Bratislave chýbajú veľké mená a stavby

Neverí na architektúru

hviezdnych mien, hoci podľa odbornej verejnosti do hviezdneho súhvezdia svetovej architektúry už vďaka svojim originálnym projektom dávno sám patrí. Katalánsky architekt Ricardo Bofill sa však

netají tým, že sloven-

skému hlavnému mestu by mohol jeho

projekt Panorama City, ktorý chce J&T dokončiť

v roku 2011 pomôcť. Našich architektov

môže vyprovokovať

k istému napätiu

a v laickej verejnosti

by mohol vzbudiť

väčší záujem

o architektúru.

Aké bolo vaše prvé stretnutie

s Bratislavou?

Asi pred 25 rokmi som cestoval za krásami Európy, prechádzal som viacerými krajinami a s hlavným mestom Slovenska som sa doslova "stretol"

a prešiel ním počas tejto mojej cesty.

Bola J&T prvou spoločnosťou zo Slovenska, ktorá vás požiadala, aby ste svoj architektonický rukopis vtisli do jej projektu?

Ich ponuka bola prvá zo Slovenska. Dovtedy som vôbec nerozmýšľal

o tom, že ma ešte nikto z vašej krajiny neoslovil, aj keď som samozrejme chcel robiť projekt v tejto časti Európy. Mal som už aktivity v Prahe, ale toto bol prvý pokus o kontakt so Slovenskom.

Do akej miery bola pri vašej práci na projekte Panorama City určujúca rieka? Je o vás známe, že jej blízkosť v mestách vás

priťahuje, mesto, ktorým nepreteká, považujete doslova za škaredé.

Územie, na ktorom bratislavský projekt vyrastie, máme ohraničené riekou. Práve dostatočná vzdialenosť od historického centra mesta a blízkosť Dunaja nás od začiatku viedla

k možnosti stavať vyšší objekt.

Bratislave sa často vyčíta, že

jej chýba viac osobitosti a sta-

vieb s originálnym rukopisom. Ako sa dívate na architektonickú podobu slovenského hlavného mesta?

Historická Bratislava mala svoju osobitosť, ale tá moderná ju nemá.

K tomu, aby ju opäť nadobudla a aby mala svoju víziu jej chýba veľa vecí. Chýba jej presnejšia vízia rozvoja pozdĺž rieky, ale aj stratégia čo robiť s objektmi i celými zónami z predchádzajúcich dekád. Na všetkých týchto veciach sa dá pracovať. Myslím si, že Bratislava sa učí s každou novou budovou, dobrou i zlou. Aj na nových veciach sa dá poučiť. Slovenské hlavné mesto by sa malo snažiť nadobudnúť vlastnú špecifickú tvár.

Objavili ste v Bratislave stavbu, ktorá sa vám páči?

Nie. Myslím si, že slovenské hlavné mesto zatiaľ nie je mestom veľkých mien a veľkých stavieb. Historická Florencia je mestom veľkých architektonických mien, rovnako tak aj moderná Barcelo-

na. Z tohto aspektu Bratislava nedosahuje ich úroveň, ale predpokladám, že v tomto smere bu-

de rásť.

Prečo podľa vás v Bratislave ešte známe mená nie sú? Je to tým, že developeri majú záujem skôr

o unifikovanejšie a lacnejšie projekty ako o originály?

Architektonická kultúra sa učí veľmi pomaly. Potrebuje aj isté napätie. Neverím veľmi na architektúru

hviezd, ale myslím si, že práve prítomnosť známeho mena na tunajšom poli architektúry môže vyprovokovať miestnych architektov k is-

tému napätiu. Ale zároveň môže

u ľudí vzbudiť záujem o architektúru.

Čo sa vám na meste páči?

To, z čoho môže Bratislava ťažiť, je veľmi príjemné prostredie. To je dobrý základ pre ďalší rozvoj. Štruktúra mesta je vhodná pre pulzovanie života v ňom. Na môj vkus sa mi však Bratislava zdá trochu puritánska. Veľmi sa mi páčia mestá, kto-

ré sú slobodnejšie, otvorenejšie. Bratislava sa musí rozhodnúť, či

sa stane kozmopolitným alebo uzavretým, a preto aj nezaujímavým mestom. Osobne si myslím, že nemá iné východisko ako sa znovu zmeniť na kozmopolitné, otvorené mesto.

Tvrdíte, že architekt má vždy

zviazané ruky, jedinou vý-

nimkou, keď ich má voľné,

je stavba vlastného domu. Zväzoval vám ruky klient, pre ktorého ste robili projekt Panorama City?

Architektúra je umenie zviaza-

né s istými podmienkami, najmä ekonomickými. Nie je slobodná.

Je samozrejme možné projekto-

vať slobodné, liberálne priestory, ale za istých ekonomických a technických podmienok. Nikdy sa tak úplne nedá spraviť to, čo si človek vysníva.

Je to aj prípad dvoch veží Pa-

norama City, ktoré by podľa vašich predstáv mali mať bližšie

k nebu, než zatiaľ majú?

Veže sú dva veľmi jemné, štíhle prvky. Prospelo by im, ak by boli čo najvyššie.

Na ich 135 metroch výšky vás zastavil kto?

Ich výšku určili mestské regu-

latívy.

Projektovali ste budovu kata-

lánskeho divadla v Barcelone. Ako sa vám pozdáva budova Slovenského národného divadla, ktorá bude susediť s vašou stavbou?

Nemal som možnosť vidieť ju.

V projektoch, na ktorých pracujete sa snažíte zachovať genius loci mesta či miesta. Je to jeden z faktorov, vďaka ktorým sa vaše stavby navzájom tak odlišujú?

Christian Norbert Schulz, autor knihy, v ktorej fenomén genia loci prvýkrát publikoval, bol mojim priateľom a človekom, ktorý veľa

o mestách hovoril.

Pre mňa je architektúra vec premenlivá a mení svoju podobu vždy v závislosti od miesta. Nerád sa nudím a každý nový architektonický projekt, ktorý robím sa snažím odlišovať, variovať od toho predchádzajúceho. Dôležitý je pri tom efekt miesta. Vždy ma baví obmieňať architektonický jazyk, ktorý do jednotlivých území vstupuje. Aj to, čo sa prostredníctvom neho do projektov vpisuje je premenné podľa miesta.

Vidíte veľký rozdiel pri projektovaní stavieb pre ázijský, americký či európsky kontinent a pre jednotlivé krajiny?

Verím v globalizáciu. Takisto však verím, že každé mesto, každá národnosť, každá časť sveta má svoje špecifikum. Medzi Španielskom a Švédskom sú milióny odlišností. Aj v rámci samotné-

ho Španielska sú viditeľné roz-

diely. Verím tomu, že architektúra v Afrike je od tej v mediteránskom priestore veľmi odlišná. Pracoval som v mnohých regiónoch i v rôznych kultúrach a vždy sa v projekte spája viacero faktorov. Križovatky vplyvov sa pre-

mietajú do celého projektu. Ne-

považujem za dobré, že nás dnešný svet vedie k istej uniformite. Technologický vývoj má tendenciu zjednocovať a robiť rovnocennými všetky produkty.

Máte niektorý zo svojich projektov najradšej alebo sú ako vaše deti, z ktorých to najmilšie nedokážete vybrať a máte ich rovnako rád?

Akonáhle ukončím prácu na jednom projekte, hľadám cestu, ktorou ísť ďalej. Zaujíma ma viac ako reakcie a kritika už urobených projektov. Zaujíma ma proces zmeny.

Denisa Čimová


Inzercia - Tlačové správy


  1. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  2. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€
  3. Ako sa zbaviť chladnej podlahy
  4. Čerešne - miesto, kde môžete žiť podľa seba
  5. Ochráňte pred zlodejmi celé vozidlo vďaka VAM Akustik
  6. Všetky okresy svojimi pobočkami pokrývajú len tri banky
  7. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky
  8. V tomto roku si už konečne užijem Vianoce bez vrások
  9. Online analýza spotreby elektriny vám pomôže ušetriť
  10. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  1. Všetky okresy svojimi pobočkami pokrývajú len tri banky
  2. Ochráňte pred zlodejmi celé vozidlo vďaka VAM Akustik
  3. Čerešne - miesto, kde môžete žiť podľa seba
  4. Nová michalovská nemocnica otvorí brány: toto musíte vidieť!
  5. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky
  6. Mladí vodiči preferujú čoraz silnejšie autá
  7. Ako sa zbaviť chladnej podlahy
  8. V tomto roku si už konečne užijem Vianoce bez vrások
  9. Online analýza spotreby elektriny vám pomôže ušetriť
  10. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  1. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky 9 840
  2. 3 pravidlá pre lepší dôchodok 8 922
  3. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€ 3 736
  4. Moskva alebo Petrohrad? 3 723
  5. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií 3 125
  6. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 2 559
  7. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu 2 325
  8. Ako sa zbaviť chladnej podlahy 2 173
  9. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 1 968
  10. Online analýza spotreby elektriny vám pomôže ušetriť 1 655

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Haagsky tribunál trestal najmä Srbov, po Mladičovi končí

Miloševič počas procesu zomrel, srbského extrémistu zase oslobodili. Teraz sedí v parlamente.

SVET

Najskôr cukríky, potom zabíjanie. Balkánskeho mäsiara odsúdili

Niektorí Mladiča považujú za vojnového hrdinu.

KOMENTÁRE

Bezdôsledkový Smer nám zahral komédiu

Smer je len napodobenina s niekoľkými vonkajšími znakmi politickej strany.

KOŠICE KORZÁR

Bratov Paškovcov odsúdili za bitku v centre Košíc

Dvaja dostali podmienku, jeden peňažný trest.

Neprehliadnite tiež

V regióne, kde je kominárov málo, sa na nich čaká dlhšie

Na Slovensku je okolo 800-tisíc domácností, ktoré majú komín. Kominárov je okolo 300.

Štyri rady, ako sa vyhnúť studeným radiátorom v byte

Vzduch v radiátoroch a potrubiach môže zdvihnúť náklady až o desať percent.

Vykurovať sa začalo skôr. Účty ukáže až zima

Výsledné platby za teplo mierne zdvihne studený január, ktorý bol najchladnejší za 20 rokov

V bratislavskom Prievoze pribudne nový rezidenčný komplex

Rezidenčný komplex by mal podľa zámeru pozostávať z troch polyfunkčných objektov, garážového domu a súvisiacej infraštruktúry.

Ponuka nových bytov na Slovensku rastie rýchlejšie ako dopyt po bývaní

Ceny bytov majú v poslednom období rastúci trend.