SME
Pondelok, 8. august, 2022 | Meniny má Oskar

Chaos má dostať pravidlá. A čo ďalej?

Vysoké Tatry stoja na prahu zmien. Ide o veľa - o prírodu, aj ambície využitia ich potenciálu, čoby atraktívneho centra cestovného ruchu. O (nielen) Vysokých Tatrách hovoríme s predsedom predstavenstva J&T REAL ESTATE Petrom Korbačkom.

Peter KorbačkaPeter Korbačka (Zdroj: SME – PETER ŽÁKOVIČ)

Vysoké Tatry stoja na prahu zmien. Ide o veľa - o prírodu, aj ambície využitia ich potenciálu, čoby atraktívneho centra cestovného ruchu. O (nielen) Vysokých Tatrách hovoríme s predsedom predstavenstva J&T REAL ESTATE Petrom Korbačkom.

J&T v Tatrách stojí za rekonštrukciou hotelov na Štrbskom Plese a v Starom Smokovci, plány má s lyžiarskym centrom v Tatranskej Lomnici.

Úrady predstavili návrh zonácie Tatranského národného parku. Je tým, čo Vysoké Tatry potrebujú?

Tatry sú momentálne veľmi chaotické. Stavia sa na výnimky - niekto si ich vie, niekto nevie vybaviť. Zonáciu treba tak ako jasné, štandardné pravidlá, je podkladom pre nový územný plán. Keď bude, bude aj zrejmé, čo sa dá a nedá. Zonácia vnáša pravidlá do Tatier, čo sa týka ochrany prírody i z hľadiska rekonštrukcií starej zástavby aj výstavby novej. Je to jednoznačne na prospech.

SkryťVypnúť reklamu

Ste developer, ktorého vplyv na ďalší rozvoj Vysokých Tatier nemožno uprieť. V čom je z vášho hľadiska ich najväčší potenciál?

Tak ako Bratislava má svoje prednosti - na jednom mieste žije veľa ľudí, sídlia tu zahraničné spoločnosti a je teda štandardným hlavným mestom atraktívnym pre developerov, potenciál Vysokých Tatier je v cestovnom ruchu a v prírodných danostiach. Skúsme jedno netradičné prirovnanie. Dubaj mal tiež jednu prírodnú danosť - krásne pláže s morom. Pred rokmi tam nič iné nebolo a oni dokázali zmeniť krajinu v pozitívnom zmysle slova na nepoznanie. Samozrejme, mali z čoho, štát investoval do infraštruktúry, aby tam bola pitná voda, cesty a tak ďalej. Vysoké Tatry sú podľa mňa v určitom ohľade krajšie ako Alpy, kde keď stojíte na kopci vidíte len ďalšie kopce.

SkryťVypnúť reklamu

V Tatrách, keď sa postavíte na kopec, vidíte Poľsko, Ukrajinu, Maďarsko, Českú republiku. Máte prehľad o celej krajine a ste v mikroklíme, ktorú dávajú len hory. Od kúpeľnej starostlivosti až po kultúrne a športové vyžitie majú Tatry na to, aby sa stali európskou jednotkou v cestovnom ruchu. A nehovorím iba o Vysokých, ale aj Nízkych Tatrách. Tatry sú výnimočné a zaslúžia si mať výnimočné aj služby.

Aby sa nestalo to, čo napríklad v Chorvátsku. Postavili krásne diaľnice, rozvíjajú služby a pre bežných ľudí spod hlavného mesta je drahé ísť na dovolenku k vlastnému moru...

Je pravda, kritizujú nás za to, že chceme Vysoké Tatry len pre bohatých. Ale aj v spomínanom Dubaji je drahší hotel na pláži, ako ten, čo je od nej ďalej. Čím vyššie je niečo v Tatrách, je logické, že sa to aj komplikovanejšie prevádzkuje. Služby, aby sa to všetko vyplatilo, musia byť lepšie a teda aj drahšie. Nie je pravda, že tí, čo majú nižší príjem sa do Tatier nedostanú, a že Tatry nebudú pre bežných ľudí, ktorých odtiaľ vytlačíme. Veď nemusia spať priamo v komplexe v Tatranskej Lomnici, ale v podhorí a kedykoľvek môžu do Tatier pricestovať. Tatry boli už kedysi postavené s vysokou pridanou hodnotou služieb. Má to jednoduchý dôvod - keď postavíte päťhviezdičkový hotel dole v Mengusovciach, nikto v ňom nebude bývať. Ale inak to bude, ak takýto hotel bude na Štrbskom Plese. Hovoríme o lokácii, ktorá platí aj v Bratislave. Čím viacej ste v centre mesta, tým je to drahšie, kvalitnejšie a luxusnejšie.

SkryťVypnúť reklamu

Čo Tatry potrebujú pre ďalší rozvoj, ak by mali byť, ako hovoríte, jednotkou v európskom cestovnom ruchu?

Je veľmi málo miest na svete, ktoré majú letisko dvadsaťpäť minút od miesta, kde v horách budete bývať. Keď idete v Kanade do Whistleru, po pristátí na najbližšom letisku vo Vancouvri vás ešte čaká jeden a pol hodinová cesta. To isté platí pre Denver, neposkytuje to ani Aspen, kde síce je letisko, ale len pre malé privátne lietadlá. V Innsbrucku je letisko parametrami porovnateľné s popradským, ale autom do doliny to trvá hodinu. Blízko k hotelom je zo St. Moritz, ale ani tam tiež nepríde naraz jedným lietadlom stopäťdesiat ľudí.

Letisko už teda majú. Čo ale treba dobudovať?

No, samozrejme, ďalšiu infraštruktúru. A na tom sa zhodneme aj s ochranármi. Existuje plán mesta Vysoké Tatry i prešovského vyššieho územného celku, ktorý podporuje aj samospráva z poľskej strany, na dobudovanie železnice. Tá by sa mala na niektorých úsekoch zdvojkoľajniť, mali by sa zväčšiť polomery zákrut a železnica by sa mala predĺžiť z Tatranskej Lomnice až na letisko a spojiť by sa mala aj so Zakopaným na poľskej strane. To by malo zvýšiť flexibilitu pracovnej sily a znížiť počet áut, ktoré sa pohybujú v Tatrách.

Teraz sa zvyčajne uprednostňuje ísť autom až k vleku...

Po týchto vylepšeniach bude pohodlnejšie ísť električkou. V rámci Tatier navyše budete môcť byť jeden deň na Štrbskom plese, druhý deň v Zakopanom a potom pôjdete do Tatranskej Lomnice. Tatry ponúkajú veľa možností. Okrem dobudovania tejto infraštruktúry treba ešte rozlietať letecké linky. Aby boli Tatry stredoeurópskym strediskom, je potrebné, aby fungovali pravidelné linky medzi Popradom a Prahou, Varšavou, Berlínom, Sankt Peterburgom, Mosk-vou a Kyjevom. Potom ku nám budú turisti chodiť, pretože z Varšavy do Popradu je to polovica cesty ako do Álp. Problémom sú tiež chýbajúce diaľnice. Ale to je globálny problém Slovenska. K infraštruktúre treba v Tatrách ešte dobudovať služby, vymedziť miesto na cyklotrasy, prechádzky, lyžovanie, golf, hiking či wellness. Z tohto hľadiska vnímame ostatných podnikateľov v Tatrách, ako aj prevádzkovateľov ostatných stredísk ako partnerov a nie ako konkurentov. V prvom rade musíme spojiť sily, aby zahraniční turisti objavili Slovensko. Keď sa nám ich podarí k nám prilákať, zarobíme viac všetci.

Dá sa ustriehnuť, aby ich nebolo až priveľa?

V Tatrách sú tri strediská, Štrbské Pleso, Smokovce a Tatranská Lomnica. Ich ubytovacie kapacity nebudú rásť, zostanú rovnaké, alebo sa ešte znížia. Podnikatelia rýchlo prídu na to, že je lepšie ubytovávať na izbe za vyššiu cenu dvoch hostí namiesto štyroch za menej peňazí. Tým sa udržia kapacity a zvýši sa úroveň služieb.

Vo Švajčiarsku sa v horách stretnete so zákazom áut a so zavedením ekologickej dopravy. Plánuje sa niečo také pre návštevníkov i hotelových hostí aj u nás?

Také niečo budeme mať na Štrbskom Plese. Keď sa dokončia práce na hoteloch Kempinski, Helios, Patria, ktorá nám nepatrí, alebo aj FIS, môžu mať po štyri či desať takýchto áut. Keď sa povedzme v hotelu Kempinski ubytuje rodina s malými deťmi a budú chcieť využiť služby viac na rodiny orientovaného Heliosu, odvezú sa v rámci takejto dopravy a naopak.

Tatry, to ale nie sú len viachviezdičkové hotely. Čo podhorie?

Zatiaľ čo v horách je priestor na rekonštrukcie už zastavaného, v podhorí sa dá budovať. Nie je pritom určené, že by penzióny pod Tatrami, kde sa nedajú jednoznačne určiť hviezdičky, mali využívať len chudobní. Malé penzióny s adekvátnymi službami majú svoje kúzlo a sú ľudia, ktorí vyhľadávajú rodinnú, osobnú atmosféru takýchto zariadení a o hotely nestoja. Priestor pre rozvoj je obrovský.

V podtatranskom regióne môžu žiť aj zamestnanci horských centier. Keď uskutočníme naše zámery, len my zamestnáme okolo dvetisíc ľudí. Sekundárne Tatry vytvoria dvanásť až pätnásť tisíc pracovných miest. A všetci budú musieť niekde bývať.

Do kedy by mohli takto Vysoké Tatry komplexne fungovať?

Ak bude zonácia, ak bude územný plán, tak z hľadiska našich investícií, ktoré plánujeme urobiť, do piatich rokov môžu Tatry vyzerať celkom inak ako v súčasnosti. Kompletne bude dobudované stredisko v Tatranskej Lomnici i v Smokovci a z hľadiska nehnuteľností - hotelov - v tom čase by mali byť zrekonštruované alebo znovupostavané.

A za nami ide celý rad drobných investorov, ktorí vedia dotiahnuť aj služby aj zhodnotiť stávajúce nehnuteľnosti a, samozrejme, samospráva, aby dokončila drobnú infraštruktúru, chodníky, dopravu a pod. Veľa z tohto môže zaplatiť aj Európska únia.

Nedá sa nevšimnúť, že cez 1. garantovanú sa J&T dostáva aj do Nízkych Tatier. Čo s nimi plánujete?

J&T, ktorá zastupuje klientov - akcionárov 1. garantovanej, získala na valnom zhromaždení veľkou väčšinou mandát od akcionárov, aby riešila situáciu v podnikoch, ktoré do 1. garantovanej patria. Medzi nimi je aj Jasná Nízke Tatry. Podniky sme posilnili manažérsky, v niektorých prípadoch kapitálovo, či právne. Máme skúsenosti z Vysokých Tatier a tie chceme využiť aj v Nízkych Tatrách.


SkryťVypnúť reklamu

          Inzercia - Tlačové správy

          1. Za vysokou spotrebou sa často skrýva zlá kondícia motora
          2. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné
          3. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete
          4. Na Oravskej priehrade s Kalim aj Spievankovom. Vidíme sa naživo
          5. Kde u nás kúpite domácke potraviny
          6. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať
          7. Dráčik nepúta príbehom, ale perlami ducha
          8. Miliónová autorka Táňa K. Vasilková: Po úspechu som netúžila
          1. Čo robiť, aby dieťa neskončilo v nemocnici s črevnou virózou?
          2. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné
          3. Goralské folklórne slávnosti po prvýkrát priamo v horách
          4. Za vysokou spotrebou sa často skrýva zlá kondícia motora
          5. Ktoré regionálne projekty podporí Nadácia COOP Jednota?
          6. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete
          7. Kde u nás kúpite domácke potraviny
          8. Na Oravskej priehrade s Kalim aj Spievankovom. Vidíme sa naživo
          1. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete 9 793
          2. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať 7 230
          3. Dráčik nepúta príbehom, ale perlami ducha 6 478
          4. Pozrite si, kedy hrá futbalové zápasy vaše mesto či dedina 6 318
          5. Miliónová autorka Táňa K. Vasilková: Po úspechu som netúžila 5 537
          6. Kde u nás kúpite domácke potraviny 2 712
          7. Dobrá správa pre pacientov s cukrovkou 2 492
          8. Vypnite si reklamu na SME.sk a odomknite všetky články 2 080
          SkryťVypnúť reklamu
          SkryťVypnúť reklamu

          Neprehliadnite tiež

          Logo podcastu Index o ekonomike a podnikaní.

          Ako ovplyvní ceny nehnuteľností sprísnenie poskytovania úverov.


          a 1 ďalší 10. jan
          Ilustračné foto.

          Ľudia najviac kupovali menšie byty.


          SITA 13. júl
          Ilustračné foto.

          V medzikvartálnom porovnaní stúpli takmer o tri percentá a v medziročnom porovnaní sa zvýšili o necelých 12 percent.


          SITA 30. máj

          Na Slovensku je okolo 800-tisíc domácností, ktoré majú komín. Kominárov je okolo 300.


          22. nov

          Blogy SME

          1. Petronela Čellárová: Vitajte v mojom svete
          2. Post Bellum SK: Dovolenka v Juhoslávii ako príležitosť na emigráciu
          3. Michaela Jónová: Zatiaľ beží čas
          4. Rastislav Puchala: Bábuška a čierny kocúr
          5. Liga za duševné zdravie SR, n.o.: Ako sa zo smútku, depresie a úzkosti stal online trend
          6. Štefan Vidlár: Politický hnus a zvratky
          7. Vladimir Skala: Z učiteľov kriminálnici: Rok po regulačnej búrke v Číne.
          8. Erik Kriššák: O diskrétnosti istej dámy
          1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 98 778
          2. Martin Sústrik: Korupcia v ruskej armáde 26 682
          3. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 10 622
          4. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 7 492
          5. Jana Melišová: Svet sa zmenil... 7 365
          6. Post Bellum SK: Hromady mŕtvych a nočné mory o Varšavskom povstaní 4 230
          7. Vladimir Skala: Padá bankový sektor v Číne? 4 183
          8. Ján Valchár: Ako Rusko na kozmonautov nemalo, ale flotilu lietadlových lodí budovať chcelo 3 221
          1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
          2. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
          3. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
          4. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
          5. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
          6. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
          7. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
          8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 44. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 2/3 - Skaza lode Karluk, 1913 - 1914
          SkryťZatvoriť reklamu