Tie pritom v sebe ukrývajú ťažko uchopiteľnú kvalitu. Sú v nich zasunuté spomienky, ale aj medziľudské vzťahy a väzby, ktoré sa už na inom mieste nepodarí obnoviť.
Po novembri 1989 boli slovenskí architekti presvedčení o tom, že ich hlavnou úlohou v najbližších rokoch bude premena panelových sídlisk. Nestalo sa tak. Hlavný architekt Bratislavy Štefan Šlachta si myslí, že sa na oživenie ich podoby nezamerali aj preto, že revitalizácia sídlisk je príliš zložitým a interdisciplinárnym problémom, ktorý by mali riešiť nielen architekti, ale aj ekonómovia, sociológovia, či dopravní inžinieri. Jaroslava Zapletalová z Inštitútu bývania vidí problém aj v tom, že regenerácia sídiel sa nedá vmestnať do jedného volebného obdobia, s ktorým mnohí predstavitelia samosprávy stotožňujú svoju politickú zodpovednosť.
Čiastkové projekty
V slovenských podmienkach sa príliš nezvykne uvažovať o integrovaných projektoch, ktoré by rozvíjali niekoľko funkcií v obytných zónach. Aj na tento problém podľa starostu Petržalky Milana Ftáčnika narážali snahy o oživovanie sídlisk. Všetky projekty sa zatiaľ robia čiastkovo - osobitne parkovanie, osobitne zeleň a osve zatepľovanie, podľa toho, ako sú tieto oblasti na úradoch rezortne podelené.
Väčšina slovenských miest sa v uplynulých rokoch zamerala skôr na kozmetické úpravy na panelákoch, akými sú zatepľovanie, nadstavby či úprava fasád domov. Mnohým sídliskám chýba občianska vybavenosť, ktorá sa v minulosti nestihla dobudovať, alebo v uplynulých rokoch zanikla, často aj na úkor zahusťovania sídlisk novou výstavbou, ale aj dostatok verejných priestranstiev.
Celoeurópsky problém
Minulosťou určená podoba sídlisk sa vo väčšine miest veľmi nezmenila aj preto, že samosprávy nemali doposiaľ na zveľaďovanie panelového dedičstva dostatok prostriedkov. To by sa už však malo v najbližších rokoch zmeniť. Podľa štátneho tajomníka Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR Daniela Ácsa sa zanedbané obytné prostredie považuje za celoeurópsky problém, ktorý znižuje kvalitu života obyvateľstva. Aj preto sa v programovom období rokov 2007 až 2013 počíta s financovaním projektov regenerácie sídiel z európskych zdrojov, hoci priznáva, že by tieto zdroje mali byť len doplnkovým nástrojom financovania. Ács sa pritom netají tým, že v Bruseli len ťažko nájdu podporu projekty, ktoré sa budú týkať zveľadenia jednotlivých domov. Európske zdroje by totiž mali podporiť projekty, ktoré zvýšia štandard bývania i kvalitu života na celých sídliskách.
Kde na to vziať
Európska pomoc nie je určená pre všetkých a nie je všemocná, peniaze z európskych fondov môžu pomôcť, ale prostriedky musia vyčleniť aj mestá. "Slovenské mestá, ktoré chcú revitalizovať sídliská sa môžu uchádzať o prostriedky z regionálneho operačného programu, ktorý upravuje otázku revitalizácie sídiel," hovorí Ivana Hodošiová zo seneckej konzultačnej spoločnosti For - Euro consulting. Táto podpora, o ktorú by sa mali samosprávy uchádzať prostredníctvom VÚC je určená mestám nad 15 000 obyvateľov a zameriava sa na také oblasti v nich, ktoré majú vyše tisíc obyvateľov. Podľa Hodošiovej sa už o možnosť financovania oblasti revitalizácie a regenerácie sídlisk aktívne zaujímajú Košice, ostatné mestá zatiaľ skôr skúmajú možnosti, aké im program ponúka.
Český príklad
V susednej Českej republike o revitalizácii sídlisk ľudia začínali diskutovať až potom, ako sa rekonštrukcii podrobili paneláky, v ktorých bývajú. V Šternberku napríklad začali pred rokom s revitalizáciou troch sídlisk a na pomoc si prizvali nielen odborníkov z rôznych oblastí, ale najmä obyvateľov, ktorí na sídliskách žijú. Aj vďaka vzájomnej komunikácii vznikol projekt regenerácie sídlisk. Počas druhého prerokovania projektu sa mohli obyvatelia vyjadriť aj k tomu, ktoré úpravy by mali ísť ako prvé. Petr Mičola z ateliéru Bonmot si bezprostredný kontakt s obyvateľstvom a jeho vtiahnutie do projektu pochvaľuje. Zároveň ale priznáva, že niekoľko tisíc obyvateľov bolo pre ateliér oveľa náročnejším partnerom na diskusiu, ako bežní klienti, ktorí do ateliéru prichádzajú.
Dva neúspešné pokusy
Bratislavská Petržalka so zhruba 400 panelovými domami, v ktorých je viac ako 41 700 bytov má už za sebou dva pokusy o revitalizáciu.
Pred šiestimi rokmi sa na jej území urobili dve urbanistické štúdie v zónach Petržalka - Háje - Ovsište a Petržalka - Lúky - Betliarska. Hoci architektonické ateliéry spracovali analýzu a prišli i s výsledným návrhom štúdie zóny, obidva pokusy stroskotali na tom, čo v susednom Šternberku nepodcenili - teda na podpore obyvateľov. Tí v Petržalke neboli vtiahnutí do prípravy štúdie.
Predstavitelia Petržalky si po neúspešných pokusoch o oživenie sídlisk zapojenie verejnosti do diskusie o ich budúcej podobe uvedomujú. V budúcnosti plánujú s nimi od začiatku komunikovať a vtiahnuť ich do prípravy i spracovania projektu regenerácie sídliska, ktorý by bol financovaný z európskych i domácich zdrojov. "Chceme pripraviť projekt zriadenia troch komunitných centier v spolupráci s Centrom komunitného rozvoja," hovorí starosta Ftáčnik.
Komunity na sídliskách chýbajú
Komunitné centrá zohrali pri revitalizácii mestských štvrtí významnú úlohu aj vo Viedni. Plnili úlohu vysunutých pracovísk magistrátu v problémových mestských častiach. V nich sa odohrávala diskusia o návrhoch riešení, ktoré by boli pre lokality optimálne.
Vo väčšine slovenských miest však možno pri regenerácii štvrtí a panelových sídlisk s takouto pomocou počítať len ťažko. Komunitný život totiž aj vďaka tomu, ako sa sídliská v uplynulých desaťročiach stavali takmer úplne zanikol. Sociológ Ján Bunčák to označuje za jedno z výrazných negatív urbanizmu z minulosti.
Denisa Čimová