Zaujala ma ponuka na predaj jednej z garsóniek v pokojnej lokalite bratislavskej mestskej časti Dúbravka. Nie, že by som chcela kúpiť, hoci opis sľuboval pekné a útulné bývanie. Spomínaná garsónka však bola zhruba o stotisíc drahšia ako ostatné a mňa zaujímala príčina.
Keď som použila vyhľadávač - ejhľa. Na príslušnej ulici z nejakého dôvodu buď vypredávali celý blok rovnakých zrekonštruovaných garsóniek, alebo niečo nebolo v poriadku. Otvárala som inzeráty jeden za druhým. Za púhy mesiac som našla na jednu, a podľa sprievodného popisu zrejme tú istú garsónku, sedem ponúk za rôzne ceny a od siedmich realitných kancelárií. Nie, že by sa konečné ceny veľmi rozchádzali. Skôr to bolo tak, že niektorý zo sprostredkovateľov navonok sumu o niečo znížil a po kliknutí na podrobnosti obchodného prípadu som sa dozvedela, že cena je ta spomínaná v úvode plus treba prirátať bližšie neuvedenú províziu realitnej kancelárie. Začala som premýšľať nad tým, čo to asi spraví so štatistikami ponukových cien na Slovensku a či kvôli jednej, ale opakovane ponúkanej drahšej garsónke nevyskočili ceny v lokalite.
Nie. Podobné prípady som našla v Ružinove, v Petržalke i v Novom Meste. Ďalej hľadať mi už prišlo zbytočné. Situácia, keď sa líšia nielen ceny nehnuteľnosti v občianskej inzercii a v inzercii realitných kancelárií, ale aj ceny realitných kancelárií navzájom, je zrejme bežným pravidlom tohto trhu.
Na skutočnosť, že niektoré realitné kancelárie bez povolenia predávajúceho preberajú súkromné inzeráty, už S-reality upozornili. Ale že by si sprostredkovatelia kradli inzeráty aj medzi sebou?
Občan chce predať nehnuteľnosť. Snahu uzatvoriť exkluzívnu zmluvu s realitnou kanceláriou veľmi nemá. Nechce totiž dávať realitke peniaze za províziu, pretože má často pocit, že realitná kancelária mu nepomôže tak rýchlo alebo kvalitne, ako by si predstavoval. Nemusí to tak byť. Veď aj sprostredkovateľské zmluvy môžu byť korektné. Ale môže sa to stať. Ak je zmluva postavená tak, že realitnú kanceláriu nemotivuje predávať, ale sa jej vyplatí skôr počkať a zinkasovať províziu aj vtedy, keď nepredala, takéto pocity sú na mieste. Predávajúci, ktorý sa nechce, alebo nemôže spoľahnúť na jednu kanceláriu, a pritom potrebuje rýchlo predať, potom chodí odo dverí ku dverám a jeho nehnuteľnosť sa dostáva do ponuky pod hlavičkou viacerých sprostredkovateľov.
Čo s tým? Ťažko robiť arbitra. Trhu by sa zišlo viac etiky, menej dravosti a snahy zarobiť hlava nehlava čo najviac. A to platí pre predávajúcich rovnako ako sprostredkovateľov.
