Pasívne slnečné domy sa stavali vo veľkom počte v USA počas energetickej krízy v 50-tych rokoch a vtedy navrhol architekt Frank Bridgers aj prvú komerčnú budovu (Bridgers-Paxton Building) na svete, ktorá využívala solárne ohrievanie vody a pasívnu solárnu architektúru.
Najjednoduchšou formou pasívneho využívania slnečnej energie je postaviť dom tak, aby množstvo dopadajúcej energie bolo čo najvyššie – môžeme tak ušetriť až 15% energie na vykurovanie.
Vo svete využíva princípy slnečnej architektúry čoraz viac architektov pri navrhovaní nových ale aj úpravách starších budov. Najväčší zisk pri najnižších nákladoch sa dá dosiahnuť už pri projektovaní – zásadou je, že všetky veľké okná by mali byť orientované na juh a obytné miestnosti treba rozložiť v južných častiach domu. Ak je nevyhnutné umiestniť okná aj na západe, treba ich dobre utesniť.
Mimoriadny význam sa prikladá umiestneniu stromov – mali by stáť tak, aby v lete vrhali na dom tieň a v zime ho chránili pred vetrami a zároveň netienili slnečné žiarenie.
Ešte dôležitejšie ako rozmiestnenie miestností je kvalitná izolácia stien, podláh a strechy. Ak umiestnite prízemie asi meter pod povrch zeme, získate tak rovnomernejšiu teplotu - v zime ušetríte na kúrení a v lete nebude v dome teplo.
