z dvoch na dvadsať tisíc korún. V niektorých
prípadoch sa nájom môže vyšplhať aj vyššie. "Už nám majitelia oznámili,
že zaplatíme 50tisíc korún," tvrdí Kristián Straka, ktorý žije už 37 rokov v nájomnom dome na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave. Takúto situáciu môžu
o rok a pol očakávať
obyvatelia niekoľko tisíc nájomných bytov, ktoré prebrali reštituenti. Pomôže im niekto?
Najväčší problém budú mať Bratislavčania a Košičania, najmä dôchodcovia "V týchto dvoch mestách je najviac reštituovaných domov. Zvyšok Slovenska pokrýva asi dve až tri percentá," tvrdí Jarmila Zapletalová z Inštitútu bývania.
Ani štát presne nevie, koľkých ľudí sa dotkne deregulácia nájomného, ktorá nastane v januári 2009. Potvrdzuje to aj riaditeľka tlačového a mediálneho odboru rezortu práce Oľga Škorecová. "Len na základe vypracovanej analýzy možno zistiť, koľkých bytov sa táto problematika dotýka."
Kto to vyrieši?
Pôvodne mala regulácia skončiť už
v lete tohto roku. Na podnet poslankýň ĽS-HZDS Kataríny Tóthovej
a Ľudmily Muškovej parlament od-
dialil dereguláciu v nájomných bytoch o rok a pol. Za tento čas musí štát vypracovať stratégiu, ako pomôže nájomníkom reštituovaných bytov. Musí tak dobehnúť aj stratený čas, keď sa nič nedialo. "Dva roky už prešli, ktoré boli poskytnuté ako preklenovacie obdobie pre obce
a nájomníkov. Nikto sa však tomu nevenoval," tvrdí Zapletalová.
Pôvodne mali na riešení spolupracovať ministerstvo výstavby a rezort práce. Ministerstvo výstavby sa však zodpovednosti bráni. "Tento problém by sa nemal týkať nášho rezortu. Vynasnažíme sa preto, aby ho riešila ministerka práce," konštatuje hovorca ministerstva výstavby Miroslav Bátovský. Ministerstvo práce to však zásadne odmieta.
Do konca roka by ministerstvo výstavby malo aj tak predložiť do vlády zákon o vzťahoch v nájomnom sektore. Ten by mal bližšie špecifikovať podmienky medzi prenajímateľmi a nájomcami, ktoré v súčasnosti stanovuje Občiansky zákonník.
Bohatým nechce dať
Ako sa problém pomoci nájomníkom v reštituovaných bytoch vyrieši, je teda zatiaľ otázne. "Ministerka práce už koncom februára predložila do vlády návrh úloh súvisiacich
s oddialením deregulácie cien nájmu bytov," tvrdí Škorecová. Vláda však rokovanie o ňom prerušila, pretože sa ministerstvá práce a výstavby nevedeli dohodnúť. "Zásadný rozpor medzi ministerstvami je v stanovisku k poskytovaniu bytových náhrad terajším nájomcom," upresňuje Škorecová. Minister výstavby Marián Janušek presadzuje poskytovanie náhradného bývania podľa niekoľkých kritérií. Malo by ísť
o skúmanie príjmových a majetkových pomerov nájomcov. Podľa nich by sa stanovil nárok na adekvátne bytové náhrady za určitých podmienok. To znamená, že by sa
k náhradnému bytu nedostal každý.
Všetkým rovnako
Takýto postup ministerka práce Viera Tomanová striktne odmieta. Podľa nej sa nájomcovia reštituovaných domov ocitli v nerovnom postavení. "Nemali totiž právnu možnosť odkúpiť si byt, v ktorom bývali aj niekoľko desaťročí. A to na rozdiel od nájomcov ostatných obecných, družstevných, či štátnych bytov." Pričom toto odkupovanie nebolo podmienené skúmaním napríklad výšky ich príjmu. Rezort výstavby sa podľa nej bráni aj vypracovaniu analýzy, ktorá stanoví počty bytov v reštituovaných domoch. "Avšak len tá povie, koľko náhradných bytov a v akej veľkosti je potrebné zabezpečiť zo strany rezortu výstavby," konštatuje Škorecová. Rovnako aj dopad na štátny rozpočet upresní iba analýza.
V nových bytoch, ktoré by nájomcovia žijúci v reštituovaných domoch získali, má byť regulované nájomné. To znamená, že sa bude zvyšovať podľa miery inflácie. "V tomto sa zhodujeme s ministerstvom výstavby," tvrdí Škorecová. Súčasní nájomníci reštituovaných bytov by tak mali dostať náhradné nájomné bývanie. "O inej forme odškodnenia ministerstvo práce neuvažuje."
Majú iba veľké oči?
Zapletalová je presvedčená, že deregulácia nájomného je dôležitá. "Určite to bude mať dosah na ceny nájmov na trhu." Myslí si dokonca, že to trh zasiahne okamžite a minimálne v okrajových štvrtiach veľkých miest pôjdu ceny za prenájom výraznejšie dole. Mohol by tomu dopomôcť aj investičný kapitál. "Nikto sem ale nepríde, kým je regulované nájomné," tvrdí Zapletalová. Podľa nej však reštituenti ani po deregulácii nebudú môcť súčasných nájomníkov vysadiť hneď na ulicu. "Niektorí majú "veľké oči". Pravdepodobne nedostanú toľko, ako si predstavujú, určite príde k rokovaniam a cena sa stanoví dohodou," hovorí.
Byt som nemohol odkúpiť
Už 37 rokov býva v nájomnom byte v centre hlavného mesta Kristián Straka. Z okien svojho bytu môže každodenne sledovať oddychujúcich ľudí na Hviezdoslavo-
vom námestí. O rok a pol pravdepodobne o túto možnosť príde. Pred niekoľkými rokmi totiž časť tohto domu bola zreštituovaná. Tri štvrtiny však stále vlastnilo mesto, ktoré ale svoj podiel predalo. Od reštituentky kúpila celý dom firma. "Hneď ako to bolo možné, sme požiadali mesto o odkúpenie bytu, v ktorom bývame. Bolo to ešte pred reštitúciou. Na bytovom podniku nám tvrdili, že neexistujú žiadni reštituenti. Snažili sme sa rôznymi spôsobmi domôcť svojich práv
a neskôr aj dokázať neoprávnenosť reštitúcie. Nepodarilo sa nám to," sťažuje sa Straka.
Nemožnosť odkúpiť si byt vníma Straka ako najväčšiu krivdu. "Keď sme sa sem nasťahovali, bol tento byt klasifikovaný ako byt tretej kategórie." Nikto sa nechcel do Starého Mesta presťahovať. Všetci išli radšej do nových panelových domov. Bývali tu hlavne starší, či neprispôsobiví ľudia. "Ak sme chceli slušne bývať, museli sme si dať byt do poriadku," hovorí Straka. V prepočte na dnešné ceny sa ich investície vyšplhali až na milión korún.
V dome na Hviezdoslavovom námestí býva okrem Straku ďalších päť rodín. Najmenší byt je jednoizbový, najväčší je štvorizbový. Strakovci majú na bývanie takmer 160 metrov štvorcových, dve kuchyne, dve kúpeľne a dve toalety. Stropy sú vysoké tri a pol metra. Bolo by im ľúto, keby museli odísť. Je však jasné, že k tomu príde. "Už nám majitelia povedali, že nám dajú 50tisícové nájomné," hovorí Straka. Vie si predstaviť, že by býval aj
v okrajovej štvrti Bratislavy, bojí sa však, že štát za rok a pol nestihne nič spraviť, aby sa o nich spolu so zmenou postaral. "Najrozumnejšie by bolo, keby nám dali financie, za ktoré by sme si mohli kúpiť vlastný byt. Všetci nájomníci by boli spokojní," myslí si. Tvrdí však, že by im postačili aj nájomné byty. "Veď
v reštituovaných domoch žijú aj vyše 70roční ľudia."
Kristián Straka založil ešte s niekoľkými ďalšími nájomníkmi ob-
čianske združenie Staromešťan, ktoré má chrániť záujmy obyvateľov nájomných bytov v Starom Meste a zbiera podklady o všetkých reštituovaných domoch
v Bratislave.
(kr)
Text: Katarína Ragáčová