991.

Ak štát nebude môcť zabezpečiť prinavrátenie pôdy pôvodnému vlastníkovi, tak bude musieť vyplatiť bývalému majiteľovi finančnú náhradu. Reštitúcie môžu štát stáť okolo 2,5 miliardy korún. Náhrada sa riadi bonitou a výmerou, ako boli pôvodné pozemky.

Otvorenie reštitúcií nebude mať podľa odborníkov v najbližšom období žiaden vplyv na úradnú či trhovú cenu pôdy, ani na súčasnú úroveň hospodárenia.

Čo s pôdou, ktorá nebude mať majiteľa?

Pôda, ktorá nebude do 31. decembra 2005 identifikovaná, prejde do správy a neskôr do vlastníctva obcí. Tie ju už v roku 2006 budú môcť prenajímať. Obce však nebudú môcť získané pozemky do desiatich rokov od účinnosti zákona predať ani založiť. Podľa niektorých odhadov obce dostanú okolo 450-tisíc hektárov pôdy.

Štát si má ponechať iba časť pôdy na výstavbu objektov a infraštruktúry celospoločenského významu.

Sú rôzne názory, či je dobré, alebo zlé, že sa pôda dostane do správy a neskôr do vlastníctva obcí. Viacerí poľnohospodári majú obavy, že to môže viesť k zrušeniu už existujúcich nájomných zmlúv a následnému chaosu.

Proti je aj združenie vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenskej republiky. Jeho šéf Pavol Bottka nechápe, prečo dostanú obce tieto pozemky zadarmo. Je presvedčený, že pôdu by mali dostať roľníci, ktorým „patrí historicky i morálne“.

Vlastníctvo k pozemkom nemožno navrátiť:

* ak je pozemok vo vlastníctve fyzickej osoby,

* ak je pozemok možné vyvlastniť vo verejnom záujme,

* ak sa na pozemku nachádza cintorín,

* ak sa pozemok nachádza v pásme hygienickej ochrany vodných zdrojov prvého stupňa alebo tvorí koryto vodného toku,

* na pozemku sú prírodné liečivé zdroje a zdroje prirodzene sa vyskytujúcich stolových minerálnych vôd,

* ak bol pozemok po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný,

* na pozemku bola zriadená záhradkárska alebo chatová osada,

* na pozemku je botanická záhrada a arborétum zamerané na záchranu a zachovanie genofondu,

* na pozemku je šľachtiteľská plocha na šľachtenie nových druhov a odrôd rastlín alebo les určený na lesný výskum,

* na pozemku sú telovýchovné a športové zariadenia.

Reštitúcie budú riešiť pozemkové úrady

Občania sa budú môcť obrátiť so svojimi žiadosťami o navrátenie pôdy na obvodný pozemkový úrad, v obvode ktorého vlastnili pozemok. Odbor posúdi, či sa pôda podľa zákona naozaj má vrátiť. Proti rozhodnutiu obvodného pozemkového úradu môžu občania podať opravný prostriedok na súd.

Bývalí vlastníci alebo dediči musia z archívov, pozemkových kníh či z evidenčných listov, kde je uvedené, kto, čo a kedy vlastnil, zabezpečiť všetky potrebné dokumenty vrátane katastrálnych máp. Treba myslieť aj na prípadné dedičské konania, ak prebehli.

Pokiaľ žiadateľ pôvodné doklady nemá, ministerstvo poľnohospodárstva odporúča o ne požiadať príslušný archív.

Konfiškáciu netreba vždy preukázať pôvodným rozhodnutím o prepadnutí majetku, ale aj inou hodnovernou listinou, napríklad výpisom z evidencie nehnuteľnosti.

Doterajšie reštitúcie v číslach

V doterajšom reštitučnom procese bolo vydaných 46 660 rozhodnutí pre 375 611 oprávnených osôb. Od roku 1992 bolo vrátených 317 855 hektárov pôvodných a 22 261 hektárov náhradných pozemkov. Okrem toho bolo odškodnenie uhradené oprávneným osobám vo výške 801 miliónov za pozemky, ktoré sa nevydávajú a za ktoré nebol poskytnutý náhradný pozemok. Nie je ešte splnených približne 2773 právoplatne ukončených reštitučných rozhodnutí.

Kto môže žiadať späť svoju pôdu

* občania s trvalým pobytom na Slovensku,

* bývalí vlastníci alebo ich dediči,

* občan, ktorý preukáže, že jeho pôda prešla od roku 1948 do roku 1990 do vlastníctva štátu,

* ak doloží hodnoverné dokumenty, ktoré dokazujú vlastnícky vzťah k pozemku,

* žiadateľ, ktorý už raz požiadal o navrátenie pôdy, ale doteraz ju nedostal.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

          Inzercia - Tlačové správy

          1. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
          2. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
          3. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
          4. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
          5. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
          6. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
          7. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
          8. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
          9. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
          10. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia
          1. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
          2. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
          3. Najpredávanejšou jazdenkou v tuzemsku bola Škoda Octavia
          4. Gopass-dovolenka, ktorá sa oplatí
          5. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
          6. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
          7. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
          8. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
          9. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
          10. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
          1. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 36 114
          2. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo? 23 985
          3. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska 18 109
          4. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 14 787
          5. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 9 455
          6. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť 5 676
          7. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 4 293
          8. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 3 451
          9. Špeciálna príloha: Krížovky na leto 3 145
          10. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 2 626

          Hlavné správy zo Sme.sk

          Autorská strana Michala Havrana

          Európa je civilizácia fake news (píše Michal Havran)

          Rimania označili zmŕtvychvstanie ako prvý hoax.

          AUTO

          Sen o elegantnom kupé z Bratislavy sa stane realitou

          Koncept, ktorý ostal na papieri, sa rodí po 55 rokoch.

          PLUS

          Boli sme u posledného grófa Šternberka zo Šternberka

          Po hrade jazdili na trojkolkách, aj robili omše.

          Neprehliadnite tiež

          Ceny nehnuteľností na bývanie v prvom štvrťroku stúpli

          V medzikvartálnom porovnaní stúpli takmer o tri percentá a v medziročnom porovnaní sa zvýšili o necelých 12 percent.

          V regióne, kde je kominárov málo, sa na nich čaká dlhšie

          Na Slovensku je okolo 800-tisíc domácností, ktoré majú komín. Kominárov je okolo 300.

          Štyri rady, ako sa vyhnúť studeným radiátorom v byte

          Vzduch v radiátoroch a potrubiach môže zdvihnúť náklady až o desať percent.

          Vykurovať sa začalo skôr. Účty ukáže až zima

          Výsledné platby za teplo mierne zdvihne studený január, ktorý bol najchladnejší za 20 rokov