V Tepličke nad Váhom, dedine pri Žiline, kde má stáť továreň Kia, sa vlastníci pôdy hnevajú, že štát im chce vykúpiť pôdu za nízku cenu. Niektorí požadujú aj viac ako trojnásobne vyššiu sumu za meter štvorcový. O cenách pozemkov hovorí realitný maklér ...
Richard Filipko
Externý prispievateľ
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
V Tepličke nad Váhom, dedine pri Žiline, kde má stáť továreň Kia, sa vlastníci pôdy hnevajú, že štát im chce vykúpiť pôdu za nízku cenu. Niektorí požadujú aj viac ako trojnásobne vyššiu sumu za meter štvorcový. O cenách pozemkov hovorí realitný maklér a šéf šalianskej realitnej kancelárie Fors Trade RÓBERT BALOG.
Je suma v rozmedzí od 90 do 110 korún za pozemky pri Žiline primeraná?
Je to solídna cena. Ani málo, ani veľa.
Za ornú pôdu. Aj za stavebný pozemok?
Je pravda, že orná pôda je to dovtedy, kým sa na nej nezačne stavať. Ale keby tam Kia nezačala stavať, tak je to stále orná pôda a keby ju vlastníci predávali, dostali by za ňu neporovnateľne menej. Za vyňatie z pôdneho fondu treba zaplatiť. Je to podľa bonity, v tomto prípade možno nejakých šesť miliónov korún za hektár. Takže pôdu by sa podnikateľovi od vlastníkov neoplatilo kúpiť drahšie. Ľudia si musia uvedomiť, že napríklad na juhu v okolí Senca sa dá kúpiť dobrá pôda - černozem, po päťdesiat korún. Tak koľko môže stáť na severe v Tepličke nad Váhom?
Takže je to dobrá cena?
Štát im ponúka dobrú cenu. Kompromis medzi ornou pôdou a medzi stavebným pozemkom. Je to nejaký obdĺžnik a vlastníci nesúhlasia. Keby to odsunuli o zopár kilometrov ďalej, tak vlastníci, od ktorých chcú pôdu teraz, by dostali možno pätnásť - dvadsať korún. Pôda sa stane stavebným pozemkom pre automobilku, asi tam nebudú rodinné domy. Hovoril som v stredu o tom aj so znalcom a má ten istý názor. Nedostali by viac, keby tam Kia neprišla, dostali by niekoľkonásobne menej.
Problém je, že oni pôdu predať nechcú, polia, na ktorých idú stavať automobilku, obrábajú.
Ale keď vlastník dostane za hektár milión korún, kúpi si za tú sumu niekoľkonásobne viac pôdy. A niektorí ľudia ani nevedeli, že tam majú zdedené nejaké pozemky, len teraz okolo toho začalo byť rušno, tak sa to dozvedeli. Ak by sa aj našiel nejaký znalec, ktorý by sa dopracoval v posudku na vyššiu sumu ako dvesto korún, bol by to samovrah, riskoval by, že mu zoberú pečiatku.
Môže znalec aspoň trochu ovplyvniť cenu?
Je to dané bonitou, ktorá znalca veľmi nepustí.
Keď bude stáť automobilka, ceny pozemkov v okolí porastú. Lenže vlastníci tých pozemkov, na ktorých automobilku postavia, ich už mať nebudú. Nie je to nespravodlivé?
Keď tam Kia postaví továreň, je samozrejmé, že pozemky okolo už budú drahšie. Ale teraz na začiatku nemôžu vlastníci argumentovať, že sa tam bude stavať, a preto chcú za pôdu viac peňazí. Teraz je to v extraviláne, na pozemkoch nie je nič - žiadna voda, elektrina, plyn. Továreň si musí urobiť čistiareň alebo veľkú žumpu, dotiahnuť všetky siete. Na stavbe je potom pozemok najmenším nákladom. Keď stojí meter plynovodu priemerne tritisíc korún, pri dvoch kilometroch je to už slušná položka. To isté voda, elektrina. Stavanie v strede poľa, kde nič nie je, stojí veľa. Ale keď už budú vybudované siete, okolité pozemky budú drahšie.
Koľko stojí porovnateľný pozemok v zahraničí?
V Českej televízii porovnávali, za koľko si vie Nemec kúpiť ornú pôdu v Čechách a za koľko v Nemecku. Hektár v Nemecku vychádzal na milión korún, takže pri Žiline dostanú zhruba toľko, koľko by dostali za ornú pôdu v Nemecku. A podľa mňa sa ľudia môžu tešiť, lebo v Tepličke porastú ceny za pozemky v obci, keď tam už továreň bude.
Niektorí vlastníci pozemkov hovoria, že štát ich chce postaviť na úroveň Rómov, aby začali kradnúť...
Keď dostanú stovku za meter, môžu byť radi. Predstavte si, že by sem Kia najskôr poslala developera čiže toho, kto sa stará o počiatočnú investíciu. On by skúpil tie pozemky možno po pätnásť korún, nik by nevedel, načo ich skupuje. Až potom by bol poriadny šum, koľko na tom Rusko, Slota a ďalší zarobili. Tentoraz sa to aspoň raz robí oficiálne, aj tak sa všetci hnevajú, ako ich chcú zodrať. Niektorí možno tú pôdu ani neobrábajú a za to, že na nej môže hospodáriť družstvo, možno dostávajú zopár mechov zemiakov. Teraz niekto za hektár dostane milión. Ale aj keby dostal len osemstopäťdesiattisíc, asi každý by chcel byť v tej koži, že by tam mal pozemok. Je to normálna ľudská vlastnosť, že chcú z toho vydolovať čo najviac, ale prirovnanie, že sa k nim postavia ako k Rómom, je prehnané.