BRATISLAVA. Extrémne lacné hypotéky, tisícky zadlžených rodín a diera na realitnom trhu. Aj takto vyzeral rok 2016.
Banky siahli na hranicu svojich možností a hypotéky predávali ľuďom aj s úrokom 1,5 percenta, ktorý im garantovali na desať rokov. A naopak, ľudia si najprv rezervovali hypotéku a až potom sa začali obzerať po byte, ktorý by si kúpili.
Ako sa to všetko začalo a prečo boli hypotéky v bankách témou číslo jeden?
„Beblavého percento“
K obrovskému pádu úrokov prispeli dve veci. Európska centrálna banka už niekoľko rokov motivuje banky, aby peniaze nedržali u seba, ale rozpúšťali ich vo forme úverov. Pravidlá sú nastavené tak, že ak má banka priveľa peňazí, ktoré nevie ľuďom požičať, platí za ne sama úroky.
Ďalším spúšťačom bol pozmeňovací návrh, ktorý do zákona o úveroch presadil poslanec Miroslav Beblavý. Od 21. marca začalo platiť, že ak človek splatí hypotéku mimo výročia fixácie, banka mu môže dať pokutu najviac jedno percento zo zostatku úveru. Predtým si banky pýtali aj štyri alebo päť percent.
Ľuďom sa otvorili možnosti refinancovať bez toho, aby pokuta od pôvodnej banky prevýšila ich úsporu, ktorú získali prenesením úveru do inej banky. Medzi bankami sa strhol konkurenčný boj, aký nemal obdobu a snažili sa nielen udržať starých klientov, ale získať aj veľa nových.
Rapídne okresali úroky, kým v marci 2015 sa hypotéky predávali za priemerných 2,66 percenta, v marci 2016 to už bolo 1,95 percenta. Prvé banky, ktoré stlačili úroky pod 1,5 percenta pri trojročnej fixácii, boli VÚB a UniCredit Bank.
Postupne sa pridávali ďalšie banky, konkurovali si nielen úrokmi, ale začali odpúšťať poplatky za poskytnutie úverov, preplácali znalecké posudky, ako aj všetky poplatky za kataster. Najväčší boj sa viedol pri trojročných fixáciách, dlhšie fixácie ostávali niekoľko mesiacov bez zmeny.
