Bratislava 5. októbra (TASR) - Ministerstvo financií (MF) SR plánuje od 1. januára 2006 zaviesť do stavebného sporenia 3 zmeny: pripisovanie štátnej prémie jedenkrát ročne, 1-% bonifikáciu vo vzorci na výpočet percentuálneho podielu štátnej prémie (PPŠP) nulovať a štátnu prémiu maximálne 2 000 Sk ročne. Vláda SR dnes novelu schválila, ešte ju musia posúdiť poslanci Národnej rady (NR) SR.
K uvedeným zmenám 3 stavebné sporiteľne poslali rezortom financií a výstavby stanovisko, v ktorom vysvetľujú, prečo majú výhrady k novým krokom MF.
Predkladateľ chce novelou znížiť nároky štátnej prémie zo štátneho rozpočtu (ŠR) a usporené zdroje použiť pri obnove bytových domov. Terajší motivačný 1-% bod vo vzorci, platný od roku 2005, MF vypustí a klient musí nasporiť ročne o 13 500 Sk viac ako teraz (17 242 Sk) na pripísanie novej maximálnej prémie.
V stanovisku sa uvádza, že zníženie frekvencie pripisovania prémie z polročnej na ročnú môže v poslednom roku sporenia pre klientov znamenať obmedzenie a predĺženie prípadnej lehoty účelového čerpania prostriedkov. Úspora peňazí ŠR na prémiu je pri tejto navrhovanej zmene zákona pre rok 2006, aj nasledovné roky jediná, o ktorej zavedení sa dá rokovať bez toho, aby poškodila rozpočet i stavebné sporenie. Úspora peňazí vyčlenených na prémiu v ŠR na rok 2006 voči návrhu by bola asi 900 miliónov Sk.
Bonifikácia vo vzorci podľa stanoviska zohľadňuje odlišnosť stavebného sporenia od porovnateľných produktov na trhu. Odlišnosť sa týka viazanosti peňazí na 6 rokov, pričom sa porovnáva s existujúcimi produktmi na trhu s najdlhšou viazanosťou 5 rokov. Stavebné sporenie je účelový produkt, so zmluvami sa nedá na trhu voľne obchodovať ako pri iných finančných produktoch. Bonifikácia má preto vyrovnať nedostatok týchto zmlúv, pretože po celú dobu viazanosti je produkt účelovo obmedzený a neobchodovateľný. Predpokladaná úspora pre budúci rok 80 miliónov Sk je neadekvátna zásahu do výpočtu prémie. Takáto zmena by znevýhodnila stavebné sporenie voči klasickým bankovým produktom viazaným na 5 rokov. Stavebné sporiteľne vypustenie motivačnej zložky vo vzorci odmietajú.
Za podstatné negatívum novely tri subjekty označili rast vymeriavacieho základu na dvojnásobok jeho súčasnej sumy. Vymeriavací základ pri zníženej maximálnej výške štátnej prémie na 2 000 Sk bude 30 769 Sk. Očakávaný výpadok vkladov a následne aj úverových zdrojov do bývania v nasledujúcich 10 rokoch sa podľa ich názoru dá očakávať v sume viac ako 17 miliárd Sk.
Na margo maximálnej prémie sa v stanovisku uvádza, že ide o druhý základný parameter zákona stabilizujúci podmienky stavebného sporenia. Sporiteľ si podľa vzorca vypočítava PPŠP a vymeriavací základ pre príslušný rok, čo je efektívna výška vkladu sporiteľa na pripísanie ročnej maximálnej prémie. V odôvodnení tejto zmeny je však nesprávne uplatnený neexistujúci vzťah medzi maximálnou prémiou a renditou stavebného sporenia. Maximálna prémia totiž neovplyvňuje renditu, tá je závislá od PPŠP a úrokov na vklady, ktoré poskytujú stavebné sporiteľne. Maximálna prémia je dôležitá pre efektívny vklad, ktorý ovplyvňuje priemernú výšku cieľovej sumy. Výška vkladov priamo podmieňuje objem peňazí, poskytnutých v stavebnom sporení formou úverov do bývania. Prax potvrdila, že z 1 Sk štátnej prémie vytvoria stavebné sporiteľne 9 Sk vkladov a poskytnú v roku spolu až 10-násobok objemu poskytnutej štátnej prémie formou úverov do bývania.
Stanovisko sumarizuje, že plánovaná úspora prémie pre rok 2006 nie je adekvátna stratám pre štát a občanov. V roku 2006 by úspora neposkytnutej prémie (80 mil. Sk) a tiež v roku 2007 (250 mil. Sk) nevytvorila 800 miliónov Sk, resp. 2,5 miliardy Sk úverových zdrojov na bývanie. Z týchto financií len formou DPH by sa do ŠR nevrátilo 160 miliónov Sk v roku 2006, až 500 miliónov Sk v roku 2007 a ďalších, čo je dvojnásobok výdavkov na štátnu prémiu. Hrozí meškanie obnovy bytového fondu, na ktorú práve stavebné sporiteľne vytvárajú najviac zdrojov.