tvorené ohnisko čiastočne uzavreté ohnisko, pri ktorom sa odvádzal dym prieduchom do povalového priestoru, neskôr úplne uzavreté ohnisko s komínom vyvedeným nad strechu domu.
Tak vznikli postupne kamenné alebo hlinené kozuby a neskôr kachle. Z nich sa postupným vylepšovaním a zdokonaľovaním stali dnešné moderné vykurovacie zariadenia. Aj keď donedávna bola väčšina bytov vykurovaná centrálnym ústredným kúrením pomocou rozvodov, dnes sa už - vďaka stále rastúcim výdavkom na kúrenie a ohrev teplej vody - ľudia stále viac orientujú na vlastné vykurovacie zariadenia. Jednou zo základných požiadaviek na takéto zariadenia je, aby za čo najnižších ekonomických nákladov vyprodukovali čo najväčšie množstvo tepla.
Klasické kotly a kachle na drevo a uhlie, postupne nahradili plynové alebo elektrické kotly. Podľa možností užívateľov sa objavujú stále viac aj zariadenia, ktoré spaľujú propán ale aj alternatívne zdroje na biomasu, bioplyn a podobne. Preto návrhu vykurovacej sústavy predchádza výber paliva.
Dôležité je tiež umiestnenie kotla – zatiaľ čo stacionárne kotly sa spravidla umiestňovali v suteréne budovy alebo v oddelenej miestnosti na niektorom z podlaží, moderné nástenné elektrické alebo plynové kotly už môžeme nainštalovať priamo v miestnosti, kde ich najviac potrebujeme. Zamedzíme tak tepelným stratám z rozvodov.
Väčšina z týchto zariadení musí byť umiestnená tak, aby sme ich mohli napojiť na vyvložkovaný komín. Výnimku tvoria takzvané turbokotly, ktoré neodoberajú kyslík z miestnosti a nevyžadujú komín. Môžu byť preto umiestnené aj v uzavretom priestore - musia mať však dymovod, ktorý ústi na fasádu domu.
Pre dnešných zaneprázdnených ľudí sú zaujímavé aj priamovykurovacie automatické elektrokotly. Ich prevádzku totiž možno naplánovať a naprogramovať dopredu. Tieto zariadenia majú aj tú výhodu, že ak potrebujeme dosiahnuť väčší výkon, je možné kotly zapojiť aj do série. Dvojgeneračné domy je pritom možné vykurovať aj jedným kotlom na dve rôzne teploty.
