Palác ako informačný supermarket

Univerzitná knižnica v Bratislave je najstaršou a najväčšou vedeckou knižnicou na našom území. Nikdy nebola súčasťou bratislavskej univerzity a ani dnes neslúži len študentom. Po rekonštrukcii jej budov, ktorá sa skončila pred dvomi rokmi, je ako jedna .

Univerzitná knižnica v Bratislave je najstaršou a najväčšou vedeckou knižnicou na našom území. Nikdy nebola súčasťou bratislavskej univerzity a ani dnes neslúži len študentom. Po rekonštrukcii jej budov, ktorá sa skončila pred dvomi rokmi, je ako jedna z mála knižníc na Slovensku nielen moderná, ale aj estetická a prístupnejšia čitateľom. Podľa projektu Jána Bahnu a Vladimíra Šimkoviča sa hlavná budova knižnice premenila na "knižničný a informačný supermarket".Knižnica vznikla pod názvom Knihovňa Univerzity Komenského v roku 1919 a prebrala fond Alžbetínskej univerzity. Neslúžila len ako univerzitná, ale aj ako národná knižnica - zhromažďovala slovenskú literatúru a tlač, ktorá po vzniku nového štátu chýbala. Zahraničnú literatúru získala od jednotlivých odborov na univerzite.

Prvé sídlo knižnice na Klariskej 3 a 5, ktoré malo byť len dočasné, sa využíva dodnes ako študovňa fondov UNESCO, OSN a NATO.

Knižnica od začiatku bojovala s nedostatkom priestorov. Za socializmu sa uvažovalo o výstavbe novej budovy, no nakoniec sa od tejto myšlienky upustilo. Knižnici v roku 1951 pridelili palác bývalého uhorského snemu na Michalskej 1. Palác pochádza z polovice 18. storočia, hlavným architektom bol Giovanni Battista Martinelli. Sídlila v ňom uhorská komora, zasadal uhorský snem, neskôr tu boli rôzne úrady. Palác pre účely knižnice necitlivo upravili. Priestory na Klariskej ulici, Klariseum, slúžili ako sklad kníh, časť kníh sa skladovala aj v Kostole klarisiek.

Knižnica však stále nemala dosť priestoru, preto vláda v roku 1957 rozhodla, že jej pridelí ďalšiu budovu - Palác Leopolda de Pauliho na Laurinskej ulici. Ten dnes slúži ako hlavná časť knižnice určená pre verejnosť. Palác pochádza z 18. storočia, jeho projektantom bol Franz Karl Römisch. Vlastnil ho správca cisárskych majetkov Leopold de Pauli.

V časti paláca bývala rodina Pauliovcov, časť prenajímala. Časť domu dnes známa ako Lisztov pavilón, slúžila ako čajový salónik a v roku 1820 tu vraj koncertoval Franz Liszt.

Po tom, ako palác pridelili knižnici, byty a prevádzky z neho vysťahovali a v 60-tych rokoch ho radikálne prestavali. Vybúralo sa jedno z krídiel budovy aj barokové schodisko. Na prízemí a prvom poschodí vznikli čitateľské priestory, na vyšších poschodiach sklady. V roku 1954 knižnica dostala názov Univerzitná knižnica v Bratislave a štatút štátnej vedeckej knižnice.

Po nežnej revolúcii knižnica stagnovala, robili sa iba nevyhnutné opravy. Zastaralo technické vybavenie, aj koncept knižnice a kníh stále pribúdalo. Rekonštrukcia financovaná prevažne zo štátneho rozpočtu sa uskutočnila v rokoch 2001 až 2005. Autormi projektu boli Ján Bahna a Vladimír Šimkovič. Knižnica sa mala otvoriť novým spoločenským a informačným podmienkam, rozšíriť možnosti voľného výberu kníh a prezenčného štúdia, digitalizovať svoje služby, ako aj obnoviť pôvodné priestory a technickú infraštruktúru.

V Klariseu sa otvoril pôvodný vstup a skultivovalo nádvorie, v Paláci uhorskej komory ako vedeckej knižnici zriadili špecializované študovne s voľným výberom kníh a Palác Leopolda de Pauliho sa podľa projektu premenil na mediatéku - "knižničný a informačný supermarket".

V strede pribudlo presklené nádvorie, otvoril sa pôvodný palácový vchod, vznikla vstupná hala, v ktorej sú počítače pre užívateľov, aj spoločenské priestory. V suteréne je dnes prednášková miestnosť a šatňa.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

          Inzercia - Tlačové správy

          1. Ako zabrániť povodniam, či suchu? Riešenie nájde Climathon
          2. Tatra banka opäť rozdáva vreckové 22 eur k novému Detskému účtu
          3. Viete, kto stojí za udalosťami Novembra 89?
          4. ČSOB: Najlepšou ochranou proti hackerom sú vzdelaní klienti
          5. V Nemocnici Košice-Šaca pomohla bariatria prvým dvom pacientom
          6. Nevymením peniaze Humenčanov za hodnotenie jednej mimovládky
          7. Vydanie denníka SME spolu s knihou Po stopách dávnej Bratislavy
          8. Pravda o mäse v burgroch z McDonald’s
          9. V Žiline sme vytvorili priestor, aby mladí ľudia neodišli
          10. Dva rekordy na druhý pokus
          1. ČSOB: Najlepšou ochranou proti hackerom sú vzdelaní klienti
          2. Viete, kto stojí za udalosťami Novembra 89?
          3. V Nemocnici Košice-Šaca pomohla bariatria prvým dvom pacientom
          4. Prijatie delegácie z Kyjevskej národnej ekonomickej univerzity
          5. Nevymením peniaze Humenčanov za hodnotenie jednej mimovládky
          6. Ako zabrániť povodniam, či suchu? Riešenie nájde Climathon
          7. Tatra banka opäť rozdáva vreckové 22 eur k novému Detskému účtu
          8. Vydanie denníka SME spolu s knihou Po stopách dávnej Bratislavy
          9. 3 najväčšie chyby pri zateplení šikmej strechy
          10. EU v Bratislave udelila čestný titul doctor honors causa
          1. V Žiline sme vytvorili priestor, aby mladí ľudia neodišli 33 349
          2. Pravda o mäse v burgroch z McDonald’s 29 673
          3. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu 18 021
          4. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom 8 653
          5. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno 7 919
          6. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti 7 113
          7. Vydanie denníka SME spolu s knihou Po stopách dávnej Bratislavy 4 498
          8. Zuzana Žirková: Šport v meste je v polčase rozpadu 4 243
          9. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu? 4 223
          10. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká 4 127

          Hlavné správy zo Sme.sk

          DOBRÉ RÁNO

          Dobré ráno: Zimný alebo letný, aký čas bude mať Slovensko

          Na čo je vlastne dobrá zmena času.

          Komentár Petra Schutza

          Len či nebola konečnou zadávateľkou veštica

          Tóthovo svedectvo o sledovaní je na úrovni nepriameho dôkazu proti Kočnerovi.

          Neprehliadnite tiež

          Ceny nehnuteľností na bývanie v prvom štvrťroku stúpli

          V medzikvartálnom porovnaní stúpli takmer o tri percentá a v medziročnom porovnaní sa zvýšili o necelých 12 percent.

          V regióne, kde je kominárov málo, sa na nich čaká dlhšie

          Na Slovensku je okolo 800-tisíc domácností, ktoré majú komín. Kominárov je okolo 300.

          Štyri rady, ako sa vyhnúť studeným radiátorom v byte

          Vzduch v radiátoroch a potrubiach môže zdvihnúť náklady až o desať percent.

          Vykurovať sa začalo skôr. Účty ukáže až zima

          Výsledné platby za teplo mierne zdvihne studený január, ktorý bol najchladnejší za 20 rokov