Magistrát mesta Bratislava by chcel vytvoriť nový mestský park z peňazí Európskej únie na základe študentského návrhu. Od októbra sa rozbehol projekt Záhrady pre všetkých, v ktorom viedenskí a bratislavskí študenti architektúry vytvoria návrh pre nový park. Ktorá mestská časť môže takýto park získať a kedy sme sa rozprávali s projektovou manažérkou Karin Lexmann. Ako vznikol projekt Záhrady pre všetkých?
Inšpiráciou bol nedostatok súčasne platného územného plánu, ktorý bližšie nešpecifikuje, koľko zelene musí byť zachovanej. Cítime to my urbanisti ale aj občania, ktorí posielajú množstvo sťažností ohľadom toho, ako sa zastavuje územie, ktoré by z nášho pohľadu malo byť využité na zeleň.
Spolupracujete s niekým?
Máme cezhraničného partnera, Technickú univerzitu Viedeň. Ďalším partnerom je Fakulta architektúry Slovenskej technickej univerzity. Vo Viedni sme oslovili profesora Stilesa, ktorý pracuje aj na veľkom európskom projekte. Chce vytvoriť internetové fórum pre komunikáciu a výmenu know-how pri tvorbe zelených štruktúr mesta. Náš projekt ho veľmi zaujal, páčilo sa mu, že nielen odborníci, ale aj mesto sa zaujíma o tvorbu novej zelene.
Aký bude postup?
Na magistráte vypracujeme databázu zelených plôch, ktorá bude vychádzať z už odborne spracovaných dokumentov. Na jej základe vyberieme tri lokality, kde je jasná potreba zveľadenia zelene. Nebudú to historické parky v centre mesta. Chceme priniesť zeleň a revitalizáciu do sídlisk a oblastí, kde obyvatelia najviac pociťujú, že sa im uberá zo zeleného zázemia. Potom tri súťa-
žiace tímy rakúskych a slovenských študentov na workshopoch spracujú svoj návrh pre park. V máji by sme chceli urobiť kampaň v každej lo-
kalite, ktorú študenti spracujú. Obyvatelia budú môcť pripomienkovať študentské práce. Potom sa vyberie sa víťaz a víťazný návrh spolu s pripomienkami občanov bude spracovaný v projektovej do-
kumentácii.
Ktoré mestské časti majú šan-
cu, že park bude práve na ich území?
Pôjde o väčšie námestia v kontakte so životom, s občianskou vybavenosťou, ale aj o vnútroblokovú zeleň. Chceli by sme zaradiť sídliská, okrajové časti Bratislavy, a z každej mestskej časti vytipovať miesta, kde je zeleň najviac potrebná. Určite sú to Dlhé diely, kde už nie je veľa možností, Petržalka, kde veľké plochy síce sú, ale nie sú zariadené ako parky, alebo sú schátrané. Potom možno vo Vrakuni a na Dolných honoch, hovorím však zatiaľ len hypoteticky. Lokality budú jasné
v marci, úplné závery budú až
v auguste.
Koľko študentov sa zúčastní na príprave parku?
Bude to približne tridsať študentov. Záujem z rakúskej strany je veľmi vysoký, chceli by prísť možno aj dvadsiati študenti. Ešte sa musíme dohodnúť.
Kedy bude park hotový?
V tejto fáze bude park spracovaný iba "na papieri", keďže sa jedná
o neinvestičný projekt. V ďalšom kroku by sme chceli požiadať znova o financie z Európskej únie, aby sme mohli pristúpiť k realizácii.
Nie je škoda, že z troch parkov napokon bude iba jeden?
My vytvoríme jeden park. Ale chceme aby to bol modelový projekt, na ktorý by mohlo nadviazať mesto, ako aj neziskové a iné organizácie. Ich práca už bude zjednodušená aj tým, že budú vychádzať z predchádzajúceho projektu a pripravenej databázy voľných plôch.