SME
Pondelok, 27. jún, 2022 | Meniny má Ladislav, Ladislava

Bratislave chýbajú veľké mená a stavby

Neverí na architektúru

hviezdnych mien, hoci podľa odbornej verejnosti do hviezdneho súhvezdia svetovej architektúry už vďaka svojim originálnym projektom dávno sám patrí. Katalánsky architekt Ricardo Bofill sa však

netají tým, že sloven-

skému hlavnému mestu by mohol jeho

projekt Panorama City, ktorý chce J&T dokončiť

v roku 2011 pomôcť. Našich architektov

môže vyprovokovať

k istému napätiu

a v laickej verejnosti

by mohol vzbudiť

väčší záujem

o architektúru.

Aké bolo vaše prvé stretnutie

s Bratislavou?

SkryťVypnúť reklamu

Asi pred 25 rokmi som cestoval za krásami Európy, prechádzal som viacerými krajinami a s hlavným mestom Slovenska som sa doslova "stretol"

a prešiel ním počas tejto mojej cesty.

Bola J&T prvou spoločnosťou zo Slovenska, ktorá vás požiadala, aby ste svoj architektonický rukopis vtisli do jej projektu?

Ich ponuka bola prvá zo Slovenska. Dovtedy som vôbec nerozmýšľal

o tom, že ma ešte nikto z vašej krajiny neoslovil, aj keď som samozrejme chcel robiť projekt v tejto časti Európy. Mal som už aktivity v Prahe, ale toto bol prvý pokus o kontakt so Slovenskom.

Do akej miery bola pri vašej práci na projekte Panorama City určujúca rieka? Je o vás známe, že jej blízkosť v mestách vás

priťahuje, mesto, ktorým nepreteká, považujete doslova za škaredé.

SkryťVypnúť reklamu

Územie, na ktorom bratislavský projekt vyrastie, máme ohraničené riekou. Práve dostatočná vzdialenosť od historického centra mesta a blízkosť Dunaja nás od začiatku viedla

k možnosti stavať vyšší objekt.

Bratislave sa často vyčíta, že

jej chýba viac osobitosti a sta-

vieb s originálnym rukopisom. Ako sa dívate na architektonickú podobu slovenského hlavného mesta?

Historická Bratislava mala svoju osobitosť, ale tá moderná ju nemá.

K tomu, aby ju opäť nadobudla a aby mala svoju víziu jej chýba veľa vecí. Chýba jej presnejšia vízia rozvoja pozdĺž rieky, ale aj stratégia čo robiť s objektmi i celými zónami z predchádzajúcich dekád. Na všetkých týchto veciach sa dá pracovať. Myslím si, že Bratislava sa učí s každou novou budovou, dobrou i zlou. Aj na nových veciach sa dá poučiť. Slovenské hlavné mesto by sa malo snažiť nadobudnúť vlastnú špecifickú tvár.

SkryťVypnúť reklamu

Objavili ste v Bratislave stavbu, ktorá sa vám páči?

Nie. Myslím si, že slovenské hlavné mesto zatiaľ nie je mestom veľkých mien a veľkých stavieb. Historická Florencia je mestom veľkých architektonických mien, rovnako tak aj moderná Barcelo-

na. Z tohto aspektu Bratislava nedosahuje ich úroveň, ale predpokladám, že v tomto smere bu-

de rásť.

Prečo podľa vás v Bratislave ešte známe mená nie sú? Je to tým, že developeri majú záujem skôr

o unifikovanejšie a lacnejšie projekty ako o originály?

Architektonická kultúra sa učí veľmi pomaly. Potrebuje aj isté napätie. Neverím veľmi na architektúru

hviezd, ale myslím si, že práve prítomnosť známeho mena na tunajšom poli architektúry môže vyprovokovať miestnych architektov k is-

tému napätiu. Ale zároveň môže

u ľudí vzbudiť záujem o architektúru.

Čo sa vám na meste páči?

To, z čoho môže Bratislava ťažiť, je veľmi príjemné prostredie. To je dobrý základ pre ďalší rozvoj. Štruktúra mesta je vhodná pre pulzovanie života v ňom. Na môj vkus sa mi však Bratislava zdá trochu puritánska. Veľmi sa mi páčia mestá, kto-

ré sú slobodnejšie, otvorenejšie. Bratislava sa musí rozhodnúť, či

sa stane kozmopolitným alebo uzavretým, a preto aj nezaujímavým mestom. Osobne si myslím, že nemá iné východisko ako sa znovu zmeniť na kozmopolitné, otvorené mesto.

Tvrdíte, že architekt má vždy

zviazané ruky, jedinou vý-

nimkou, keď ich má voľné,

je stavba vlastného domu. Zväzoval vám ruky klient, pre ktorého ste robili projekt Panorama City?

Architektúra je umenie zviaza-

né s istými podmienkami, najmä ekonomickými. Nie je slobodná.

Je samozrejme možné projekto-

vať slobodné, liberálne priestory, ale za istých ekonomických a technických podmienok. Nikdy sa tak úplne nedá spraviť to, čo si človek vysníva.

Je to aj prípad dvoch veží Pa-

norama City, ktoré by podľa vašich predstáv mali mať bližšie

k nebu, než zatiaľ majú?

Veže sú dva veľmi jemné, štíhle prvky. Prospelo by im, ak by boli čo najvyššie.

Na ich 135 metroch výšky vás zastavil kto?

Ich výšku určili mestské regu-

latívy.

Projektovali ste budovu kata-

lánskeho divadla v Barcelone. Ako sa vám pozdáva budova Slovenského národného divadla, ktorá bude susediť s vašou stavbou?

Nemal som možnosť vidieť ju.

V projektoch, na ktorých pracujete sa snažíte zachovať genius loci mesta či miesta. Je to jeden z faktorov, vďaka ktorým sa vaše stavby navzájom tak odlišujú?

Christian Norbert Schulz, autor knihy, v ktorej fenomén genia loci prvýkrát publikoval, bol mojim priateľom a človekom, ktorý veľa

o mestách hovoril.

Pre mňa je architektúra vec premenlivá a mení svoju podobu vždy v závislosti od miesta. Nerád sa nudím a každý nový architektonický projekt, ktorý robím sa snažím odlišovať, variovať od toho predchádzajúceho. Dôležitý je pri tom efekt miesta. Vždy ma baví obmieňať architektonický jazyk, ktorý do jednotlivých území vstupuje. Aj to, čo sa prostredníctvom neho do projektov vpisuje je premenné podľa miesta.

Vidíte veľký rozdiel pri projektovaní stavieb pre ázijský, americký či európsky kontinent a pre jednotlivé krajiny?

Verím v globalizáciu. Takisto však verím, že každé mesto, každá národnosť, každá časť sveta má svoje špecifikum. Medzi Španielskom a Švédskom sú milióny odlišností. Aj v rámci samotné-

ho Španielska sú viditeľné roz-

diely. Verím tomu, že architektúra v Afrike je od tej v mediteránskom priestore veľmi odlišná. Pracoval som v mnohých regiónoch i v rôznych kultúrach a vždy sa v projekte spája viacero faktorov. Križovatky vplyvov sa pre-

mietajú do celého projektu. Ne-

považujem za dobré, že nás dnešný svet vedie k istej uniformite. Technologický vývoj má tendenciu zjednocovať a robiť rovnocennými všetky produkty.

Máte niektorý zo svojich projektov najradšej alebo sú ako vaše deti, z ktorých to najmilšie nedokážete vybrať a máte ich rovnako rád?

Akonáhle ukončím prácu na jednom projekte, hľadám cestu, ktorou ísť ďalej. Zaujíma ma viac ako reakcie a kritika už urobených projektov. Zaujíma ma proces zmeny.

Denisa Čimová

SkryťVypnúť reklamu

          Inzercia - Tlačové správy

          1. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny. Adepti sú jasní
          2. Čítajte odomknuté články na mobile, počítači a aj v tablete
          3. IMMOFINANZ pokračuje v úspechoch nájomných zmlúv aj v roku 2022
          4. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME
          5. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku
          6. Nalaďte sa na svoje mladšie ja s rádiom Vlna
          7. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu
          8. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk
          1. Trápia Vás bolesti a únava? Máme skvelé riešenie k vám domov
          2. IMMOFINANZ pokračuje v úspechoch nájomných zmlúv aj v roku 2022
          3. Čítajte odomknuté články na mobile, počítači a aj v tablete
          4. Prešovský Fragaria Cup oslavuje 20 rokov
          5. Na čo slúžia bubnové kosačky a ako vybrať tú správnu?
          6. V Košiciach vznikla inkluzívna škola s finančnou podporou grantu
          7. Lekár U19: „Majstrovstvá Európy sú pre nás vyvrcholením"
          8. Tatra banka získala 2 prestížne ocenenia
          1. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny 27 956
          2. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu 10 037
          3. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku 7 776
          4. 91 kreslených správ o Slovensku, Ukrajine a celom svete 4 986
          5. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk 3 886
          6. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME 2 824
          7. Máte v hľadáčiku dovolenku v Turecku? Táto inšpirácia padne vhod 1 963
          8. Jedinečný rodinný All Inclusive hotel vás privíta aj toto leto! 1 651
          SkryťVypnúť reklamu
          SkryťVypnúť reklamu

          Hlavné správy zo Sme.sk

          Jeden z troch návrhov nových policajných áut.

          Treba kúpiť vyše 4100 vozidiel.


          a 2 ďalší 23. jún
          Vizualizácia pokračovania projektu River Park.

          Projekt čaká na povolenia roky.


          13 h
          Peter Tkačenko

          Keď sa obviňujú, dá sa veriť aj obom.


          14 h
          Logo podcastu Dobré ráno.

          Vedia muži rozoznať hraný orgazmus? A majú queer muži horší vzťah s otcami? Máme pre vás vedecké odpovede.


          a 2 ďalší 2 h

          Neprehliadnite tiež

          Logo podcastu Index o ekonomike a podnikaní.

          Ako ovplyvní ceny nehnuteľností sprísnenie poskytovania úverov.


          a 1 ďalší 10. jan
          Ilustračné foto.

          Ľudia najviac kupovali menšie byty.


          SITA 13. júl
          Ilustračné foto.

          V medzikvartálnom porovnaní stúpli takmer o tri percentá a v medziročnom porovnaní sa zvýšili o necelých 12 percent.


          SITA 30. máj

          Na Slovensku je okolo 800-tisíc domácností, ktoré majú komín. Kominárov je okolo 300.


          22. nov

          Blogy SME

          1. Michael Achberger: Plávanie vs chudnutie: aká je pravda?
          2. Tomáš Jacko: Keď upratovačka zarába viac než univerzitný profesor
          3. Jozef Sitko: Bude Slovensko krajinou nikoho?
          4. Lórant Kulík: Umenie: V bývalej likérke prezentujú študenti spektrum umeleckej a vedeckovýskumnej činnosti Fakulty umení TUKE v Košiciach
          5. Andrea Vörösová: Bude každý druhý človek autista?
          6. Vladimír Krátky: Lebo Fico - sa stále ešte dá ,
          7. Blanka Ulaherová: V krajine Vandalov
          8. Irena Šimuneková: Rozhľadne Poľana a Žalostina.
          1. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 10 007
          2. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku) 7 261
          3. Věra Tepličková: Mala by som byť po dnešku pokojnejšia, pani Kavecká? 6 059
          4. Post Bellum SK: Kocáb: Boli schopní aj tmu vydávať za dôkaz toho, že tam nie sú jadrové hlavice 5 898
          5. Věra Tepličková: Igi zasa ukazuje figy alebo O tom, ako sa Edo unáhlil 5 821
          6. Felipe Sánchez López: Opatrovatelia alebo novodobí slovenskí otrokári 5 523
          7. Monika Vojčíkova: Nie je Pavlínka ako Pawlinka 4 568
          8. Jozef Černek: Turecko, letecky s dvomi deťmi, časť prvá - cesta tam 3 133
          1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
          2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
          3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
          4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
          5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
          6. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
          7. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
          8. Jiří Ščobák: Mentální cvičení: Určení rizikových bodů a možných tras ruského postupu na Ukrajině
          SkryťZatvoriť reklamu