Bratislava 17. decembra (TASR) - Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) vyzýva parlament, aby neodkladne riešil zvyšovanie dane z nehnuteľností, ktoré od januára priniesla fiškálna decentralizácia. Argumentuje, že prvé poznatky z viacerých regiónov potvrdzujú obavy, že obecné samosprávy budú podnikateľské subjekty nadmieru zaťažovať zvýšením dane z nehnuteľností vrátane dane z pozemkov.
"Prvé známe rozhodnutia obecných samospráv hovoria o zvýšení dane z nehnuteľností pre rok 2005 až v rozsahu do 70 % oproti súčasným sadzbám. Rovnako sa objavujú snahy zvýšiť nájomné za pôdu nielen zo strany Slovenského pozemkového fondu o 0,5 % z jej ceny, ale aj od ďalších právnických a fyzických osôb," konštatuje predseda predstavenstva SPPK Ivan Oravec. Hrozba zvyšovania dane z nehnuteľností sa podľa neho netýka len poľnohospodárov, ale najmä prostredníctvom dane zo stavieb aj podnikateľov v potravinárskom priemysle.
Predstavitelia komory sa preto chcú znovu obrátiť na poslancov v Národnej rade SR. "Vecné podklady o súčasnom vývoji odovzdáme parlamentnému výboru pre pôdohospodárstvo, ako aj rezortom pôdohospodárstva a financií," avizuje Oravec.
Komora podľa neho už v procese prijímania zákona o miestnych daniach a poplatkoch pripomínala, že obce budú v dôsledku obmedzovania prísunu zdrojov zo štátneho rozpočtu nútené zvyšovať tie dane a poplatky, ktorých sú priamymi správcami. "Apelovali sme na to, že keď už v tejto etape nebude naplnená oprávnená požiadavka farmárov, aby nemuseli vôbec platiť daň z pôdy ako zo svojho základného výrobného prostriedku, mala by byť aspoň určená horná hranica zvýšenia tejto dane. Ani túto požiadavku však zákonodarcovia neakceptovali," tlmočí stanovisko predstavenstva SPPK Oravec. Národná rada SR by sa pritom na januárovej schôdzi mala zaoberať práve návrhom opozície na zakotvenie stropu, po ktorý môže obec sadzbu dane zdvihnúť. Aliancia nového občana (ANO) zasa chce nájsť regulačný mechanizmus, ktorým by tiež zamedzila bezbrehému zvyšovaniu miestnych daní.
SPPK upozorňuje na to, že tlak na zvyšovanie daní a nájomného za pôdu nedokážu mnohé poľnohospodárske subjekty eliminovať ani pri zvýšenej podpore z EÚ. "V prípade bankrotu ďalších farmárov sa potom môže ľahko stať, že ďalšie plochy poľnohospodárskej pôdy zostanú nevyužité a jej vlastníci nielen že prídu o príjem z nájomného, ale budú za ňu dokonca platiť daň," zdôrazňuje komora. Ľadom ležiaca pôda sa pritom podľa jej predstaviteľov ráta v SR už na desiatky tisíc hektárov.
Ako ďalej dopĺňa Oravec, ani prípadné dosiahnutie zisku v rezorte pôdohospodárstva za tento rok, ktorý predpovedajú analytici, neznamená automatické zažehnanie finančnej krízy. Záväzky poľnohospodárov totiž dlhodobo dvojnásobne prevyšujú ich pohľadávky.