Už od 80-tych rokov 20. storočia sa v ateliéroch vtedajšieho Stavoprojketu a potom aj na Útvare hlavného architekta a vo vtedajších pamiatkových inštitúciách spracovávali urbanisticko-architektonické koncepcie, ktoré sa snažili napraviť škody, ktoré vznikli asanáciou takmer tretiny Mestskej pamiatkovej rezervácie v starom Podhradí a v priľahlých častiach historického jadra aj v súvislosti s výstavbou Nového mosta.
V nasledujúcich rokoch boli spracované územnoplánovacie dokumenty, ktoré mali byť podkladom pre rozhodovanie samosprávy a štátnej správy na tomto území.
Nedávno bola vypracovaná a prerokovaná Urbanistická štúdia - Bratislava Podhradie a pri jej spracovávaní došlo ku konsenzu medzi pamiatkovými inštitúciami a samosprávou.
Táto oblasť je súčasťou Mestskej pamiatkovej rezervácie Bratislava a súčasťou ochranného pásma Národnej kultúrnej pamiatky Bratislavský hrad a zo zákona tu platia určité obmedzenia. Nová zástavba napríklad nesmie byť vyššia ako dve poschodia plus obytné podkrovie, má kopírovať pôdorysnú siluetu pôvodnej zástavby a nesmie rušiť prvok hradného brala - nesmie sa šplhať vyššie ako pôvodná zástavba.
Výsledky verejnej súťaže, ktorú mesto vyhlásilo na spracovanie tejto oblasti, nerešpektovali tieto limity.