Denník SME uverejnil 17. 8. dva príspevky k tej istej téme (Štát má obhajovať spoločné dobro JUDr. Jána Čarnogurského a Pozemky pre KIA - štát a občan sú si rovnocenní prof. Mojmíra Mamojku).
Príspevok JUDr. Čarnogurského by som označil za realistický pohľad na to, čo je (alebo by malo byť) úlohou právneho štátu v reálnom svete 21. storočia. Profesor Mamojka prispel iba opakovaním známych názorov na obsah vlastníctva, práva vlastníkov a postavenie štátu v týchto vzťahoch, pričom ide o nič neriešiace postoje.
Riešenie spočíva v hľadaní hraníc, kam až môže štát zájsť pri obmedzovaní konkrétnych vlastníkov, ale tiež v hľadaní nástrojov a foriem, samozrejme, zákonných, ktoré je potrebné a vhodné použiť. Ak ide o určenie hraníc, odpoveď nájdeme v právnom poriadku. Zákon SNR č. 330/1991 Zb. O pozemkových úpravách... mal riešiť neusporiadané a rozdrobené pozemkové vlastníctvo, ale v mal sa stať aj nástrojom na riešenie podobných situácii, ako je dnešná "kauza KIA", ďalej tzv. líniových stavieb (diaľnice ) a pod. To priamo vyplýva z paragrafu 2 písmeno d), podľa ktorého je dôvodom na vykonanie pozemkových úprav aj to, že má dôjsť k zmene hraníc zastavaného územia obce alebo k investičnej výstavbe, ktorá podstatne ovplyvní hospodárenie na pôde alebo životné podmienky v obvode pozemkových úprav, alebo jeho ucelenej časti . Keďže som mal možnosť zúčastniť sa prípravy zákona, viem, že autori návrhu sa inšpirovali právnymi úpravami vyspelých krajín, ktoré nikto nemôže podozrievať, že si nectia vlastnícke právo.
Podstatou pozemkových úprav je: 1. zistiť súčasný stav vlastníckych práv, 2. oceniť celú výmeru všetkých pozemkov každého vlastníka (cenovo je takto zmapované podľa bonity a polohy celé územie Slovenska) na účely nového usporiadania, 3. navrhnúť a zrealizovať nové usporiadanie vlastníctva. Základný princíp nového usporiadania je v tom, že pri väčšom zábere poľnohospodárskej pôdy sa jeho dosah rozloží na všetkých vlastníkov v danom území. Celý proces má presné pravidlá, je transparentný, počíta so súhlasom väčšiny (aj hlasovaním), ale tiež s mocenským prvkom - definitívnym rozhodnutím štátneho orgánu. Dokonca sa zohľadňujú prirodzene rozdielne postoje individuálnych vlastníkov, ktorým sa môžu poskytnúť náhradné pozemky alebo peňažná náhrada, alebo kombinácia týchto náhrad.
Každý, kto pozná uvedený zákon, môže len s údivom sledovať, že k jeho aplikácii sa nepristúpilo ani v jednom známom prípade väčších investičných akcií vrátane výstavby diaľnic. Namiesto toho sme svedkami eskalácie sporov a kolízií krajne protichodných názorov, pričom už z podstaty veci vyplýva, že obidve strany (štát a vlastníci pozemkov a ich obhajcovia ) majú vo všetkom tak trochu pravdu, a tak trochu sa mýlia. Problém predsa nie je to, že niekto chce niečo kúpiť (v tomto prípade štát) a niekto to chce alebo nechce predať (vlastníci pozemkov). V prvom rade ide o to, že plánovaná investičná akcia nevyhnutne zasiahne do charakteru daného územia a nevyhnutne sa dotkne vlastníckych práv k pozemkom, a toto je potrebné riešiť komplexne.
Žeby predsa len išlo o peniaze u všetkých (!) zainteresovaných, a to iba "v prvom rade" ?
RUDOLF TKÁČIK
advokát
Minister Rusko na rokovaniach so zástupcami KIA hrubo podcenil vecný aj časový faktor prípravy. Stačilo dať na papier čo len minimalizovaný harmonogram všetkých prác a podkladov, ktorý vyžaduje stavebný zákon, a hneď by videl, že v roku 2004 so stavebnými prácami nemôže začať. Nejde len o výkup pozemkov, čo je jedna z podmienok vydania územného rozhodnutia, ale aj o ďalšie podklady, najmä posudzovanie vplyvov stavby na životné prostredie či spracovanie a schválenie územných plánov dotknutých obcí. Celý tento proces trvá 18 - 24 mesiacov.
Súčasná situácia pri výkupe pozemkov už nedáva investorovi ministerstvu hospodárstva veľa voľnosti pri voľbe ďalšieho postupu. Predovšetkým by sa malo zabudnúť na vyvlastňovanie, pretože tento proces okrem časovej náročnosti nedáva nádej na prijateľný výsledok. Ak vláda chce udržať automobilku na Slovensku, musí odsúhlasiť cenu prijateľnú pre vlastníkov, teda sa s nimi dohodnúť. Ostatné cesty sú strata času.
Zaujímalo by ma napríklad, čo by ministerstvo robilo s odkúpenými pozemkami v prípade, ak by KIA zo Slovenska odišla, prípadne prešla do inej lokality mimo Žiliny. Ukazuje sa, že súhrnný negatívny efekt pre SR by bol omnoho vyšší pri neuskutočnení investície ako v prípade dohody s vlastníkmi, aj keď všetkým bude treba doplatiť vyššiu cenu. A pán minister nech prehltne horkú pilulku v podobe straty časti svojej prestíže a berie to ako poučenie pre budúcnosť. Myslím si, že to potrebuje.
JOZEF ŠPÁNIK
bývalý vedúci projektantov VHV, š. p., zodpovedný za prípravu Vodného diela Žilina
