SME
Piatok, 23. október, 2020 | Meniny má AlojziaKrížovkyKrížovky

Prišiel čas na nový mestský park

O zeleni v Bratislave sa hovorí čoraz častejšie, jej význam si začínajú uvedomovať aj politici a investori. O tom, aký je stav zelene v meste, o jej minulosti aj budúcnosti sme sa rozprávali so záhradným architektom Alfonzom Tor-

mom, ktorý sa podieľal na tvorbe najvýznamnejších parkov a záhrad v Bra-

tislave. Bol spolutvorcom dnešnej tváre Sadu Janka Kráľa, Medickej aj Prezi-

dentskej záhrady. Hovorí, že je už čas na výstavbu nových parkov a väčšie slovo odborníkov pri tvorbe a údržbe zelene.

Ako vyzerala tvorba zelene v Bra-

tislave pred nežnou revolúciou?

"V šesťdesiatych rokoch sa začala

v Bratislave intenzívna bytová výstavba a vznikol špecializovaný útvar na budovanie zelene v rámci sadovníckeho útvaru ZARES. Bratislava bola prvá v Československu, na stáže

Skryť Vypnúť reklamu

k nám chodili aj z Prahy. Vtedy sa robilo asi päťdesiat hektárov zelene ročne, bolo tu množstvo profesionálnych pracovníkov. Dnes už nie sú príležitosti na takéto náročnejšie úlohy."

Aký je dnes vzťah výstavby a ze-

lene?

"V zeleni, ktorá sa momentálne

v Bratislave buduje, prevažujú úpravy okolo parkovísk a rôznych napríklad administratívnych objektov. Táto situácia neposkytuje dostatočnú možnosť projektantom, aby si vytvorili názor na tvorbu zelene a získali skúsenosti. V Bratislave vidíme v po-

slednom čase rapídny pokles kvality projektovania, často veľmi nešťastné úpravy, ktoré komplikujú a predražujú údržbu zelene. Takisto napríklad v barokových záhradách, Pre-

zidentskej, alebo Medickej, sa má uplatňovať symetria v plochách

Skryť Vypnúť reklamu

a hmotách zelene. Sme však svedkami toho, že sa nedôslednou údržbou nedosahuje. Budovanie zelene a naj-

mä parkov, je určitý druh umenia."

Je v Bratislave dostatok zelene?

"Myslím, že áno. V minulosti, keď sa projektovali sídliská, hovorilo sa, že zelene je málo. Ale dnes na sídliskách v Dúbravke, alebo na Dolných honoch je zelene dostatok. Problém je s jej údržbou. Pri budovaní zelene sa stromy vysadili hustejšie, aby vyzerali v prvých rokoch prijateľne. Neskôr sa mali vyrezať, pretože strom potrebuje svetlo a priestor. To sa robilo len sporadicky a ponechaním pôvodného stavu dochádza

k znehodnocovaniu stromov na sídliskách aj v niektorých parkoch. Taktiež stromoradia v súčasnosti trpia intenzitou dopravy a veľmi sporadickou údržbou, ktorá sa orientuje len na orezy a nie na prihnojovanie, či zalievanie. Často sa robí rez stromov príliš neskoro, stromy potom ľahšie chytajú choroby a chradnú. Ochranári by sa mali venovať nielen výrubom stromov, ale aj tomu, či je

Skryť Vypnúť reklamu

o ne profesionálne postarané."

Čo znamená dostatok zelene

v meste?

"Keď sa kedysi projektovali sídliská, zeleň musela mať určité parametre vo vzťahu k počtu obyvateľov a bytovej zástavbe, čo sa týka plochy

a podielu na obyvateľov. Dnes je ťažko povedať, koľko je v meste metrov štvorcových zelene na obyvateľa. Je treba vykonať základnú evidenciu, kde sa vyhodnotia počty a druhy stromov, ich zdravotný stav. Pokiaľ ide o podiel zelene na obyvateľa, predpokladám, že je zelene dostatok. Otázka je, či sú jednotlivé plochy obyvateľom dostatočne dostupné. Mali by sa začať budovať nové parky a malo by to vyplynúť aj z nového územného plánu Bratislavy. Už dlho sa v Bratislave nepostavil nový park. Mesto sa rozrastá a zeleň potrebuje určitú dobu na vývoj. Park potrebuje minimálne päťdesiat rokov, aby plnil funkcie, ktoré sa od neho očakávajú. Tak ako budovali zeleň pre nás minulé generácie, aj my sa musíme zachovať voči budúcim generáciám podobne."

Aké sú najdôležitejšie zelené plochy?

"Sad Janka Kráľa, Horský park, potom sú to parky ako Prezidentská, či Medická záhrada. Dôležitú súčasť zelene tvoria aj cintoríny. Majú at-

moaféru, kde sa ľudia správajú inak ako v parku. Disciplína obyvateľstva vo vzťahu k zeleni sa v posledných rokoch uvoľnila, napríklad v historických záhradách sa na centrálnych plochách hrajú hry, ktoré tu nemajú čo robiť. Vyplýva to však aj z toho, že je v meste nedostatok plôch na rekreáciu a športovanie."

V ktorých lokalitách sú parky alebo iná zeleň najpotrebnejšie?

"Najhoršia dostupnosť zelene je v strede mesta. V zásade sa však s budovaním zelene v centre nedá počítať, pretože pozemky sú neúmerne drahé a dá sa povedať, že všetky vhodné miesta sú už zastavané. Rozširovanie zelene sa dá očakávať skôr na petržalskej strane Dunaja. Na sídliskách je zelene dostatok. Zasa-

huje do nej nová výstavba, ale to už je otázka, ktorá je v kompetencii starostov."

Čo si myslíte o iniciatíve starostov za vrátenie a zveľadenie zelene? Čo môžu v prospech zelene skutočne urobiť?

"Zeleň sa nedá budovať tam, kde nie je miesto. Do mesta sa zeleň už nevráti, môže zostať len v takom rozsahu, v akom už je. Môže sa len zvyšovať jej kvalita. Je potrebné, aby sa

o zeleň starali firmy, ktoré sú odborne fundované. Vzhľadom na zmenu štruktúry verejnej správy už neexistujú organizácie ako bola napríklad Mestská správa zelene, kde bol tím odborníkov. Keď sa títo ľudia rozpŕchli po úradoch mestských častí, len ťažko presadzujú svoje názory. Je treba zlepšiť kvalitu údržby zelene

a hlavne zvýšiť jej odbornosť."

Ako je na tom bratislavská zeleň v porovnaní so zeleňou v hlavných mestách okolitých štátov?

"Aj vzhľadom na zmenu politického systému je zeleň tak trochu na okraji záujmu. Formálne sa o nej hovorí, ale sú iné priority. Niektoré mestá majú svoju tradíciu, Viedeň, či Praha majú okolo významných budov veľmi kvalitne udržiavanú zeleň. Je to aj otázka náročnosti na svoje okolie, ako aj reprezentácie štátu a imidžu mesta. Napríklad kvetinové záhony by sa mali obmieňať, mať určitú úroveň

a charakter. V Bratislave zmizli viaceré záhony v centre, niektoré sú zas vysadené veľmi nešťastne. Treba povedať, že mobilná zeleň je kvalitnejšia ako bola v minulosti, je to však len núdzové riešenie."

Ela Nahálková

Skryť Vypnúť reklamu

          Inzercia - Tlačové správy

          1. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
          2. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
          3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
          4. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
          5. Vitajte v postapokalyptickom svete
          6. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
          7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
          8. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
          9. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
          10. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
          1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
          2. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
          3. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
          4. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
          5. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
          6. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
          7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
          8. Úprava osobného motorového vozidla
          9. Important information for Brazilians living in Slovakia
          10. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
          1. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 17 753
          2. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 15 987
          3. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 12 909
          4. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 12 348
          5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 942
          6. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 10 737
          7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 10 119
          8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 594
          9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 499
          10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 352
          Skryť Vypnúť reklamu
          Skryť Vypnúť reklamu

          Hlavné správy zo Sme.sk

          Premiér Igor Matovič.
          Dobré ráno

          Dobré ráno: Špeciálny prokurátor Kováčik defacto skončil

          Slovenská justícia sa otriasa v základoch.

          Podcast Dobré Ráno.
          Minister financií Eduard Heger na tlačovej konferencii o národnom reformnom pláne.
          Od soboty sa ulice vyprázdnia.

          Neprehliadnite tiež

          Podcast Index

          Index: Ani prísnejšia regulácia úverov nehnuteľnosti nezlacní

          Ako ovplyvní ceny nehnuteľností sprísnenie poskytovania úverov.

          Logo podcastu Index o ekonomike a podnikaní.
          Ilustračné foto.

          Ceny nehnuteľností na bývanie v prvom štvrťroku stúpli

          V medzikvartálnom porovnaní stúpli takmer o tri percentá a v medziročnom porovnaní sa zvýšili o necelých 12 percent.

          Ilustračné foto.

          V regióne, kde je kominárov málo, sa na nich čaká dlhšie

          Na Slovensku je okolo 800-tisíc domácností, ktoré majú komín. Kominárov je okolo 300.