SME
Pondelok, 8. august, 2022 | Meniny má Oskar

Praha vznikla spojením štyroch samostatných miest

Ešte v 18. storočí nebola Praha jednotným mestom, ako ho poznáme dnes, ale súmestím štyroch samostatných miest - Starého Mesta, Nového Mesta, Malej Strany a Hradčian. Nepáčilo sa to jozefínskym reformátorom, ktorí presadzovali centralizovanú ...


Sídlom pražského magistrátu bola Staromestská radnica. FOTO - ČTK



Ešte v 18. storočí nebola Praha jednotným mestom, ako ho poznáme dnes, ale súmestím štyroch samostatných miest - Starého Mesta, Nového Mesta, Malej Strany a Hradčian. Nepáčilo sa to jozefínskym reformátorom, ktorí presadzovali centralizovanú a výkonnejšiu štátnu správu. Jozef II. preto štyri pražské mestá spojil do jedného. Stalo sa tak 12. februára 1784 - presne pred 220 rokmi.

Človek žije na území dnešnej Prahy už niekoľko tisíc rokov. Vďaka neskoršej výstavbe však máme doklady o osídlení skôr z okrajových častí mesta. Mestské opevnenie Závist pri Zbraslavi na juhu Prahy bolo v prvom storočí pred naším letopočtom pravdepodobne najvýznamnejším strediskom Keltov v Čechách.

Praha sa veľmi rýchlo stala aj jedným z centier Slovanov. Najstaršie slovanské osídlenie vzniklo pravdepodobne na mieste pražského Hradu. Na druhej strane rieky Vltavy vzniklo slobodné kráľovské Staré Mesto pražské a v podhradí tiež slobodné Nové Mesto pražské, dnešná Malá Strana.

Meno Praha sa vtedy používalo hlavne na označenie pražského hradu. Až v 15. storočí, po husitskej revolúcii sa začalo používať ako súhrnné meno pražského súmestia.

Pôvod mena Prahy je nejasný. Podľa jednej verzie vznikol z názvu vltavských perejí - prahov, podľa druhej z vypáleného - vypraženého - pôvodného lesného porastu. Mohlo to znamenať aj suché, slnkom vyprahnuté miesto. Podľa najnovšej teórie dokonca môže súvisieť s „pražením" železnej rudy v tejto oblasti.

V písomných prameňoch sa názov Praha objavuje po polovici 10. storočia. Kronikár Flodoard z Remeša označuje Prahu okolo roku 960 za centrum kmeňa Venedov a „veľké mesto" Slovanov.

Pred prvým zjednotením pražských miest zažila Praha dve veľké obdobia rozkvetu, keď jej význam ďaleko prerástol hranice českého kráľovstva. Za vlády Karla IV. bola centrom nemeckej svätej ríše rímskej. Panovník prezývaný „otec vlasti" v Prahe v roku 1348 založil prvú univerzitu na sever od Álp, a na východ od Paríža, nechal vystavať Karlov most a vydal tiež zakladaciu listinu Nového Mesta pražského.

Za cisára Rudolfa II. bola Praha (aj vďaka Turkom ohrozujúcim Viedeň) centrom Habsburskej monarchie a vtedajšej vzdelanej Európy. V tomto období alchymistov, rabína Löwa a jeho Golema získala Praha povesť „magického" mesta.

Po porážke českého stavovského povstania v roku 1620 však význam Prahy klesol. Zostávala síce prirodzeným centrom krajiny, s postupným okliešťovaním formálnej samostatnosti Českého kráľovstva však stratila väčšinu svojich bývalých funkcií. Až do konca 17. storočia však bola Praha stále väčším a výstavnejším mestom než Viedeň.

Úpadok Prahy čiastočne vyvážilo, že sa stala centrom protireformácie, ktorej vďačí za veľkú časť svojich barokových pamiatok. Výstavba barokovej Prahy úzko súvisí s veľkým prílevom cudzincov do mesta, hlavne Nemcov, ale aj Talianov či Francúzov.

Mesto veľmi poškodilo rozhodnutie cisárovnej Márie Terézie z konca roku 1745 o vypovedaní všetkých Židov z Čiech. Po zistení, ako tento krok poškodil štátnu a mestskú pokladnicu aj zásobovanie armády, Židom po troch rokoch a zaplatení veľkých poplatkov povolili návrat.

Spojenie štyroch pražských miest na základe dvoch dvorných dekrétov z júna 1783 a februára 1784 nebolo dôsledkom organického urbanistického alebo hospodárskeho vývoja týchto miest. Bol to skôr administratívny dôsledok reforiem cisára Jozefa II., ktorých cieľom bolo vytvoriť centralizovanú a unifikovanú ríšu.

Mesto Praha získalo spoločný magistrát pozostávajúci z purkmajstra - starostu, jeho dvoch zástupcov a 28 magistrátnych radcov. Magistrát mal tri senáty: politicko-hospodársky, civilno-súdny a kriminálno-súdny. Sídlom magistrátu sa stala radnica.

Mimo zjednoteného mesta zostal Vyšehrad, v minulosti kráľovský hrad a v tom čase vojenská pevnosť. K Prahe nepriradili ani územie židovského geta, dnešný Josefov.

Jednotnú Prahu obopínal pás hradieb, ktoré boli prekážkou ďalšieho rozvoja mesta. Borenie hradieb začalo až v roku 1873.

Praha jozefínskeho obdobia dnes tvorí centrum takzvanej Veľkej Prahy. Tá vznikla pripojením dovtedy samostatných predmestí až v roku 1920. Odpor predmestí brániacich po desaťročia zubami-nechtami svoju slobodu, prekonalo až nadšenie zo vzniku nezávislého Československa, ktoré potrebovalo dôstojné hlavné mesto.

SkryťVypnúť reklamu

          Inzercia - Tlačové správy

          1. Za vysokou spotrebou sa často skrýva zlá kondícia motora
          2. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné
          3. Na Oravskej priehrade s Kalim aj Spievankovom. Vidíme sa naživo
          4. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete
          5. Kde u nás kúpite domácke potraviny
          6. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať
          7. Dráčik nepúta príbehom, ale perlami ducha
          8. Miliónová autorka Táňa K. Vasilková: Po úspechu som netúžila
          1. Čo robiť, aby dieťa neskončilo v nemocnici s črevnou virózou?
          2. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné
          3. Goralské folklórne slávnosti po prvýkrát priamo v horách
          4. Za vysokou spotrebou sa často skrýva zlá kondícia motora
          5. Ktoré regionálne projekty podporí Nadácia COOP Jednota?
          6. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete
          7. Kde u nás kúpite domácke potraviny
          8. Na Oravskej priehrade s Kalim aj Spievankovom. Vidíme sa naživo
          1. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete 9 785
          2. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať 7 216
          3. Dráčik nepúta príbehom, ale perlami ducha 6 425
          4. Pozrite si, kedy hrá futbalové zápasy vaše mesto či dedina 6 317
          5. Miliónová autorka Táňa K. Vasilková: Po úspechu som netúžila 5 533
          6. Kde u nás kúpite domácke potraviny 2 701
          7. Dobrá správa pre pacientov s cukrovkou 2 491
          8. Vypnite si reklamu na SME.sk a odomknite všetky články 2 120
          SkryťVypnúť reklamu
          SkryťVypnúť reklamu

          Neprehliadnite tiež

          Logo podcastu Index o ekonomike a podnikaní.

          Ako ovplyvní ceny nehnuteľností sprísnenie poskytovania úverov.


          a 1 ďalší 10. jan
          Ilustračné foto.

          Ľudia najviac kupovali menšie byty.


          SITA 13. júl
          Ilustračné foto.

          V medzikvartálnom porovnaní stúpli takmer o tri percentá a v medziročnom porovnaní sa zvýšili o necelých 12 percent.


          SITA 30. máj

          Na Slovensku je okolo 800-tisíc domácností, ktoré majú komín. Kominárov je okolo 300.


          22. nov

          Blogy SME

          1. Petronela Čellárová: Vitajte v mojom svete
          2. Michaela Jónová: Zatiaľ beží čas
          3. Rastislav Puchala: Bábuška a čierny kocúr
          4. Post Bellum SK: Dovolenka v Juhoslávii ako príležitosť na emigráciu
          5. Liga za duševné zdravie SR, n.o.: Ako sa zo smútku, depresie a úzkosti stal online trend
          6. Štefan Vidlár: Politický hnus a zvratky
          7. Erik Kriššák: O diskrétnosti istej dámy
          8. Vladimir Skala: Z učiteľov kriminálnici: Rok po regulačnej búrke v Číne.
          1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 97 104
          2. Martin Sústrik: Korupcia v ruskej armáde 26 643
          3. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 10 586
          4. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 7 444
          5. Jana Melišová: Svet sa zmenil... 7 360
          6. Post Bellum SK: Hromady mŕtvych a nočné mory o Varšavskom povstaní 4 272
          7. Vladimir Skala: Padá bankový sektor v Číne? 4 179
          8. Ján Valchár: Ako Rusko na kozmonautov nemalo, ale flotilu lietadlových lodí budovať chcelo 3 220
          1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
          2. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
          3. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
          4. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
          5. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
          6. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
          7. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
          8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 44. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 2/3 - Skaza lode Karluk, 1913 - 1914
          SkryťZatvoriť reklamu