Nedávno som so svojim známym, ktorý sníva o stavbe vlastného domu, diskutovala na zaujímavú tému. Je pri navrhovaní domu vôbec potrebný architekt? Tvrdenie laika, ktorý sa na projekt pozerá len ako na nutnosť potrebnú pre úrady, že svoje bývanie má vymyslené a vlastne žiadneho architekta nepotrebuje, ma udivilo. Podľa neho je potrebný len človek, možno stavebný inžinier, ktorý mu „to“ nakreslí. Moja otázka, ako mu vysvetlí, čo vlastne chce, keďže sám kresliť nechce a architekti či projektanti sa vyjadrujú predovšetkým graficky, ho priviedla do rozpakov...
Hádam každý Slovák sa pri kúpe drahšej veci spotrebného charakteru nad svojou investíciou dobre zamyslí a zvyčajne si v špecializovanom obchode nechá poradiť od odborníka. O to zvláštnejšie potom vyznieva predstava, že o stavbe domu – pri minimálne štvormiliónovej investícii a dlhodobom využití – sa už s nikým radiť nepotrebuje. Každý predsa najlepšie vie, čo mu vyhovuje, čo sa mu páči. Nepotrebuje architekta, aby mu to povedal alebo ho nútil postaviť si niečo, čo mu nie je po vôli. Ak to ,,pritiahneme za vlasy“ to, že v dome podľa jeho predstavy na WC pôjde cez kuchyňu, by nemalo nikoho zaujímať – je to jeho vlastná investícia a bývať tam bude on. A tak to často aj u nás, zväčša na vidieku, vyzerá – domy dotvorené svojimi majiteľmi, vylepšenia pôvodných projektov, ako dôkaz architektovej tvorivej neschopnosti.
Architekt zhmotní predstavy o ideálnom bývaní
Architekt nie je človek, ktorý nám vedome stvorí architektonický paškvil. Mal by to byť profesionál, ktorý zhmotní viac či menej ujasnené predstavy klienta o ideálnom bývaní tak, aby spĺňali všetky jeho potreby a zároveň vyhovovali všetkým normám a bezpečnostným predpisom. Veľa s nami rozpráva a diskutuje. Poznáva nás a náš vkus. Navrhne štýl a vhodné technické riešenie tak, aby ušetril naše peniaze. Upozorní na riziká zvoleného riešenia a ponúkne vhodné alternatívy. Je však jasné – a tu nesmiete protestovať, že vo výsledku nájdete aj pečať jeho vlastnej duše.
Podstatná je aj problematika architektúry a projekcie, ako obchodného artikla. Koľko si architekt za projekt môže pýtať? Odporúčané ceny za projekt, ktoré nájdete v cenníku Komory architektov sú cca 11 % z investičných nákladov. Z tejto sumy ide 65 % pre projektantov všetkých profesií (architektúra, statika, zdravotechnika, tepelná technika, elektrotechnika, požiarna ochrana) a 35 % na inžiniersku činnosť – vybavenie príslušných povolení. Ľuďom sa však tieto náklady zdajú neúmerne vysoké. Na materiáloch pri výstavbe nič neušetria, paradoxne preto treba ušetriť na tom najpodstatnejšom – na myšlienke vlastného diela – na jeho projekte. Dom si teda vymyslia sami a potrebujú len papier na legalizáciu.
Možný je aj variant, že si zvolia dom katalógový, ktorý im nemusí celkom vyhovovať, ani zapadať do prostredia. Je nepomerne lacnejší, ale predstavte si, že kupujete projekt budúceho vysnívaného domu v obchode – ako rožky a mlieko. Druhým extrémom je snaha demonštrovať prostredníctvom okázalej architektúry svoju silu a majetnosť – iste poznáte trend označovaný ako ,,podnikateľské baroko“ – domy s betónovými barokovými balustrádami namiesto elegantného zábradlia, s vežičkami, jednoducho dom ako hrad. V oboch prípadoch si budúci majiteľ najíma architekta – oportunistu, ktorý sa pod tlakom slova „peniaze“ degraduje z profesionálneho umelecko-technického poradcu, do úlohy kresliča. Architektúra je všade vo svete odrazom ekonomickej, sociálnej a kultúrnej úrovne jej obyvateľov, to ale nemusí znamenať, že si ju nemôžme dovoliť.
Dobrý dom si navrhne človek sám?
Architektúra je služba ako všetky ostatné. S tým rozdielom, že s ňou na nás dýcha aj kúsok umenia. Dom nie je len otázka funkcie. Nie je to len toľko parafrázovaný Corbusierov „stroj na bývanie“. Je výrazom nášho i architektovho vnútorného rozpoloženia, našej povahy, odrazom nás samých. Ideálne preto je, keď sa architekt i budúci majiteľ pri výbere štýlu zhodnú. Samozrejme, ako v každej inej profesii, aj tu môžete natrafiť na človeka, ktorý sa minul svojmu povolaniu. Nie každý je rovnako schopný a niekedy viac rozhoduje šikovnosť architekta – obchodníka, než jeho talent. Treba preto zvažovať, či osloviť architekta vydareného domu známych, zaujímať sa o architektúru, čítať špecializované architektonické publikácie – aby sme mali to najdôležitejšie - prehľad a kultúrny nadhľad.
Stať sa spolutvorcom vlastného bývania, je stále ten najlepší spôsob, ako byť súčasťou dobrého diela – architektúry s veľkým „A“, a zároveň, ako byť so svojím bývaním dlho spokojný. Práve preto vyznieva tvrdenie, že dobrý dom si môže navrhnúť človek sám, presne tak komicky ako tvrdenie človeka, ktorý nikdy neletel lietadlom a vyhlasuje, že dlhá cesta vlakom je tá najpohodlnejšia. Práve preto by sme pri návrhu domu, v ktorom prežijeme značný kus svojho života, mali spolupracovať s odborníkom. Vie to lepšie. Má nadhľad. Veď aj k holičovi ideme napriek tomu, že každý z nás by sa iste vedel ostrihať aj sám. Netreba čakať na to, až sa poučíte na vlastných, v tomto prípade draho zaplatených, chybách.
Autor: Ing.arch. Michaela Fibingerovášéfredaktorka časopisu Nové línie