SME
Pondelok, 26. september, 2022 | Meniny má Edita

Prišiel čas na nový mestský park

O zeleni v Bratislave sa hovorí čoraz častejšie, jej význam si začínajú uvedomovať aj politici a investori. O tom, aký je stav zelene v meste, o jej minulosti aj budúcnosti sme sa rozprávali so záhradným architektom Alfonzom Tor-

mom, ktorý sa podieľal na tvorbe najvýznamnejších parkov a záhrad v Bra-

tislave. Bol spolutvorcom dnešnej tváre Sadu Janka Kráľa, Medickej aj Prezi-

dentskej záhrady. Hovorí, že je už čas na výstavbu nových parkov a väčšie slovo odborníkov pri tvorbe a údržbe zelene.

Ako vyzerala tvorba zelene v Bra-

tislave pred nežnou revolúciou?

"V šesťdesiatych rokoch sa začala

v Bratislave intenzívna bytová výstavba a vznikol špecializovaný útvar na budovanie zelene v rámci sadovníckeho útvaru ZARES. Bratislava bola prvá v Československu, na stáže

SkryťVypnúť reklamu

k nám chodili aj z Prahy. Vtedy sa robilo asi päťdesiat hektárov zelene ročne, bolo tu množstvo profesionálnych pracovníkov. Dnes už nie sú príležitosti na takéto náročnejšie úlohy."

Aký je dnes vzťah výstavby a ze-

lene?

"V zeleni, ktorá sa momentálne

v Bratislave buduje, prevažujú úpravy okolo parkovísk a rôznych napríklad administratívnych objektov. Táto situácia neposkytuje dostatočnú možnosť projektantom, aby si vytvorili názor na tvorbu zelene a získali skúsenosti. V Bratislave vidíme v po-

slednom čase rapídny pokles kvality projektovania, často veľmi nešťastné úpravy, ktoré komplikujú a predražujú údržbu zelene. Takisto napríklad v barokových záhradách, Pre-

zidentskej, alebo Medickej, sa má uplatňovať symetria v plochách

SkryťVypnúť reklamu

a hmotách zelene. Sme však svedkami toho, že sa nedôslednou údržbou nedosahuje. Budovanie zelene a naj-

mä parkov, je určitý druh umenia."

Je v Bratislave dostatok zelene?

"Myslím, že áno. V minulosti, keď sa projektovali sídliská, hovorilo sa, že zelene je málo. Ale dnes na sídliskách v Dúbravke, alebo na Dolných honoch je zelene dostatok. Problém je s jej údržbou. Pri budovaní zelene sa stromy vysadili hustejšie, aby vyzerali v prvých rokoch prijateľne. Neskôr sa mali vyrezať, pretože strom potrebuje svetlo a priestor. To sa robilo len sporadicky a ponechaním pôvodného stavu dochádza

k znehodnocovaniu stromov na sídliskách aj v niektorých parkoch. Taktiež stromoradia v súčasnosti trpia intenzitou dopravy a veľmi sporadickou údržbou, ktorá sa orientuje len na orezy a nie na prihnojovanie, či zalievanie. Často sa robí rez stromov príliš neskoro, stromy potom ľahšie chytajú choroby a chradnú. Ochranári by sa mali venovať nielen výrubom stromov, ale aj tomu, či je

SkryťVypnúť reklamu

o ne profesionálne postarané."

Čo znamená dostatok zelene

v meste?

"Keď sa kedysi projektovali sídliská, zeleň musela mať určité parametre vo vzťahu k počtu obyvateľov a bytovej zástavbe, čo sa týka plochy

a podielu na obyvateľov. Dnes je ťažko povedať, koľko je v meste metrov štvorcových zelene na obyvateľa. Je treba vykonať základnú evidenciu, kde sa vyhodnotia počty a druhy stromov, ich zdravotný stav. Pokiaľ ide o podiel zelene na obyvateľa, predpokladám, že je zelene dostatok. Otázka je, či sú jednotlivé plochy obyvateľom dostatočne dostupné. Mali by sa začať budovať nové parky a malo by to vyplynúť aj z nového územného plánu Bratislavy. Už dlho sa v Bratislave nepostavil nový park. Mesto sa rozrastá a zeleň potrebuje určitú dobu na vývoj. Park potrebuje minimálne päťdesiat rokov, aby plnil funkcie, ktoré sa od neho očakávajú. Tak ako budovali zeleň pre nás minulé generácie, aj my sa musíme zachovať voči budúcim generáciám podobne."

Aké sú najdôležitejšie zelené plochy?

"Sad Janka Kráľa, Horský park, potom sú to parky ako Prezidentská, či Medická záhrada. Dôležitú súčasť zelene tvoria aj cintoríny. Majú at-

moaféru, kde sa ľudia správajú inak ako v parku. Disciplína obyvateľstva vo vzťahu k zeleni sa v posledných rokoch uvoľnila, napríklad v historických záhradách sa na centrálnych plochách hrajú hry, ktoré tu nemajú čo robiť. Vyplýva to však aj z toho, že je v meste nedostatok plôch na rekreáciu a športovanie."

V ktorých lokalitách sú parky alebo iná zeleň najpotrebnejšie?

"Najhoršia dostupnosť zelene je v strede mesta. V zásade sa však s budovaním zelene v centre nedá počítať, pretože pozemky sú neúmerne drahé a dá sa povedať, že všetky vhodné miesta sú už zastavané. Rozširovanie zelene sa dá očakávať skôr na petržalskej strane Dunaja. Na sídliskách je zelene dostatok. Zasa-

huje do nej nová výstavba, ale to už je otázka, ktorá je v kompetencii starostov."

Čo si myslíte o iniciatíve starostov za vrátenie a zveľadenie zelene? Čo môžu v prospech zelene skutočne urobiť?

"Zeleň sa nedá budovať tam, kde nie je miesto. Do mesta sa zeleň už nevráti, môže zostať len v takom rozsahu, v akom už je. Môže sa len zvyšovať jej kvalita. Je potrebné, aby sa

o zeleň starali firmy, ktoré sú odborne fundované. Vzhľadom na zmenu štruktúry verejnej správy už neexistujú organizácie ako bola napríklad Mestská správa zelene, kde bol tím odborníkov. Keď sa títo ľudia rozpŕchli po úradoch mestských častí, len ťažko presadzujú svoje názory. Je treba zlepšiť kvalitu údržby zelene

a hlavne zvýšiť jej odbornosť."

Ako je na tom bratislavská zeleň v porovnaní so zeleňou v hlavných mestách okolitých štátov?

"Aj vzhľadom na zmenu politického systému je zeleň tak trochu na okraji záujmu. Formálne sa o nej hovorí, ale sú iné priority. Niektoré mestá majú svoju tradíciu, Viedeň, či Praha majú okolo významných budov veľmi kvalitne udržiavanú zeleň. Je to aj otázka náročnosti na svoje okolie, ako aj reprezentácie štátu a imidžu mesta. Napríklad kvetinové záhony by sa mali obmieňať, mať určitú úroveň

a charakter. V Bratislave zmizli viaceré záhony v centre, niektoré sú zas vysadené veľmi nešťastne. Treba povedať, že mobilná zeleň je kvalitnejšia ako bola v minulosti, je to však len núdzové riešenie."

Ela Nahálková

SkryťVypnúť reklamu

          Inzercia - Tlačové správy

          1. Morca-della a Pali. Tatrakon stojí na osvedčenej klasike
          2. Zákazníci OMV môžu vrátiť prírode kúsok lesa
          3. Šliapnuť do pedálov – a ide sa na to!
          4. Najradšej by ste sa pri čítaní správ nechali zahrabať?
          5. Štát zvyšuje dotácie na nájomné bývanie
          6. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny
          7. Bublina: Hravý a kreatívny časopis pre deti v denníku SME
          8. Sledujte príjem živín u starých rodičov
          1. J&T BANKA upriamuje pozornosť na ochranu morských ekosystémov
          2. Najradšej by ste sa pri čítaní správ nechali zahrabať?
          3. Spolu tvoríme inkluzívne susedstvá
          4. Zákazníci OMV môžu vrátiť prírode kúsok lesa
          5. Štát zvyšuje dotácie na nájomné bývanie
          6. Industriálna Spilka Offices je súčasťou Týždňa zelených budov
          7. Hagyari: Som pripravený intenzívne a tvrdo pracovať
          8. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny
          1. Tejto zelenine patrí štvrté miesto na svete. Máte ju doma? 12 478
          2. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny 10 331
          3. OMV mení kuchynský olej za kávu. Teraz na celom Slovensku 3 840
          4. Najradšej by ste pri čítaní správ odleteli preč? 3 445
          5. Morca-della a Pali. Tatrakon stojí na osvedčenej klasike 3 234
          6. Bublina: Hravý a kreatívny časopis pre deti v denníku SME 2 292
          7. Viete, ktorá je najvzácnejšia komodita? Budete prekvapení! 1 753
          8. Najradšej by ste sa pri čítaní správ nechali zahrabať? 1 506
          SkryťVypnúť reklamu
          SkryťVypnúť reklamu

          Neprehliadnite tiež

          Logo podcastu Index o ekonomike a podnikaní.

          Ako ovplyvní ceny nehnuteľností sprísnenie poskytovania úverov.


          a 1 ďalší 10. jan
          Ilustračné foto.

          Ľudia najviac kupovali menšie byty.


          SITA 13. júl
          Ilustračné foto.

          V medzikvartálnom porovnaní stúpli takmer o tri percentá a v medziročnom porovnaní sa zvýšili o necelých 12 percent.


          SITA 30. máj

          Na Slovensku je okolo 800-tisíc domácností, ktoré majú komín. Kominárov je okolo 300.


          22. nov

          Blogy SME

          1. Ľubomír Belák: Slovensko vyhlásilo vojnu? Komu?
          2. Martin Kiňo: RODINNÉ FIRMY: Najvýhodnejšou formou pre rodinný holding je s.r.o. alebo a.s. (3. časť)
          3. Jozef Bednár: Prečo súčasný riaditeľ TANAPu neuvádza vo svojom životopise všetko úplne a pravdivo?
          4. Miroslav Daniš: Mráz prichádza z Kremľa (a u nás zo Súmračnej) - II
          5. Pavel Macko: Ako von z energetickej krízy?
          6. Café Európa: Správa o stave Európskej únie 2022
          7. Monika Chovanová: Adaptácia dieťaťa na škôlku
          8. Roland Ondrus: Policajné autá
          1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú. 15 190
          2. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia v Rusku dobrou správou? 13 430
          3. Martin Majzlan: Pamír, miesto kde som zanechal kus svojho srdca (+Video) 6 262
          4. Milan Removčík: Vlakom do Splitu. 5 535
          5. Janka Bittó Cigániková: Katarína Hatráková a Romana Tabák sa dnes stali symbolom pokrytectva a bezcharakternosti 5 187
          6. Tereza Krajčová: Grécke Atény 2/4 - Majestátny Acropolis, antická atmosféra v Agore a stopy Rimanov 4 561
          7. Miroslav Lukáč: Viete že ruský trpaslík je najväčší na svete, ruské hodinky najrýchlejšie a Červená armáda nie je krvavočervená, ale ružová? 4 253
          8. Ján Valchár: Denacifikované kormorány a úspešná ruská protidefenzíva 3 429
          1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
          2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
          3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
          4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
          5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
          6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
          7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
          8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926
          SkryťZatvoriť reklamu