Domy, v ktorých sa kúri iba toľko, aby sa nepovedalo

Pasívne domy sú veľmi úsporné energetické budovy, ktoré na svoju prevádzku využívajú energiu prostredia racionálne uplatnenými technológiami. Toľko veľmi zjednodušená definícia.

(Zdroj: SME: Pavol Funtál)

V mnohých krajinách sú témou dňa, stavajú sa ich rádovo tisíce a ich podiel na stavebnom trhu rastie. U nás sa s ich výstavbou iba začína.

Aj keď si to sám nepripúšťa, ostatní ho označujú za otca myšlienky a štandardov energeticky pasívneho domu. "Neexistuje otec myšlienky. Začali s tým v osemnástom storočí na Islande, keď si vyrúbali všetko drevo na kúrenie a prechod na uhlie bol problémom. Preto stavali domy s izoláciou z jednej z tamojších tráv," tvrdí riaditeľ nemeckého Passivhaus Institut v nemeckom Darmstadte Wolfgang Feist.

Nechali ste sa teda inšpirovať Islandom?

Nie, keď sme sa začali zaoberať myšlienkou energeticky nenáročných domov, nevedeli sme o tom. Ja som fyzik. Koncom sedemdesiatych rokov sme sa začali zaoberať energetickými prognózami. Vtedy sa hovorilo, že do tridsiatich rokoch budeme mať k dispozícii fúziu jadra. To by vlastne bolo už dnes. A dnes už zasa hovoria, že to bude o tridsať rokov. My sme ale ako fyzici vedeli, že to tak skoro nebude, pretože poznáme problémy s tým spojené. Preto sme sa snažili zistiť, čo s tým a ako sa zbaviť fosílnych druhov palív. Prišli sme na to, že väčšina spotreby energie je v našej modernej spoločnosti nezmyselná. Vyčlenili sme preto niektoré oblasti, kde by sa dalo najviac ušetriť. A tak sme prišli k energeticky pasívnym domom.

Ktoré krajiny majú v súčasnosti najväčší podiel energeticky pasívnych stavieb?

Najďalej je momentálne Rakúsko. V tejto krajine je sprevádzkovaných najviac najrôznejších typov projektov a najviac sa investuje do vývoja a výskumu. Existuje tam veľmi veľa malých firiem, ktoré sa zaoberajú touto problematikou. Za Rakúskom je Nemecko, Švajčiarsko, Holandsko, pridáva sa aj Írsko a nastáva aj rýchly rozvoj v Spojených štátoch amerických. A keď sa Američania do niečoho pustia, ide to skutočne rýchlo.

Rakúsku zrejme prispela finančná pomoc štátu...

Jednoznačne.

Na Slovensku sa však aktuálne hovorí skôr o podpore pre zdroje tepla - slnečné kolektory a biomasu. Je nutná intervencia z verejných zdrojov, aby sa začali energeticky pasívne domy stavať vo väčšom počte?

Predsa len áno. Takáto výstavba potrebuje nejaké lákadlo, tak ako všetky veci, ktoré sú nové a iné. Ľudia energeticky pasívne domy ešte nepoznajú, nemajú informácie. Aj remeselníci musia vedieť, že keď sa špecializujú aj na túto oblasť výstavby, bude to pre nich výhodné. Potrebuje to teda určitú politickú angažovanosť. Je pritom veľmi zaujímavé, že najvýraznejšia podpora prichádza od najkonzervatívnejších vlád. V Rakúsku aj presne deklarujú, prečo to robia. Hovoria o tom, že toto je typický príklad, keď je potrebná dotácia zo strany štátu, pretože inovácia v tejto oblasti dostatočne rýchlo nenapreduje.

Je to aj preto, že výstavba týchto domov je veľmi drahá? Predsa len, v niektorých prípadoch sa používajú hrubé korkové izolácie, alebo zateplenie z ovčej vlny.

Náklady naviac vynaložené na pasívny dom nie sú až také vysoké, že by sa to nedalo bez dotácie zvládnuť. V Nemecku štát nič nedotoval a napriek tomu išiel vývoj dopredu. Ale menej rýchlo. Keď architekt alebo nejaký remeselník robí takýto dom po prvý krát, je to podstatne drahšie. To je ten bod, ktorý potrebuje dotačnú injekciu.

Zaujali v Rakúsku alebo aj v Nemecku energeticky pasívne domy developerov? Najlacnejšie, aj pri pasívnych budovách, vyjdú predsa veľké stavby, bytové domy.

Nuž, developeri sa toho ešte nechytili, a to ani v Rakúsku. Ak by totiž chceli zarobiť rýchlo, nepodarí sa im to. Najrýchlejšie zarobíte vtedy, ak lacno postavíte dom a rýchlo predáte. To nie je prípad energeticky pasívnych domov.

Pri pasívnych domoch sa často používajú prírodné materiály - hlinené akumulačné steny, slama a podobne. Nehrajú pri pomalšom rozvoji tejto výstavby svoju úlohu aj predsudky?

Materiály, to je trocha iná téma. Pasívny dom môžete postaviť aj úplne konvenčne. Ale napriek tomu aj ja podporujem prechod na takzvané trvalo udržateľné materiály, pretože pri ich použití ide o dodržanie základného princípu tohto stavania.

Ide aj o to, že výhodou prírodných materiálov je, že sa pri nich dajú využiť miestne zdroje?

Áno.

Energeticky pasívny dom nepostaví každý, dôležitá je precíznosť. Ako dlho trvalo Rakúsku, kým sa firmy naučili takéto budovy stavať?

Niektoré firmy to nevedia dodnes, ale niektoré už áno. Pre každého jedného je však prvý projekt tým dielom, na ktorom sa učí. Aj architekti si spravidla najprv povedia: to urobíme, to nie je také ťažké. Potom postavia prvý energeticky pasívny dom a zistia, že nie je dosť utesnený. A začnú premýšľať, prečo. Ďalší dom už naplánujú inak.

A čo tí prví, pre ktorých stavali? Čo môžu spraviť?

Nič hrozné sa nestane, tie domy fungujú, len majú o niečo vyššiu spotrebu energie. Nebude to desatina, ale povedzme šestina pôvodnej spotreby.

Domy sa už dnes nestavajú na celý život. Akú trhovú hodnotu majú pri následnom predaji v Rakúsku, či Nemecku?

Máme už nejaké prieskumy trhu. Za posledné dva roky cena energeticky efektívnych budov na realitnom trhu výrazne narástla. Zisk pri predaji je oveľa vyšší ako náklady, ktoré staviteľ vynaloží naviac, ako keby investoval do bežnej stavby. Predpokladám, že tento fakt následne zmení aj prístup developerov.

Sú energeticky pasívne domy domami, v ktorých naozaj nemusíme kúriť?

Nie. Nejde o domy, v ktorých by sa vôbec nekúrilo. Celé je to spočítané a naplánované tak, aby to, čo investujem do kúrenia bolo skutočne minimálne, a aby sa to oplatilo v porovnaní s nákladmi, ktoré sa naviac vložia do stavby, aby bola energeticky pasívna. Dajú sa postaviť aj takzvané nulové domy, ale to je dvojnásobne drahšie. Zvyčajne sa zaoberáme porovnaním zvýšených nákladov na zabezpečenie štandardu pasívneho domu a zníženými nákladmi na kúrenie.

Vedeli ste?

Energeticky pasívne domy sú odpoveďou na mnohé problémy súčasnosti. Či už environmentálne (klimatické zmeny, znečistenie prostredia, čerpanie neobnoviteľných zdrojov), politické (závislosť na dovoze surovín), alebo ekonomické (rast cien energií). Zároveň prinášajú vysoký komfort vnútorného prostredia.

V čom sú iné? Potrebujú nadštandardné zateplenie, vo všeobecnosti tridsať až štyridsať centimetrov pri použití bežnej izolácie a pokiaľ možno kompaktnú stavbu, ktorá nebude zbytočne zväčšovať pomer povrchu k vnútornému vykurovanému objemu. Využíva sa pri nich riadená výmena vzduchu s rekuperáciou (pozn. red. spätným ohrevom) tepla a teplovzdušné vykurovanie - nie je teda potrebné štandardné ústredné kúrenie a nepoužíva sa klimatizácia. Stavba má vysoké nároky na tesnosť, ako aj na kvalitu použitých okien (zateplené rámy a trojité sklá), prísne sa zvažuje pomer presklenných plôch, aby ich nebolo veľa (okná sú vždy najcitlivejším miestom na únik energie alebo prehrievania v lete, ako nie je zabezpečené tienenie alebo zakrytie žalúziami), alebo málo, čo by spôsobilo napríklad nedostatočné osvetlenie priestorov. V návrhu konštrukčných detailov je navyše potrebné odstrániť alebo minimalizovať takzvané tepelné mosty. Tieto vlastnosti možno dosiahnuť rôznymi prostriedkami aj za rôzne ceny. Výsledkom by však mal byť dom, ktorý sa viac či menej blíži spotrebe 15 kWh/m2 za rok.

Investor takéhoto domu by mal vedieť, že pri realizácii bude riešiť rad iných problémov, ako sú u bežných stavieb a že bude potrebovať kvalitný projekt aj dozor. Mal by si byť vedomý aj toho, že aj tí najpoučenejší projektanti sa učia za pochodu. Projekt energeticky pasívneho domu nemôže byť lacný a porovnateľný s akýmkoľvek typovým projektom.

Investičné náklady na energeticky pasívny dom sú zo skúseností z Nemecka či Rakúska o desať až dvadsať percent vyššie oproti výstavbe bežných budov. Dôvodom je náročnejší projekt aj realizácia (drahšie a kvalitnejšie okná, hrubšia vrstva tepelnej izolácie, vetrací systém s rekuperáciou, nadštandardné nároky na kvalitu stavebných prác). Koncepcia však užívateľom domu šetrí až 90 percent nákladov na vykurovanie. Ušetriť sa dá aj na príprave teplej vody, osvetlení a prevádzke domácich spotrebičov.

Až osemdesiat percent záujemcov o pasívne domy požaduje menší rodinný dom o obytnej ploche okolo 120 m2 s obývačkou s kuchynským kútom a s troma spálňami.

Štátna podpora takýchto domov v zahraničí ide cestou bonifikácie úverov alebo priamych dotácií na výstavbu.

(Podľa informácií z konferencie Energeticky pasívny dom 2007, ht)


Inzercia - Tlačové správy


  1. Projekt Zig Zag dokázal, že Slováci túžia po zaujímavom bývaní
  2. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém
  3. Ceny elektriny rastú. Firmy ale môžu ušetriť
  4. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám
  5. Top First moment dovolenky na leto 2018
  6. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom
  7. Na tohtoročných trhoch pred Auparkom vystúpi aj Katka Koščová
  8. Elektronizácia verejnej správy? V Nemecku je rozhodnuté
  9. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 7,25 % p.a.
  10. Reportáž: Jaternice a klobásy pred jedením netreba šúpať
  1. Bezplatné rozšírenie do prehliadača
  2. Ceny elektriny rastú. Firmy ale môžu ušetriť
  3. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém
  4. Ceny elektriny rastú. Firmy ale môžu ušetriť
  5. HB Reavis sťahuje žiadosť na pridelenie osvedčenia o Smart City
  6. Do zóny Nové Nivy v Bratislave pribudne projekt
  7. Ako sa zmenili autá za štvrťstoročie?
  8. Accessible Urban Living
  9. RPSP – A good intention ruined by execution
  10. Projekt Zig Zag dokázal, že Slováci túžia po zaujímavom bývaní
  1. Top First moment dovolenky na leto 2018 7 704
  2. Reportáž: Jaternice a klobásy pred jedením netreba šúpať 5 424
  3. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom 3 417
  4. Projekt Zig Zag dokázal, že Slováci túžia po zaujímavom bývaní 2 995
  5. Toto sú najlepší umelci za uplynulý rok 2 262
  6. Ako pôjdu vlaky po novom? Mení sa cestovný poriadok 2 041
  7. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám 1 852
  8. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 7,25 % p.a. 1 788
  9. Elektronizácia verejnej správy? V Nemecku je rozhodnuté 1 580
  10. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém 1 554

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Kiska vymenuje za ústavných sudcov Laššákovú aj Mamojku

Spor o ústavných sudcov sa ťahá už viac ako tri roky. Prezident po rozhodnutí súdu vybral z kandidátov, ktorých zvolil Smer.

KOMENTÁRE

Stretne sa notár s poslankyňou a je z nich Ústavný súd

Kiska si po rozhodnutí Brňáka a spol. povedal, že si doň aspoň utrie topánky.

Neprehliadnite tiež

V regióne, kde je kominárov málo, sa na nich čaká dlhšie

Na Slovensku je okolo 800-tisíc domácností, ktoré majú komín. Kominárov je okolo 300.

Štyri rady, ako sa vyhnúť studeným radiátorom v byte

Vzduch v radiátoroch a potrubiach môže zdvihnúť náklady až o desať percent.

Vykurovať sa začalo skôr. Účty ukáže až zima

Výsledné platby za teplo mierne zdvihne studený január, ktorý bol najchladnejší za 20 rokov

V bratislavskom Prievoze pribudne nový rezidenčný komplex

Rezidenčný komplex by mal podľa zámeru pozostávať z troch polyfunkčných objektov, garážového domu a súvisiacej infraštruktúry.

Ponuka nových bytov na Slovensku rastie rýchlejšie ako dopyt po bývaní

Ceny bytov majú v poslednom období rastúci trend.