Parkovacie miesto bude mať svoju hodnotu

Mestská časť Petržalka, v ktorej žije najviac Bratislavčanov, sa v najbližších rokoch začne zahusťovať v tých lokalitách, kde desaťročia boli len voľné priestranstvá a oddychové zóny. Starosta mestskej časti Milan Ftáčnik počíta s tým, že na zástavbu ...

Mestská časť Petržalka, v ktorej žije najviac Bratislavčanov, sa v najbližších rokoch začne zahusťovať v tých lokalitách, kde desaťročia boli len voľné priestranstvá a oddychové zóny. Starosta mestskej časti Milan Ftáčnik počíta s tým, že na zástavbu centrálnej časti Petržalky nehľadia všetci obyvatelia s nadšením. Zároveň si však myslí, že prostredníctvom územného plánu zón, o ktoré už prejavili záujem investori, sa mestu podarí výstavbu regulovať a verejný záujem chrániť.

Kde má podľa vás Petržalka svoje centrum?

Momentálne svoje prirodzené centrum, kde by sa obyvatelia schádzali, nemá. S jeho určením sme mali problém pred Vianocami, keď sme chceli umiestniť vianočný stromček. Urobili sme tak napokon pred Domom kultúry Zrkadlový háj, kde sa zmestilo asi 300 ľudí.

Petržalke chýbajú námestia a iné mestotvorné prvky, ako sú parky, relaxačné zóny, športoviská. Tie posledné v súvislosti s novou výstavbou skôr ubúdajú. Z tohto pohľadu je Petržalka ako keby nedokončená, chýba jej centrálna os. Ani vo vnútorných sídliskových blokoch nemáme všetko, čo by tam ľudia potrebovali.

Kde by srdce mestskej časti mohlo vyrásť?

Vyrastie v súvislosti s procesom, ktorým neprešlo veľa miest na svete. Je to proces zástavby celej stredovej osi Petržalky, na ktorej sa desiatky rokov kvôli čakaniu na metro nič nebudovalo. Investori už pripravujú projekty, pritom obyvatelia si zvykli na zeleň i vychádzky v miestach, kde nie sú žiadne prekážky. Teraz sa dozvedajú, že tu budú domy, polyfunkčné objekty, výšková zástavba.

V súvislosti s lokalitami, ktoré budú pre investorov v najbližších mesiacoch atraktívne sa spomínajú snahy o reguláciu zo strany mestskej časti...

Územné plány zón sú jediným nástrojom, ktorými môžeme regulovať citlivé zóny mestskej časti. Územný plán mesta reguluje funkčné využitie územia mesta vo väčších celkoch. Územný plán zóny vie regulovať vzťahy a obmedzenia na úrovni parciel, teda napríklad nedotknuteľnosť zelene, stavebné čiary, výškovú reguláciu.

Veríte, že je regulácia účinný nástroj?

Na to, aby sme uchránili verejný záujem, musíme mať v rukách nástroje. Ak ich nemáme, investori ťahajú za silnejší koniec. Náš stavebný úrad, ktorý koná v prenesenom výkone štátnej správy, môže totiž rozhodovať len spôsobom, ktorý upravuje stavebný zákon.

Tými nástrojmi regulácie, ktoré sú záväzné pre investorov, môžu byť len územné plány zón.

Námestie Jána Pavla II. by malo byť prvou lokalitou, ktorú upraví územný plán zóny. Ktoré budú ďalšie?

Minulý týždeň som podpísal zmluvu na spracovanie plánu zóny, kde bude stáť Petržalka City. To sú dve rozhodujúce lokality mestskej časti.

Bude hotový územný plán zóny, kde postavia Petržalka City ešte pred začiatkom výstavby objektu?

Chceme, aby bol územný plán zóny spracovaný skôr, avizovali sme to aj investorom. Majú záujem komunikovať so samosprávou a rešpektujú náš zámer, ktorým chceme docieliť, aby územie bolo najskôr zregulované a až potom sa začalo s výstavbou.

Objavili sa informácie, že regulácia tejto zóny stihne zachytiť len druhú etapu výstavby projektu. Došlo k zmene?

Investor už začal s prípravnými prácami v časti A, to je plocha od Hálovej smerom k Chorvátskemu ramenu. V centrálnej časti B, kde má stáť najväčšia časť Petržalka City sa pravdepodobne stihne urobiť územný plán zóny ešte skôr, ako sa začne stavať. Odhadujem, že nám to potrvá 13 až 18 mesiacov.

Koľko regulovaných územných zón na území Petržalky bude?

V tejto chvíli máme schválený územný plán zóny pre celomestské centrum medzi Starým mostom a Prístavným mostom. K tomu pribudnú ďalšie tri územia, okrem dvoch spomínaných ešte zóna medzi Pajštúnskou a Betliarskou ulicou až po Janíkov dvor, teda regulovaná bude celá línia pozdĺž budúcej električkovej trate.

Dotkne sa regulácia len tých zón, o ktoré majú investori mimoriadny záujem?

Áno. Ale v Petržalke je to ten najcitlivejší nezastavaný pás, na ktorom čakáme najväčšiu investičnú činnosť. Keď niekto chce postaviť jeden dom vo vnútri sídliska, na to stačí aj tá regulácia, ktorú priniesol nový územný plán mesta platný od septembra minulého roku, ten je predsa len podrobnejšou reguláciou, než ten starý. Hovorí už o priemernej zastavanosti, o koeficientoch zelene, o stabilizovaných územiach a rozvoji. My máme záujem o investičný rozvoj Petržalky, ale o regulovaný. Mestská časť v ňom prostredníctvom územného plánu zóny bude chrániť verejný záujem.

Dá sa v prípade projektu takého rozsahu ako Petržalka City zosúladiť verejný záujem so záujmom investora?

To je samozrejme ťažké, nemôžete vyhovieť všetkým. Ale územný plán zóny, ako záväzný nástroj schvaľuje mestská časť, takže bude mať konečné slovo pri hľadaní rovnováhy medzi záujmom investora a záujmami obyvateľstva.

Proti spomínanému projektu sa už ozvali aktivisti, ktorí nesúhlasia s výstavbou v tejto lokalite, ktorá po celé desaťročia slúžila na oddych...

Sú aj ľudia, ktorí chcú, aby v tej časti mesta ostala zeleň. Ale ak primátor v mene hlavného mesta ako vlastníka prenajal pozemky v tejto časti Petržalky na 50 rokov na výstavbu, tak to musíme zobrať na vedomie. Investor urobil urbanistickú štúdiu, ku ktorej sme sa vyjadrili v miestnom zastupiteľstve, v mnohých prípadoch kriticky. Investor Petržalka City počítal s 30-poschodovými domami, naši poslanci v stanovisku, ktoré prijali k jeho štúdii povedali, že by mali mať maximálne 20-poschodí. Ale toto ich stanovisko nie je záväzné. Takým sa stane až vtedy, ak ho pretavíme do územného plánu zóny. K tomu ale treba povedať, že sa k nemu vyjadruje aj investor ako účastník konania - má vzťah k pozemkom, je dotknutým subjektom tak ako občania. Je to otázka zlaďovania záujmov všetkých zúčastnených.

Petržalku najväčší stavebný boom ešte len čaká. Je naň pripravená, napríklad infraštruktúrou?

Otázne je, či je Bratislava vôbec pripravená na investičný a stavebný boom, ktorý tu je a bude. Dynamickú verejnú dopravu Petržalka nerieši, to je v kompetencii mesta. Preto by som otázku položil tak, či má mesto dostatočnú kapacitu na to, aby nároky z nových investícií zvládlo. Ambíciou mesta, nielen našej časti, musí byť posilniť preferenciu verejnej dopravy pred individuálnou. Bratislava ide presne opačným smerom.

Väčším problémom je na území Petržalky statická doprava, mestskej časti chýba dvakrát toľko parkovacích miest ako má teraz. Ako to chcete riešiť?

Statickú dopravu prísne strážime pri všetkých stavebných rozhodnutiach. Program riešenia statickej dopravy, do ktorého sa chceme v tomto roku pustiť, však iba zmierni nedostatok parkovacích plôch, nebudeme ním schopní dobehnúť rozvoj, ktorý tu je. Na prvý pohľad to nevyzerá príťažlivo. Ale ukazuje sa, že ak nemôžeme ísť do šírky, lebo Petržalka sa nedá nafúknuť, musíme lepšie využiť plochy, ktoré máme.

Náhrada niekdajších detských ihrísk parkoviskami je jedným z takých riešení?

Na rozhodnutie, že ideme revitalizovať 48 z pôvodných 130 detských ihrísk v mestskej časti sme využili verejnú diskusiu. Zverejnili sme ich zoznam i dôvody, prečo navrhujeme zachovať práve tie, prijímali sme návrhy od ľudí. Nieže by sme viac ihrísk nechceli, ale nemáme na to, aby sme prispôsobili 130 ihrísk európskym normám. Preto sme sa rozhodli maximálne vybaviť 48 z nich, o tých zvyšných môžeme uvažovať čo s nimi, či tam má byť parkovisko, alebo zelená plocha.

Máte predstavu, kde by mohli stáť parkovacie domy, ktorými chcete deficit miest pre autá zmierniť?

Už v minulosti boli vytypované lokality, ktoré by mali slúžiť na ich výstavbu, tie chránime a nechceme, aby tam vznikli iné stavby. V Petržalke sa takmer každý pozerá na parkovanie tak, že chce mať auto pred domom a zadarmo. Je to prirodzené, ale keď sa mestská časť začína dopravne zahusťovať a niet miesta, kde auto odstaviť, treba si uvedomiť, že parkovanie už nemôže byť pre všetkých zadarmo. Aspoň časť ľudí bude musieť platiť.

Predpokladáte, že bude o platené parkovanie zo strany obyvateľstva i investorov záujem?

Poslanci už rozhodli, že budeme spoplatňovať vyhradené parkovanie a tak získame zdroje na budovanie verejných parkovacích miest. Niekde na úkor posunutia chodníka, inde možno zasiahneme do existujúcej zelene, ale vytvoríme regulárne parkovacie miesta.

Chceme ľuďom ukázať, že parkovacie miesto má svoju hodnotu a potom začne mať hodnotu aj miesto v parkovacom dome. Začnú sa pýtať: platím nájom? Nemôžem si radšej kúpiť miesto? Cena parkovacieho miesta sa bude musieť ustáliť ponukou a dopytom. Nie všetci budú mať na to, aby si kúpili miesto v parkovacom dome. Niekto bude mať istotu, že bude mať auto za závorou, prípadne strážené, iný bude rád, že si miesto nájde pred domom.

Ale som presvedčený o tom, že investori, ktorí už dnes chodia na úrad a hľadajú vhodné lokality, potenciálnych klientov získajú ľahšie ako pred piatimi či desiatimi rokmi.

S výstavbou koľkých parkovacích domov počítate?

Vytypovaných je osem lokalít.

V súvislosti s Petržalkou sa veľa hovorí o investíciách do nových domov, v ktorých nájdu domov stovky obyvateľov. Menej o tých, čo tu vyrástli za uplynulé desaťročia a žijú v nich desaťtisíce ľudí...

Tomu čiastočne protirečí fakt, že zo zhruba štyroch stoviek bytových domov na území Petržalky už vlastníci približne sto domov rozbehli zatepľovanie a odstránenie systémových porúch na domoch. Bez toho, že by sme do toho zasahovali. Otázne je, aký bude osud poslednej stovky domov, kde žijú ľudia, ktorí sa nevedia rozhýbať a potrebujú istý stimul, možno aj finančný.

Aktivity vlastníkov bytov či spoločenstiev sa končia na prahu vchodových dverí, alebo za stenou fasády domu. Priestor pred domom, jeho okolie musí riešiť mestská časť...

To ste dobre vystihli. Oni sa postarajú o dom, ktorý je ich vlastníctvom a do ktorého by sme my nemohli investovať, lebo to nie je náš majetok. Našu úlohu vidíme v revitalizácii sídliska, ktorá nadviaže na to, čo robia vlastníci. Je to proces, v ktorom sa musia navzájom počúvať urbanisti, občania i predstavitelia mesta.

V Bratislave sa nemôžeme spoliehať na štedré financovanie z európskych fondov, ktoré možno pomôžu iným mestám. Budeme si musieť pomôcť sami.

Ktorých častí Petržalky by sa mohla revitalizácia v prvých fázach dotknúť?

Zatiaľ nemáme vytypované lokality. Možno nadviažeme na tie projekty, ktoré tu už urbanisticky na revitalizáciu pripravované boli, teda Háje - Ovsište a Lúky - Betliarska. Ale začneme ich riešiť nie od urbanizmu, ale od komunikácie s ľuďmi.

Máte prehľad o tom, koľko bytov v Petržalke dnes chýba?

To si nedovolím odhadnúť. Viem však celkom presne, koľko nájomných bytov by dokázala mestská časť uživiť. Evidujeme asi dvetisíc žiadostí, vrátane tých z roku 1993. Petržalka má už menej ako tisíc nájomných bytov.

Pribudnú v najbližších rokoch ďalšie?

Verím, že do troch rokov budeme schopní postaviť jeden alebo dva nájomné domy. Máme ponuku od mestskej Spoločnosti pre rozvoj bývania, ktorá v Petržalke jeden bytový dom na predaj stavia a ďalší pripravuje, že po zisku financií z ich predaja postaví dom s nájomnými bytmi. Ale musí mať vhodný verejný pozemok, na ktorom sa dá stavať.

Má Petržalka ešte voľné pozemky na výstavbu bytov?

Pozemky, ktoré sú potenciálne vhodné na tento účel, sú buď vo vlastníctve súkromných investorov alebo cirkvi. Predpokladá sa veľká výstavba na juhu Petržalky, ale tú budú robiť súkromní investori na vykúpených a vysporiadaných pozemkoch.


          Inzercia - Tlačové správy


          1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
          2. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
          3. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
          4. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
          5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
          6. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
          7. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty?
          8. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach
          9. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty
          10. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne
          1. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
          2. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
          3. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
          4. Slávnostná imatrikulácia SvF STU v Bratislave
          5. Unverzita vyTVORená nápadmi študentov!
          6. Slovenské mestá môžu využiť eurofondy na zelené strechy
          7. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
          8. Program obnovy chodníkov v Starom Meste schválený
          9. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
          10. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
          1. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 9 346
          2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 3 779
          3. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 3 079
          4. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 3 044
          5. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 2 163
          6. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 653
          7. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 638
          8. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 1 425
          9. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 422
          10. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach 1 058

          Hlavné správy zo Sme.sk

          DOMOV

          Armádny generál: S migmi si načas vystačíme, no bude to drahšie

          Udržanie starých stíhačiek bude drahé, Rusi si môžu zapýtať viac. Nebo by nám však dočasne mohli ochrániť aj Česi či Poliaci.

          Nadhľad Matie Lenickej

          Radi by sme mali istotu, že ráno ešte bude svetlo

          Rozumieme, komu najviac nahráva a vyhovuje Kiskova kauza.

          Komentár Petra Schutza

          Gajdošovi sa veriť nedá, pre Danka

          V Smer-SNS-Híd je kapitán veľkým pánom.

          EKONOMIKA

          Do Moricových železničných opravovní vstupuje nový investor

          Budamar získa tretinu v ŽOS Vrútky.

          Neprehliadnite tiež

          V bratislavskom Prievoze pribudne nový rezidenčný komplex

          Rezidenčný komplex by mal podľa zámeru pozostávať z troch polyfunkčných objektov, garážového domu a súvisiacej infraštruktúry.

          Ponuka nových bytov na Slovensku rastie rýchlejšie ako dopyt po bývaní

          Ceny bytov majú v poslednom období rastúci trend.

          Stavebná produkcia medziročne klesla

          Oproti februáru 2016 sa celková stavebná produkcia znížila o 10,7 percenta.

          Príspevok na zateplenie domu bude možné opäť získať v druhej polovici roka

          Maximálna dotácia má stúpnuť zo 6500 na 8500 eur.