dsťahovať sa na celoročne obývateľnú chatu či chalupu. "Keď som pred piatimi rokmi nastúpila do penzie, kúpili sme si domček v podkarpatskej dedinke a náš mestský dvojizbový byt sme prenajali," hovorí Nataša Bezáková z Dubovej. "Manžel so synom museli síce dochádzať do práce a do školy, ale spojenie bolo donedávna dobré." Peniaze, ktoré rodina ušetrila na nižších platbách za bývanie spolu s príjmami z prenájmu, pomôžu synovi pri štarte s vlastnou rodinou.
Zdá sa, že aj u našich západných susedov povestné chalupárčenie ustupuje podobnej zárobkovej činnosti. Aj tu sa zmena myslenia prejavila na raste záujmu o celoročne obývateľné chaty a chalupy, ktoré sú dobre dostupné z väčších miest. Byty vo vychytených mestách sa potom stávajú čiastočným zdrojom príjmov rodín.
Podľa odborníkov z realitných agentúr sa môže v budúcnosti tento trend uplatniť aj u nás. "Ak bude dostatok obývateľných chát pri Bratislave a väčších mestách, je možné, že podobné vetry zavejú aj na Slovensko," hovorí viceprezident Národnej asociácie realitných agentúr Zeno Kezman.
Bratislave - tak ako iným centrám - nahráva pritom aj fakt, že mesto aj jeho okolie je bohaté na množstvo pracovných príležitostí. Najmä možnosť nájsť si zamestnanie v danej lokalite ovplyvňuje aj rozdiely v cenách bytov aj ostatných nehnuteľností. Ak je niekto dobrodruh, mohol si kúpiť napríklad 3-izbový
byt vo Veľkom Krtíši za 400-tisíc korún. Kým sa však dostal do zamestnania, musel prejsť možno 50 možno aj 100 kilometrov, na čo minul ročne desaťtisíce nehovoriac o stratenom čase a živote v permanentnom strese," dodáva Kezman.