Stavebný boom sa môže rýchlo obrátiť

Hlavný architekt mesta Bratislavy, Štefan Šlachta, si myslí, že architekti by mali investorov vzdelávať, nielen vykonávať ich vôľu. Prial by si, aby Bratislava bola medzinárodným mestom, ale udržala si pritom aj svoj špecifický charakter. Verí, že by ...

Hlavný architekt mesta Bratislavy, Štefan Šlachta, si myslí, že architekti by mali investorov vzdelávať, nielen vykonávať ich vôľu. Prial by si, aby Bratislava bola medzinárodným mestom, ale udržala si pritom aj svoj špecifický charakter. Verí, že by sme mali bojovať za novú aj existujúcu zeleň a o územnom pláne by sa malo hlasovať čo najskôr.

Bratislava v posledných rokoch zažíva nebývalý rozmach výstavby, pribúda veľa výškových budov. Je tento trend podľa vás prirodzený? Nestráca mesto svoj pôvodný charakter?

Bratislava je špecifická "bláznením sa" s výškovými budovami. Ak Praha má dnes tri stometrové budovy, Brno jednu a my už šesť a vyše desiatky ďalších je pripravených, tak je to signál veľmi zvláštny. Nejde totiž len o administratívu, väčšinu tvoria obytné budovy. S takýmto bývaním máme málo skúseností. Ale je to skôr problém pre sociológov a psychológov, nie technický problém.

My hovoríme o estetických hodnotách - či už je to samotná architektonická kvalita, ktorá v porovnávaní s trendmi vo svete veľmi zaostáva, alebo pôsobenie v obraze mesta, ktoré je zatiaľ tiež väčšinou veľmi rušivé. Bol by som opatrný, pretože dnešné nadšenie a stavebný boom sa môže veľmi rýchlo zmeniť a obrátiť.

Bude podľa vás Bratislava New Yorkom strednej Európy?

Možno v nejakom "vreckovom" vydaní, lebo nemáme kde zobrať milióny obyvateľov. Za posledné roky v Bratislave ubudlo 27 000 obyvateľov a iba v roku 2005 opäť zaznamenala nárast. Verím však, že sa to zmení.

Do Bratislavy dnes denne prichádza 160 000 ľudí, čo znamená, že je tu na stav obyvateľov veľký počet pracovných príležitostí. Už dnes sa takzvaný "druhý byt" kupuje v Bratislave.

Bratislava má naozaj stredoeurópsky potenciál a s prižmúrenými očami by sa mohla stať "New Yorkom". Bol by som však oveľa radšej, keby zostala Bratislavou, ktorá by mala medzinárodný charakter, ale zachovala si svoje špecifiká.

Čo podľa vás podporuje príchod zahraničných investorov a developerov práve do Bratislavy?

Nenamýšľajme si, že je to len Bratislava. Ten prílev je aj v Ľubľane či Krakove. Boli sme bielym miestom, kde sa otvárali šance pre obchod. Je tu lacná pracovná sila, stará história, určitá európska kultúra, zväčša príjemní ľudia a máme dobré spojenie so svetom. Potešujúcim by bolo získanie niektorých európskych inštitúcií, ktoré by Bratislavu zviditeľnilo ešte viac. Rozšírenie Európskej únie na Balkán však posúva ťažisko mimo nás.

Aký je vzťah Viedne a Bratislavy? Je Bratislava iba menšou sestrou Viedne alebo mladým tigrom, ktorý získava nad Viedňou navrch?

Sú to mestá, ktoré mnohé spája ale i mnohé rozdeľuje. Spája nás spoločná história, Viedeň je však veľkomesto, bývalé sídlo cisárov, dnes sídlo mnohých európskych inštitúcií, kultúrnych zariadení svetového významu. Nie sme zďaleka na tom tak, aby sme sa s Viedňou mohli porovnávať.

Územný plán Bratislavy je už tridsať rokov starý, na novom sa dodnes nepodarilo dohodnúť magistrátu so starostami mestských častí. Čo očakávate od nových starostov, má nový územný plán šancu na úspech a kedy?

Verím, že áno. Emócie opadli a viacerí, napríklad ochranári, si, dúfam, uvedomili, čo neprijatie nového územného plánu prinieslo, lepšie povedané, čomu starý územný plán nedokázal brániť. Neprijatie územného plánu novým mestským zastupiteľstvom by bol zlý signál pre mesto ako aj pre mestských poslancov. Hlasovať o novom územnom pláne by sa malo čo najskôr.

Môže územný plán zabrániť neregulovanému rozvoju mesta? Aké by mali byť hlavné zásady výstavby?

Územný plán môže mnohé veci pozitívne usmerniť. Problémom je najmä problematicky regulovaná výstavba solitérnych objektov na sídliskách, chýbajúce územné plány zón alebo aspoň urbanistické štúdie, ktoré by definovali viaceré dnes veľmi atraktívne lokality v meste, napríklad priestor medzi Prístavnou ulicou a Mlynskými nivami. Žiaľ, na viaceré objekty sú už vydané územné rozhodnutia, napríklad na objekt na Račianskom mýte, a je problém ich teraz zastaviť, hoci je zrejmé, že konkrétne tento objekt bude v bu-dúcnosti brániť doriešeniu križovatky. Hlavné zásady výstavby definuje nový územný plán na viacerých stranách. Veľmi stručne sa dá povedať možno iba to, že by to mal byť plánovitý a nie chaotický rozvoj.

V predvolebnej kampani viacerí kandidáti na starostov spomínali návrat k zeleni. Je podľa vás pravdepodobné, že budú vznikať nové parky a bude sa lepšie udržiavať už existujúca zeleň?

Dúfam, že áno. Bojovať by sme nemali len za existujúcu zeleň, ale aj za novú. Plán primátora Ďurkovského na vybudovanie "Centrálneho parku" v Petržalke je reálny. Zaujímavá existujúca zeleň je medzi Prístavnou a Mlynskými nivami, ktorú treba "objaviť". Študenti viedenskej a slovenskej technickej univerzity vypracovávajú rad projektov záhradných a parkových úprav pre Bratislavu.

Rezonuje medzi nami tiež myšlienka veľkej záhradnej výstavy na spôsob podobných výstav vo svete, kde sa takto šanujú devastované, často priemyselné plochy. U nás by sa mohla takáto "gartenschau" po prvý raz realizovať priamo v obytnom prostredí napríklad niektorej časti Petržalky. V spojení s Kitsee by to mohol byť zaujímavý projekt cezhraničnej spolupráce. Vlani sa takto realizovala podobná výstava na česko-nemeckej hranici Cheb-Markwitz.

V poslednom čase sa viaceré historické budovy rekonštruujú a menia na polyfunkčné objekty. Čo si myslíte o tomto trende?

Domy sú ako ľudia - tiež starnú, chorľavejú, potrebujú transfúziu, ba aj zložitú operáciu. Keď chcú žiť ďalej, musia sa prispôsobovať. Úrad vlády bol arcibiskupským palácom a Univerzitná knižnica Uhorským snemom. Trend premeny funkcií je samozrejmý, treba ich len robiť citlivo a s rešpektom.

Do akej miery sú architekti spolutvorcami predstáv investorov pri výstavbe a do akej miery sú vykonávateľmi ich vôle?

Je to rozdielne. Závisí to na vzájomnom vzťahu, niekedy aj na priamom majetkovom podiele. Architekt by nemal byť iba vykonávateľom vôle a chúťok investora, mal by ho korigovať, možno až vzdelávať. V tom je veľká zodpovednosť našej profesie.

A čo verejnosť? Má u nás skutočné slovo pri územnom rozvoji mesta, môže ho nejako ovplyvniť?

Má, ale málo ho využíva. Často je to formálna záležitosť. Netreba však zabúdať, že niekedy je to aj tak, že tí, ktorí sa angažujú, protestujú, či spisujú petície, nekonajú v záujme verejnosti ale vo vlastnom záujme. Niekedy je naozaj veľmi ťažké rozlíšiť tieto záujmy. Zoberme si otázku vyvlastňovania pozemkov v prípade stavby diaľnice, letiska, či iných pre spoločnosť dôležitých stavieb. Pokiaľ však ide o solitérnu stavbu objektu napríklad v sídlisku, na ulici, ktorá poškodí obyvateľov v jej okolí, tam je verejný záujem jednoznačný a treba urobiť všetko preto, aby sa rešpektovali záujmy občanov.

Má vývoj vo výstavbe v Bratislave spoločné znaky s inými mestami postsocialistických krajín?

Je to ťažké porovnávať, naviac všetky tieto mestá nepoznám. Niektoré prežívajú väčší, iné menší stavebný vývoj. Každé má inú geografickú polohu, iné regionálne väzby, aj socialistické dedičstvo sa líši. Spoločné sú zväčša panelákové sídliská, zlá hromadná doprava, chýbajúce možnosti parkovania, zanedbaný starší bytový fond a devastované historické jadrá. Spoločným znakom je aj rýchla výstavba nákupných centier, nájdeme tiež podobný nevkus pri rodinných domoch zbohatlíkov.

Dajú sa ešte napraviť chyby, ktoré sa v rozvoji mesta a architektúre v Bratislave urobili?

Hovorí sa, že chyby, ktoré sa urobia v urbanizme, sú večné, nedajú sa opravovať. Zbúrané Podhradie sa nedá postaviť znova. Urbanizmus však musí pomáhať rozvoju mesta, nemôže byť jeho prekážkou. Viete si predstaviť Paríž bez Hausmanových bulvárov, Viedeň bez jej Ringu a jeho stavieb? To boli veľmi silné zásahy do pôvodnej štruktúry mesta, avšak pre budúcnosť a rozvoj mesta nevyhnutné. Kollárovo námestie by neexistovalo, keby tam stáli chatrče z devätnásteho storočia. Ochrana kultúrnych hodnôt je však o inom. Treba ich poznať a chrániť pre budúce generácie.

Čo by mestu najviac pomohlo?

Bratislava najviac potrebuje vyriešiť hromadnú dopravu, tak, aby bola rýchla a kvalitná. Snívanie o metre, bola jedna z chýb minulosti. Profesor Belluš na to upozorňoval už v roku 1975. Vtedy nám tvrdili, že metro z Petržalky bude na Kamennom námestí v roku 1981. Dnes je dvadsaťpäť rokov preč a z Petržalky chodia stále tie isté autobusy ako vtedy.

Nechýba u nás originalita v modernej architektúre, budovy, ako je Hundertwasserov dom vo Viedni, či Centre Pompidou v Paríži?

V našej architektúre nám chýba experiment, ale na experimentovanie treba veľké peniaze. My nie sme taká bohatá krajina. Napriek tomu si myslím, že máme viaceré skutočne originálne diela. Jedným z nich je nepochybne Hrobka Chatáma Sófera, iným budova Slovenského rozhlasu, či pylón Nového mostu s reštauráciou. Bratislava je architektonicky naozaj dosť zaujímavá pre zahraničných kolegov. My domáci si to často neuvedomujeme.

Do akej miery môžete vy, ako hlavný architekt mesta, ovplyvniť jeho územný rozvoj?

Územný rozvoj mesta je nesmierne komplikovaný a zložitý proces, ktorý dnes je najmä v rukách politikov a poslancov. Na Magistráte je sekcia územných plánov mesta, ktorej súčasťou sú oddelenia územného plánovania a rozvoja mesta. S tými spolupracujú mnohé technické profesie, dopravármi počínajúc. Rozvoj mesta dnes nie je v rukách jedného človeka. Musel by mať úplne iné postavenie, ktoré ja nemám. Zodpovednosť za územný rozvoj by však mal mať iba jeden človek. Tak to vo svete je.


Inzercia - Tlačové správy


  1. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  2. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  3. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  4. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  5. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  6. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
  7. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  8. Lety do exotiky už aj z Bratislavy
  9. Nonstop banka vo vrecku - aplikácia Mobil Banking
  10. Ako sme jazdili v socializme
  1. Očarujúca Srí Lanka: malý ostrov plný prekvapení
  2. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  3. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  4. Už aj seniori presadajú do SUV
  5. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  6. Americká ambasáda zaberá pozemky už rok bez nájomnej zmluvy
  7. Bratislava gets a new public space and park
  8. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  9. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  10. Daikin predĺžil záruku na klimatizácie so službou Stand By Me
  1. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov 6 678
  2. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho 2 802
  3. Očarujúca Srí Lanka: malý ostrov plný prekvapení 2 752
  4. Ako sme jazdili v socializme 2 626
  5. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku 1 866
  6. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole 1 751
  7. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami 1 313
  8. Lety do exotiky už aj z Bratislavy 1 265
  9. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 1 198
  10. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov 817

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Ako sa Slovák z Terchovej stal veľkým reformátorom u Márie Terézie

Adam František Kollár, vedec a knihovník bol jedným z popredných osvietenských reformátorov.

PLUS

V kráľovstve polievok sa držková nevarí

Do niekoľkých hrncov naložili Bratislavčania svojho tvorivého ducha.

KOMENTÁRE

Potrebujeme posilniť kultúru záväznosti

Musíme prestať so spájaním LGBTI s ohrozením tzv. tradičnej rodiny.

Neprehliadnite tiež

V bratislavskom Prievoze pribudne nový rezidenčný komplex

Rezidenčný komplex by mal podľa zámeru pozostávať z troch polyfunkčných objektov, garážového domu a súvisiacej infraštruktúry.

Ponuka nových bytov na Slovensku rastie rýchlejšie ako dopyt po bývaní

Ceny bytov majú v poslednom období rastúci trend.

Stavebná produkcia medziročne klesla

Oproti februáru 2016 sa celková stavebná produkcia znížila o 10,7 percenta.

Príspevok na zateplenie domu bude možné opäť získať v druhej polovici roka

Maximálna dotácia má stúpnuť zo 6500 na 8500 eur.