SME
Pondelok, 25. január, 2021 | Meniny má GejzaKrížovkyKrížovky

Stavebný boom sa môže rýchlo obrátiť

Hlavný architekt mesta Bratislavy, Štefan Šlachta, si myslí, že architekti by mali investorov vzdelávať, nielen vykonávať ich vôľu. Prial by si, aby Bratislava bola medzinárodným mestom, ale udržala si pritom aj svoj špecifický charakter. Verí, že by ...

Hlavný architekt mesta Bratislavy, Štefan Šlachta, si myslí, že architekti by mali investorov vzdelávať, nielen vykonávať ich vôľu. Prial by si, aby Bratislava bola medzinárodným mestom, ale udržala si pritom aj svoj špecifický charakter. Verí, že by sme mali bojovať za novú aj existujúcu zeleň a o územnom pláne by sa malo hlasovať čo najskôr.

Bratislava v posledných rokoch zažíva nebývalý rozmach výstavby, pribúda veľa výškových budov. Je tento trend podľa vás prirodzený? Nestráca mesto svoj pôvodný charakter?

Skryť Vypnúť reklamu

Bratislava je špecifická "bláznením sa" s výškovými budovami. Ak Praha má dnes tri stometrové budovy, Brno jednu a my už šesť a vyše desiatky ďalších je pripravených, tak je to signál veľmi zvláštny. Nejde totiž len o administratívu, väčšinu tvoria obytné budovy. S takýmto bývaním máme málo skúseností. Ale je to skôr problém pre sociológov a psychológov, nie technický problém.

My hovoríme o estetických hodnotách - či už je to samotná architektonická kvalita, ktorá v porovnávaní s trendmi vo svete veľmi zaostáva, alebo pôsobenie v obraze mesta, ktoré je zatiaľ tiež väčšinou veľmi rušivé. Bol by som opatrný, pretože dnešné nadšenie a stavebný boom sa môže veľmi rýchlo zmeniť a obrátiť.

Bude podľa vás Bratislava New Yorkom strednej Európy?

Skryť Vypnúť reklamu

Možno v nejakom "vreckovom" vydaní, lebo nemáme kde zobrať milióny obyvateľov. Za posledné roky v Bratislave ubudlo 27 000 obyvateľov a iba v roku 2005 opäť zaznamenala nárast. Verím však, že sa to zmení.

Do Bratislavy dnes denne prichádza 160 000 ľudí, čo znamená, že je tu na stav obyvateľov veľký počet pracovných príležitostí. Už dnes sa takzvaný "druhý byt" kupuje v Bratislave.

Bratislava má naozaj stredoeurópsky potenciál a s prižmúrenými očami by sa mohla stať "New Yorkom". Bol by som však oveľa radšej, keby zostala Bratislavou, ktorá by mala medzinárodný charakter, ale zachovala si svoje špecifiká.

Čo podľa vás podporuje príchod zahraničných investorov a developerov práve do Bratislavy?

Nenamýšľajme si, že je to len Bratislava. Ten prílev je aj v Ľubľane či Krakove. Boli sme bielym miestom, kde sa otvárali šance pre obchod. Je tu lacná pracovná sila, stará história, určitá európska kultúra, zväčša príjemní ľudia a máme dobré spojenie so svetom. Potešujúcim by bolo získanie niektorých európskych inštitúcií, ktoré by Bratislavu zviditeľnilo ešte viac. Rozšírenie Európskej únie na Balkán však posúva ťažisko mimo nás.

Skryť Vypnúť reklamu

Aký je vzťah Viedne a Bratislavy? Je Bratislava iba menšou sestrou Viedne alebo mladým tigrom, ktorý získava nad Viedňou navrch?

Sú to mestá, ktoré mnohé spája ale i mnohé rozdeľuje. Spája nás spoločná história, Viedeň je však veľkomesto, bývalé sídlo cisárov, dnes sídlo mnohých európskych inštitúcií, kultúrnych zariadení svetového významu. Nie sme zďaleka na tom tak, aby sme sa s Viedňou mohli porovnávať.

Územný plán Bratislavy je už tridsať rokov starý, na novom sa dodnes nepodarilo dohodnúť magistrátu so starostami mestských častí. Čo očakávate od nových starostov, má nový územný plán šancu na úspech a kedy?

Verím, že áno. Emócie opadli a viacerí, napríklad ochranári, si, dúfam, uvedomili, čo neprijatie nového územného plánu prinieslo, lepšie povedané, čomu starý územný plán nedokázal brániť. Neprijatie územného plánu novým mestským zastupiteľstvom by bol zlý signál pre mesto ako aj pre mestských poslancov. Hlasovať o novom územnom pláne by sa malo čo najskôr.

Môže územný plán zabrániť neregulovanému rozvoju mesta? Aké by mali byť hlavné zásady výstavby?

Územný plán môže mnohé veci pozitívne usmerniť. Problémom je najmä problematicky regulovaná výstavba solitérnych objektov na sídliskách, chýbajúce územné plány zón alebo aspoň urbanistické štúdie, ktoré by definovali viaceré dnes veľmi atraktívne lokality v meste, napríklad priestor medzi Prístavnou ulicou a Mlynskými nivami. Žiaľ, na viaceré objekty sú už vydané územné rozhodnutia, napríklad na objekt na Račianskom mýte, a je problém ich teraz zastaviť, hoci je zrejmé, že konkrétne tento objekt bude v bu-dúcnosti brániť doriešeniu križovatky. Hlavné zásady výstavby definuje nový územný plán na viacerých stranách. Veľmi stručne sa dá povedať možno iba to, že by to mal byť plánovitý a nie chaotický rozvoj.

V predvolebnej kampani viacerí kandidáti na starostov spomínali návrat k zeleni. Je podľa vás pravdepodobné, že budú vznikať nové parky a bude sa lepšie udržiavať už existujúca zeleň?

Dúfam, že áno. Bojovať by sme nemali len za existujúcu zeleň, ale aj za novú. Plán primátora Ďurkovského na vybudovanie "Centrálneho parku" v Petržalke je reálny. Zaujímavá existujúca zeleň je medzi Prístavnou a Mlynskými nivami, ktorú treba "objaviť". Študenti viedenskej a slovenskej technickej univerzity vypracovávajú rad projektov záhradných a parkových úprav pre Bratislavu.

Rezonuje medzi nami tiež myšlienka veľkej záhradnej výstavy na spôsob podobných výstav vo svete, kde sa takto šanujú devastované, často priemyselné plochy. U nás by sa mohla takáto "gartenschau" po prvý raz realizovať priamo v obytnom prostredí napríklad niektorej časti Petržalky. V spojení s Kitsee by to mohol byť zaujímavý projekt cezhraničnej spolupráce. Vlani sa takto realizovala podobná výstava na česko-nemeckej hranici Cheb-Markwitz.

V poslednom čase sa viaceré historické budovy rekonštruujú a menia na polyfunkčné objekty. Čo si myslíte o tomto trende?

Domy sú ako ľudia - tiež starnú, chorľavejú, potrebujú transfúziu, ba aj zložitú operáciu. Keď chcú žiť ďalej, musia sa prispôsobovať. Úrad vlády bol arcibiskupským palácom a Univerzitná knižnica Uhorským snemom. Trend premeny funkcií je samozrejmý, treba ich len robiť citlivo a s rešpektom.

Do akej miery sú architekti spolutvorcami predstáv investorov pri výstavbe a do akej miery sú vykonávateľmi ich vôle?

Je to rozdielne. Závisí to na vzájomnom vzťahu, niekedy aj na priamom majetkovom podiele. Architekt by nemal byť iba vykonávateľom vôle a chúťok investora, mal by ho korigovať, možno až vzdelávať. V tom je veľká zodpovednosť našej profesie.

A čo verejnosť? Má u nás skutočné slovo pri územnom rozvoji mesta, môže ho nejako ovplyvniť?

Má, ale málo ho využíva. Často je to formálna záležitosť. Netreba však zabúdať, že niekedy je to aj tak, že tí, ktorí sa angažujú, protestujú, či spisujú petície, nekonajú v záujme verejnosti ale vo vlastnom záujme. Niekedy je naozaj veľmi ťažké rozlíšiť tieto záujmy. Zoberme si otázku vyvlastňovania pozemkov v prípade stavby diaľnice, letiska, či iných pre spoločnosť dôležitých stavieb. Pokiaľ však ide o solitérnu stavbu objektu napríklad v sídlisku, na ulici, ktorá poškodí obyvateľov v jej okolí, tam je verejný záujem jednoznačný a treba urobiť všetko preto, aby sa rešpektovali záujmy občanov.

Má vývoj vo výstavbe v Bratislave spoločné znaky s inými mestami postsocialistických krajín?

Je to ťažké porovnávať, naviac všetky tieto mestá nepoznám. Niektoré prežívajú väčší, iné menší stavebný vývoj. Každé má inú geografickú polohu, iné regionálne väzby, aj socialistické dedičstvo sa líši. Spoločné sú zväčša panelákové sídliská, zlá hromadná doprava, chýbajúce možnosti parkovania, zanedbaný starší bytový fond a devastované historické jadrá. Spoločným znakom je aj rýchla výstavba nákupných centier, nájdeme tiež podobný nevkus pri rodinných domoch zbohatlíkov.

Dajú sa ešte napraviť chyby, ktoré sa v rozvoji mesta a architektúre v Bratislave urobili?

Hovorí sa, že chyby, ktoré sa urobia v urbanizme, sú večné, nedajú sa opravovať. Zbúrané Podhradie sa nedá postaviť znova. Urbanizmus však musí pomáhať rozvoju mesta, nemôže byť jeho prekážkou. Viete si predstaviť Paríž bez Hausmanových bulvárov, Viedeň bez jej Ringu a jeho stavieb? To boli veľmi silné zásahy do pôvodnej štruktúry mesta, avšak pre budúcnosť a rozvoj mesta nevyhnutné. Kollárovo námestie by neexistovalo, keby tam stáli chatrče z devätnásteho storočia. Ochrana kultúrnych hodnôt je však o inom. Treba ich poznať a chrániť pre budúce generácie.

Čo by mestu najviac pomohlo?

Bratislava najviac potrebuje vyriešiť hromadnú dopravu, tak, aby bola rýchla a kvalitná. Snívanie o metre, bola jedna z chýb minulosti. Profesor Belluš na to upozorňoval už v roku 1975. Vtedy nám tvrdili, že metro z Petržalky bude na Kamennom námestí v roku 1981. Dnes je dvadsaťpäť rokov preč a z Petržalky chodia stále tie isté autobusy ako vtedy.

Nechýba u nás originalita v modernej architektúre, budovy, ako je Hundertwasserov dom vo Viedni, či Centre Pompidou v Paríži?

V našej architektúre nám chýba experiment, ale na experimentovanie treba veľké peniaze. My nie sme taká bohatá krajina. Napriek tomu si myslím, že máme viaceré skutočne originálne diela. Jedným z nich je nepochybne Hrobka Chatáma Sófera, iným budova Slovenského rozhlasu, či pylón Nového mostu s reštauráciou. Bratislava je architektonicky naozaj dosť zaujímavá pre zahraničných kolegov. My domáci si to často neuvedomujeme.

Do akej miery môžete vy, ako hlavný architekt mesta, ovplyvniť jeho územný rozvoj?

Územný rozvoj mesta je nesmierne komplikovaný a zložitý proces, ktorý dnes je najmä v rukách politikov a poslancov. Na Magistráte je sekcia územných plánov mesta, ktorej súčasťou sú oddelenia územného plánovania a rozvoja mesta. S tými spolupracujú mnohé technické profesie, dopravármi počínajúc. Rozvoj mesta dnes nie je v rukách jedného človeka. Musel by mať úplne iné postavenie, ktoré ja nemám. Zodpovednosť za územný rozvoj by však mal mať iba jeden človek. Tak to vo svete je.

Skryť Vypnúť reklamu

          Inzercia - Tlačové správy

          1. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
          2. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
          3. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
          4. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
          5. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
          6. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
          7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
          8. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
          9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
          10. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
          1. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
          2. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
          3. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
          4. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
          5. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
          6. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
          7. Hygge ako životný štýl
          8. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
          9. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
          10. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
          1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 40 846
          2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 38 019
          3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 14 367
          4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 311
          5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 867
          6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 808
          7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 280
          8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 192
          9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 056
          10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 927
          Skryť Vypnúť reklamu
          Skryť Vypnúť reklamu

          Hlavné správy zo Sme.sk

          Zľava: Jozef Brhel, Milan Fiľo, Jaroslav Haščák a Juraj Široký.

          Skupina najbohatších Slovákov má vyššie ambície ako kaviareň či reštauráciu.

          20 h

          Prvá vlna ich minula, druhá udrela horšie.

          10 h

          Nemocnica nikdy nezažila toľko úmrtí.

          22. jan

          Neprehliadnite tiež

          Logo podcastu Index o ekonomike a podnikaní.

          Ako ovplyvní ceny nehnuteľností sprísnenie poskytovania úverov.

          10. jan
          Ilustračné foto.

          Ľudia najviac kupovali menšie byty.

          13. júl
          Ilustračné foto.

          V medzikvartálnom porovnaní stúpli takmer o tri percentá a v medziročnom porovnaní sa zvýšili o necelých 12 percent.

          30. máj