Pri zostavovaní zmluvy platia dve základné zásady. Prvá - zmluvy sa robia na zlé časy, nie na dobré. A druhá - platí to, čo je napísané na papieri hoci aj tým najmenším písmom na konci. Nerozhoduje, čo vám porozpráva realitný agent alebo predávajúci medzi štyrmi očami.
Výška zálohy, ktorú skladáte po tom, čo ste si vybrali ktorú nehnuteľnosť kúpite, je vecou dohody oboch strán. V praxi je to zvyčajne suma pohybujúca sa od desať-
tisíc korún do päť percent dohodnutej ceny, nemusí to ale byť pravidlom. Úhrada zálohy kupujúcim je prejavom vôle nehnuteľnosť za dohodnutú cenu kúpiť. Na strane predávajúceho prijatie zálohy je, resp. malo by byť prejavom úmyslu predať nehnuteľnosť osobe, od ktorej preberá zálohu a nehnuteľnosť by už nemal ponúkať ďalším záujemcom. Požadovanie zálohy nie je ničím neobvyklým. Pozornosť je ale potrebné venovať tomu, aby dohodnuté podmienky neboli neštandardné či nesplniteľné.
Kým siahnete do peňaženky
Pred tým, ako položíte peniaze na stôl alebo poukážete na účet druhej strany, treba si overiť právny stav nehnuteľnosti, ako aj status osoby, s ktorou rokujete. Požadujte predložiť aktuálny list vlastníctva, kde si v časti C preverte, či sa k nehnuteľnosti neviažu niektoré ťarchy alebo či sa na ňu nevzťahujú nejaké záložné práva. Od osoby, s ktorou sa jednáte, požadujte preukaz totožnosti. Pokiaľ je to splnomocnený zástupca, žiadajte predložiť aj plnú moc.
V texte plnej moci skontrolujte, či splnomocnenec je oprávnený prijať zálohu, v opačnom prípade trvajte na tom, aby dohodu podpísal majiteľ nehnuteľnosti. Jedno odporúčanie: kópia takejto plnej moci by mala tvoriť prílohu dohody o zložení preddavku.
Manželia podpisujú spolu
Samotná dohoda by mala okrem názvu začínať označením zmluvných strán. Pokiaľ sú predávajúci či kupujúci manželia, mali by ju podpísať obaja, pretože prevod nehnuteľnosti nie je bežná vec, pri ktorej sa môžu manželia bez ďalšieho zastupovať. Rovnako plnú moc splnomocnencovi by mali podpísať obaja manželia. Ak je predávajúci právnická osoba, mal by za túto konať štatutár alebo iná ním poverená osoba.
V samotnom texte dohody by mala byť jednoznačne špecifikovaná predávaná nehnuteľnosť, jednak uvedením čísla listu vlastníctva a parcelného čísla, ale aj popisne (4izbový byt č. 5, na treťom posch., nachádzajúci sa na Zelenej ul. č. 8 v Bratislave). Ďalej by tam mala byť uvedená dohodnutá celková kúpna cena, ako aj spôsob a termín jej úhrady.
Je to tak v počítači?
Dostávame sa k tej časti dohody, ktorá je niekedy napísaná maličkým písmom, rovnako veľkým ako poistné podmienky, alebo o ktorej vám menej seriózny realitný agent bude tvrdiť, že takto to majú v počítači
a on to nemôže meniť. Takáto situácia je vážnym signálom a návrh dohody o zložení preddavku by si mal pozrieť právnik. Hovoríme totiž o ustanoveniach, ktoré určujú, čo sa stane s vašimi peniazmi, ak z nejakého objektívneho alebo subjektívneho dôvodu túto časť dohody nesplníte.
Pamätajte na dôsledky
Pri posudzovaní podmienok zmluvy o zložení preddavku sa vyplatí brať ju z pohľadu takej druhej strany, ktorá využije dôsledne každú príležitosť, aby si mohla váš zložený preddavok ponechať ako zmluvnú pokutu alebo inú dohodnutú sankciu. Pozor, nie je to nič nelegálne ani nezákonné a niektorí podnikavci si takto prišli k celkom pekným peniazom. Seriózna dohoda by mala obsahovať nielen podmienky, za ktorých sa vaša záloha zmení na zmluvnú pokutu, ale aj čo sa stane, ak vy dodržíte všetko na čom ste sa dohodli, ale predávajúci nechce alebo nemôže dohodu splniť a podpísať vám kúpnu zmluvu. Vtedy by malo byť dohodnuté, že predávajúci, resp. jeho realitná kancelária by mali celú zálohu obratom vrátiť.
Autor vedie advokátsku kanceláriu
Čo by ste mali vedieť
V texte kúpnej zmluvy, v článku o kúpnej cene a jej úhrade, je potrebné vysporiadať sa s poskytnutou zálohou. Je bežnou praxou, že realitná kancelária v zastúpení predávajúceho si ponechá zálohu na úhradu svojej provízie, čo je ale vzťahom len medzi predávajúcim a jeho splnomocnencom. Kupujúceho sa to zvyčajne netýka a pre neho je podstatné len to, že celá zložená záloha sa započítava na kúpnu cenu (platí ak kupujúci nemá s realitnou kanceláriou osobitnú dohodu, napr. sprostredkovateľskú zmluvu).
V praxi sa občas stáva, že niektoré menej seriózne realitné kancelárie ponúkajú aj nehnuteľnosti, ktoré nemajú zazmluvnené s majiteľom, prípadne len ich prebrali z webu či inzercie konkurencie, pričom si zdvihnú konečnú cenu o svoju províziu. Keď sa prihlási záujemca, tak kontaktujú majiteľa alebo jeho zástupcu a snažia sa urýchlene uzavrieť províznu zmluvu s predávajúcim. Keď to nevyjde, tak navrhujú kupujúcemu sprostredkovateľskú zmluvu, ale v takom prípade provízia platená kupujúcim samozrejme nie je súčasťou kúpnej ceny a nezarátava sa do nej.
Ďalšou zo situácií, kedy záloha zložená realitnej kancelárii nemusí byť súčasťou kúpnej ceny je, ak poveríte realitku vyhľadaním vhodnej nehnuteľnosti a za tým účelom jej zložíte zálohu. Realitka nehnuteľnosť podľa vášho zadania vyhľadá, ale nemá zmluvu o sprostredkovaní s majiteľom. Preto vami vyplatená odmena realitnej kancelárii nemôže byť súčasťou kúpnej ceny uhradenej predávajúcemu.