Inak to zrejme nebude ani pri odkladaní nepotrebných vecí v "self-storage", teda v samoobslužných skladoch. Bratislava síce nie je Manhattan, Self Storage však už máme.
Prvé samoobslužné sklady, kde si občania mohli za poplatok uložiť svoje veci, postavili v šesťdesiatych rokoch minulého storočia v americkom Texase. Od tých čias sa tento biznis v USA úctyhodne rozrástol. Podľa údajov tamojšej Asociácie Self Storage sa ním na jar uplynulého roka živilo okolo 32-tisíc spoločností s takmer 46-tisíckami prevádzok. Ďalších 9 600 budov, kde v USA nájdete samoobslužné sklady majú firmy, pre ktoré sú prevádzky Self Storage doplnkovým druhom podnikania. Svoj priestor si v samoobslužných skladoch prenajíma každá jedenásta americká domácnosť. Celková plocha skladov vlani v USA narástla na asi 72 štvorcových míľ rentabilného Self Storage priestoru (186,5 kilometra štvorcového).
Z Ameriky do Anglicka
Prvou európskou krajinou, kam sa Self Storage dostali z USA bola Veľká Británia. Samoobslužné sklady začali vyrastať najskôr v Londýne, zhruba o dve desiatky rokov neskôr ako to bolo za oceánom. Postupne sa tento trend rozšíril z juhovýchodu krajiny do väčšiny ďalších častí. Mnohé spoločnosti začali prebudovávaním nevyužitých budov pre potreby formátu Self Storage, neskôr začali vyrastať nové centrá. Dnes sa týmto druhom podnikania v Spojenom kráľovstve zaoberá okolo 250 spoločností. Tržby z prenajímania boxov v Self Storage skladoch dosahujú ročne okolo 310 miliónov libier (viac ako 16 a pol miliardy korún). Samoobslužné sklady v krajine majú približne 200-tisíc zákazníkov. Takmer štyridsať percent prenajímanej plochy v krajine sa nachádza v hlavnom meste a ďalších takmer dvadsať percent v jeho blízkom okolí.
Neskôr sa tento druh podnikania rozšíril aj do ďalších častí Európy - Škadinávie, krajín Beneluxu, Francúzska, Talianska, Rakúska, Španielska, Českej republiky, Poľska a na Slovensko.
Doma iba začíname
Tak ako aj v iných krajinách si na začiatku samoobslužné sklady svoj trh na Slovensku našli v hlavnom meste. Bratislavská firma Sklados je nateraz jediná, ktorá sa na takýto druh služby špecializuje. Na rozdiel od Českej republiky, kde je tradícia síce dlhšia, ale začína sa v prispôsobených starších budovách, Bratislavčania majú už niečo viac ako rok k dispozícii novú dvojpodlažnú budovu s 420 rôzne veľkými boxami na prenájom v Mestskej časti Bratislava - Petržalka. Celková plocha na prenájom je menšia, ako býva v Európe bežné - namiesto tritisíc metrov štvorcových v priemernej európskej budove petržalská Self Storage ponúka zákazníkom o 600 metrov štvorcových menej. V štandarde však nezaostáva. Benefitmi sú dobrá dostupnosť autom a tri možné úrovne elektronického zabezpečenia. Vstup do budovy je možný len na čipovú kartu, pričom každý box má vlastný bezpečnostný systém s PIN kódom. Monitorovací kamerový okruh každej vchádzajúcej osobe urobí na viacerých miestach v priestoroch snímku. Ďalšími výhodami sú nepretržitá prevádzka a rešpektovanie súkromia. Za to všetko sa však aj platí - najmenší prenajímaný box má pôdorys 1,25 m x 1 m a stojí mesačne 580 korún. Najväčšia bunka je veľká tri krát šesť metrov. Mesačný prenájom je 8 400 korún.
Nábytok aj tovar
"Prvými zákazníkmi sa stali pracovníci zahraničných spoločností, ktorí na Slovensko prišli za biznisom," hovorí konateľ Skladosu Pavol Kalman. Motívom bolo to, že takúto službu už z domácej krajiny poznali a preto vedeli čo hľadať. Slováci si na tento trend ešte len musia zvyknúť. A aj keď pomaly, zvykajú si. Občania si v boxoch ukladajú napríklad nábytok pri sťahovaní, alebo keď rekonštruujú byt, alebo keď sa vrátia v noci po lyžovačke z rakúskeho Semmeringu, uložia len lyže a idú domov. Dve tretiny klientov petržalského Self Storage však zapĺňajú firmy. K zákazníkom patria veľké poisťovacie, či potravinárske spoločnosti. Catteringove firmy chodia do skladu skutočne kedykoľvek, rovnako ako obchodní zástupcovia. Firmy si v priestoroch so stálou teplotou držia archívy, uskladňujú technológie, o ktoré by inde mohli prísť. O využívanie služieb majú záujem aj exekútori.
