Sanatórium stojí v centre mesta na Partizánskej ulici a spolu so záhradou tvorí národnú kultúrnu pamiatku. Postavili ho na začiatku tridsiatych rokov z iniciatívy českého lekára Karla Kocha, ktorý na Slovensku pôsobil od roku 1919 ako chirurg ortopéd.
Projekt sanatória pripravili renomovaní architekti Dušan Jurkovič, Otakar Klimeš a Jindřich Merganc. Ich skúsenosti so stavbou reprezentačných budov sa odrazili aj na architektúre sanatória. Prepychové vstupné priestory, chodby aj izby mali pacientkám zabezpečiť čo najväčšie pohodlie.
Výnimočná záhrada
Pri sanatóriu vznikla výnimočná záhrada s cudzokrajnými rastlinami, ktorú vytvoril mlyniansky záhradný architekt Jozef Mišák. Nachádzalo sa v nej viac ako 120 druhov cudzokrajných listnatých a ihličnatých drevín. Medzi najzaujímavejšie patrili abelia veľkokvetá pôvodom z Me-
xika, figovník, či bambus rákosovec obrovský, rozšírený predovšetkým v tropickom pásme. Záhrada stojí na svahu, je usporiadaná do terás. Sú v nej lavičky, fontána aj kamenné sochy. Počas druhej svetovej vojny si sanatórium vyhliadli Nemci a slúžilo ako Nemecká ženská klinika. Podľa historika Štefana Holčíka sa tu narodila aj neskoršia nemecká ministerka spravodlivosti Herta Däubler-Gmelin.
Po vojne sanatórium znárodnili a doktor Koch zomrel v emigrácii. Budova Kochovho sanatória sa odvtedy používa ako gynekologická a pôrodnícka klinika. Táto funkcia je aj v súčasnom územnom pláne mesta.
Sanatórium sa bude sťahovať
Od roku 2005 je novým vlastníkom budovy spoločnosť R2, ktorá zatiaľ o ďalších plánoch s budovou nehovorí. Sanatórium Koch sa plánuje sťahovať. Podľa riaditeľa pôrodnice Mária Lužinského súčasná budova nevyhovuje normám, ktoré sa budú vzťahovať na zdravotnícke zariadenia od roku 2008 podľa európskej smernice. Uvažuje však, že budova zostane ako satelitné zariadenie pôrodnice, keďže zmluva dáva Kochovmu sanatóriu právo využívať budovu na pôrodnícke účely do roku 2024.
Kochova záhrada je vyhlásená za chránené prírodné územie. Od roku 1998 bola majetkom Krajského úradu v Bratislave, od roku 2004 je
v správe Starého mesta. Kvôli zanedbanej starostlivosti je už osemnásť rokov neprístupná verejnosti. Jej revitalizáciu pripravuje už takmer tri roky Asociácia priemyslu a ochrany prírody. Nedávno asociácia požiadala o vyňatie záhrady zo štvrtého pásma prírodnej ochrany, ktoré údajne bráni v jej rekonštrukcii. Proti tomu sa zdvihol odpor verejnosti, časti odborníkov, aj ochranárov. Zrušenie ochrany napokon zamietol Krajský úrad v Bratislave.
Ela Nahálková
