SME
Streda, 28. október, 2020 | Meniny má DobromilaKrížovkyKrížovky

Výstavba v Bratislave dostáva pravidlá

Hlavné mesto má po rokoch nový územný plán, ktorý určuje jej ďalší vývoj v oblasti výstavby. Ten istý plán, ktorý sa pred rokom nepodarilo schváliť, dostal pred dvoma týždňami na mestskom zastupiteľstve jednohlasné "áno".

Podpísalo sa pod to pravdepodobne dlhotrvajúce obdobie vzduchoprázdna v oblasti regulácie výstavby, počas ktorého platil len čiastočne novelizovaný územný plán spred tridsiatich rokov, ako aj politická dohoda. Plán hovorí o nových rozvojových územiach po oboch brehoch Dunaja, v Petržalke aj prihraničných oblastiach, čiastočne reguluje výškové stavby a stanovuje kritériá rozvoja územia. Ochranári sú nespokojní, že s plánom neboli prijaté podrobnejšie regulácie pre výškové stavby ani zoznam tzv. intaktných, teda nezastaviteľných plôch zelene. Viacerí kritici namietajú, že dokument je v mnohých bodoch neaktuálny.Schválený územný plán Bratislavy je už desiatym v poradí, prvý pochádza z roku 1907. V súčasnosti platný územný plán je z roku 1976, jeho doplnky schválili v rokoch 1982 a 1985 a aktualizáciu v roku 1993. Nový územný plán začne platiť od septembra tohto roku. Je spracovaný v podrobnejšej mierke 1:10 000 a prvýkrát je aj v digitálnej forme.

Skryť Vypnúť reklamu

Podľa neho by Bratislava mala byť "kultúrnohistorickou bránou" medzi západnou a východnou Európou, dôležitým medzinárodným uzlom v regióne Viedeň-Bratislava-GyŚr. Rozvoj mesta sa predpokladá hlavne juhozápadným smerom. "Pred pár rokmi nikto nepočítal, že padne hranica s Rakúskom. Dnes vieme, že treba tento problém riešiť. Kitsee uzatvára svoj územný plán a už bude treba koordinovať rakúske obce s Bratislavou," hovorí hlavný architekt mesta Štefan Šlachta. Územný plán dáva dôraz na zachovanie kvality životného prostredia a kultúrneho dedičstva mesta. Napriek tomu sa mnohé zelené plochy menia na pozemky s iným využitím.

Miesto pre rozvoj

Podľa hlavného architekta mesta Štefana Šlachtu je prijatie územného plánu napriek niektorým výhradám pozitívny krok. "Hlavná zmena je v tom, že územný plán je aktuálnejší. Po tridsiatich rokoch sú v ňom zapracované nové podmienky, ktoré vznikli za posledných desať rokov - zmeny v doprave, zmeny v plochách pre bytovú výstavbu... Pred desiatimi, pätnástimi rokmi bolo ťažké predpovedať stavebný boom, ktorý dnes v Bratislave je. Rozvoj na petržalskej strane napríklad, zástavba Podhradia a tak ďalej. To sú všetko pozitívne zmeny, ktoré územný plán rešpektuje, ale zároveň dáva aj východiská na budúce roky," hovorí Šlachta.

Skryť Vypnúť reklamu

Plán potrebuje aktualizáciu

Vo viacerých bodoch je však územný plán neaktuálny. Nezohľadňuje napríklad pripravovanú dopravnú integráciu železničnej a mestskej koľajovej dopravy, ako aj výstavbu novej osobnej stanice Filiálka a súvisiace možnosti výstavby. Na poslednú chvíľu sa doň zapracovalo rozhodnutie krajského súdu o parčíku Belopotockého, že sa tu nemôže stavať. Mesto sa bude musieť so spoločnosťou Zipp, ktorej pozemok predalo ako stavebný, dohodnúť. Podľa Šlachtu sa pripomienky rôznych združení k územnému plánu nedali ihneď zapracovať kvôli zdĺhavému prejednávaniu plánu na úradoch. "Na aktualizácii územného plánu by sa však malo začať pracovať už dnes," dodáva. Prvá komplexná aktualizácia sa chystá v roku 2009.

Výšky majú byť na križovatkách

Skryť Vypnúť reklamu

Územný plán stanovuje základnú reguláciu pre výškové stavby v meste, ale konkrétne výšky, do akých sa môže stavať, sú stanovené len v centre. Pre ostatné oblasti mesta má územný plán len všeobecné formulácie.

"V historickom jadre, ktoré je ohraničené pamiatkovou zónou, sa nepripúšťa zástavba vyššia ako jestvujúca, je to stanovené limitom 21 metrov. Ďalej hovoríme o kompaktnom meste, čiže o obalovej štruktúre historického jadra, kde treba dôsledne zvažovať pozíciu výškových budov vzhľadom na vplyv na historické jadro. Potom je územie širšieho mesta, kde je situovanie týchto budov stanovené uzlovými bodmi, ťažiskovými priestormi, kde pripúšťame po preskúmaní koncentráciu výškových stavieb v niektorých lokalitách. V okrajových častiach sú výškové budovy len na základe princípov uzlovosti centrálnych priestorov," hovorí riaditeľ pre územné programy mesta Ivan Macko. Uzlové body a ťažiskové priestory sú pritom podľa neho centrá mestských častí, dôležité križovatky, dôležité tangenty a okruhy.

Podľa Šlachtu ale nie je táto definícia jednoznačná. "Pre mňa sú uzlovými bodmi štyri, päť križovatiek v meste, pre niekoho to bude každá križovatka. Takže tu budeme mať problémy," hovorí Šlachta a dodáva, že mesto by malo prijať dokument upravujúci výškové stavby. "Cítime potrebu ďalej pracovať na lkalizácii týchto výškových stavieb. Nemožno ale spracovať materiál pre celé mesto tak, ako je požiadavka väčšiny aktivistov, s reguláciou na parcelu. Vo svojej mierke a možnostiach, ktoré sú mu dané zákonom, nemôže územný plán hovoriť o konkrétnych parcelách," hovorí Macko.

Zeleň je málo chránená

Ochranárske združenia a občianski aktivisti majú k územnému plánu výhrady. Podľa Ľubice Trubínyovej z občianskej iniciatívy Bratislava otvorene mali poslanci ako doplnok k územnému plánu prijať všeobecne záväzné nariadenia k výškovým stavbám v meste a intaktným plochám zelene. "K tomu poslancov zaväzovalo súborné stanovisko z roku 2003, ktoré sami prijali. Porušili teda vlastné nariadenie," hovorí Trubínyová a dodáva, že chcú v tejto súvislosti podať podnet na prokuratúru. "Žiadali sme, aby bola verejná zeleň rozčlenená na intaktnú zeleň, kde sa dlhodobo nebude stavať, a ostatnú zeleň, ktorá sa po zvážení môže prehodnotiť. Jediná odpoveď, ktorou to magistrát odbíjal, bolo, že stavebný zákon nepozná termín intaktné plochy. Lenže to nie je vec terminológie." Podľa Trubínyovej sa takto môže pokračovať v doterajšom postupe, kedy sa ktorákoľvek oblasť podľa územného plánu s funkciou zeleň po žiadosti investora preklasifikuje na stavebný pozemok. Intaktnými plochami by podľa nej mali byť napríklad parčík Belopotockého, plocha na Štefanovičovej v centre mesta, lesík Krasovského, či Sad Janka Kráľa.

Zóny majú regulovať viac

Podrobnejšie regulácie výstavby by mali priniesť územné plány zón, ktoré by si mestské časti mali vypracovať. Napríklad v Starom meste sa bude riešiť Podhradie, navrhuje sa aj bližšie určenie pamiatkovej rezervácie a pamiatkovej zóny, územný plán zóny Karpatskej ulice, Chalupkovej ulice a Mýtnej ulice.

V Ružinove sa majú riešiť Mlynské Nivy, Zimný prístav či Zlaté piesky.

V tejto mestskej časti je zvláštna situácia, keďže miestne zastupiteľstvo v roku 2004, napriek nespokojnosti občanov s hustotou zástavby, požiadalo magistrát, aby v územnom pláne preklasifikoval približne päťdesiat zelených plôch na pozemky s funkciou občianskej vybavenosti alebo zmiešanou funkciou. V novom územnom pláne sa z nich v Ružinove preklasifikovalo dvadsaťšesť. Súčasné zastupiteľstvo už podľa Trubínyovej uznalo kritickú situáciu a začalo kroky na vyhlásenie stavebnej uzávery a vypracovanie územných plánov zón.

Ela Nahálková

Skryť Vypnúť reklamu

          Inzercia - Tlačové správy

          1. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
          2. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
          3. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
          4. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
          5. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
          6. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
          7. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
          8. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
          9. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
          10. Pomáhajte čítaním
          1. Využite dovoz tovaru do 24 hodín a zadarmo
          2. Dopad krízy na firmu zmierni strednodobý prenájom vozidla
          3. V Košickom kraji máme more aj neviditeľnú izbu: Objavte ich!
          4. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
          5. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
          6. Neodkladajte pre koronavírus vyšetrenie svojich očí
          7. BILLA podáva v kritickom období pomocnú ruku ľuďom z kultúry
          8. Vynovená predajňa v Smrdákoch
          9. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
          10. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
          1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 32 876
          2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 23 994
          3. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 21 413
          4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 17 013
          5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 14 402
          6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 544
          7. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 672
          8. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 10 664
          9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 552
          10. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 9 931
          Skryť Vypnúť reklamu
          Skryť Vypnúť reklamu

          Hlavné správy zo Sme.sk

          Zoroslav Kollár prichádza na výsluch.
          Odberné miesto na nový koronavírus.
          Na NAKA pokračoval aj v piatok výsluch bývalého sudcu Vladimíra Sklenku (na snímke). Nitra, 26. júna 2020.
          Autorská strana Samuela Marca

          Keď príde šialenec a všetko zmení (píše Samo Marec)

          Čo všetko je možné, keď ľudia uveria, že možné je všetko.

          Marcelo Bielsa.

          Neprehliadnite tiež

          Podcast Index

          Index: Ani prísnejšia regulácia úverov nehnuteľnosti nezlacní

          Ako ovplyvní ceny nehnuteľností sprísnenie poskytovania úverov.

          Logo podcastu Index o ekonomike a podnikaní.
          Ilustračné foto.

          Ceny nehnuteľností na bývanie v prvom štvrťroku stúpli

          V medzikvartálnom porovnaní stúpli takmer o tri percentá a v medziročnom porovnaní sa zvýšili o necelých 12 percent.

          Ilustračné foto.

          V regióne, kde je kominárov málo, sa na nich čaká dlhšie

          Na Slovensku je okolo 800-tisíc domácností, ktoré majú komín. Kominárov je okolo 300.