SME
Piatok, 18. október, 2019 | Meniny má Lukáš

Stavby v chránených územiach

Kalamita v roku 2004 Vysoké Tatry zbavila ochranného krytu lesa a na mnohých miestach sa ukázala doterajšia zástavba. Budovy je vidieť zo širokého okolia a mnohé z nich sú pre ochranárov, ale aj pre stavbárov výstrahou, ako by sa v chránených územiach ..

Kalamita v roku 2004 Vysoké Tatry zbavila ochranného krytu lesa a na mnohých miestach sa ukázala doterajšia zástavba. Budovy je vidieť zo širokého okolia a mnohé z nich sú pre ochranárov, ale aj pre stavbárov výstrahou, ako by sa v chránených územiach stavať nemalo. Stali sa mementom, ktoré sa pri súčasnom stavebnom boome týči na najpálčivejšom mieste ochrany prírody u nás. Lebo na Slovensku staviame a súčasne si chceme chrániť aj prírodu, nielen vo Vysokých Tatrách.

Podľa údajov ministerstva životného prostredia tvorí celková výmera národných parkov a chránených krajinných oblastí viac ako pätinu územia Slovenska. Aj na tomto území žijú ľudia, aj tu sa stavia. Stavebníci v chránených oblastiach musia rešpektovať záujmy ochrany prírody. Investori preto podstupujú pri realizácii svojich stavieb zložitejší schvaľovací a povoľovací proces ako v ostatných častiach krajiny.

Pripomienky k stavbám v územiach s vyšším stupňom ochrany dávajú štátne orgány ochrany prírody, ale aj mimovládne organizácie - občianske združenia. Výstavba na najznámejších územiach ochrany prírody je citlivo sledovaná. Stavať alebo nestavať, vyrúbať les alebo ho nechať v pôvodnom stave, to sú najčastejšie otázky, ktoré sa pri takýchto stavbách riešia.

Päť stupňov ochrany

Podľa zákona o ochrane prírody a krajiny sa štátne orgány ochrany prírody a krajiny vyjadrujú k stavebným zámerom na celom území Slovenska, teda aj k stavebným zámerom na všetkých chránených územiach a ich ochranných pásmach. Okrem ministerstva životného prostredia a Slovenskej inšpekcie životného prostredia štát dohliada na ochranu prírody na území Slovenska aj cez krajské a obvodné úrady životného prostredia a cez jednotlivé obce.

Zákon o ochrane prírody a krajiny pozná päť stupňov ochrany. Prvým stupňom je chránená voľná krajina, druhým sú chránené územia v chránených krajinných oblastiach (CHKO, napríklad CHKO Malé Karpaty, Poľana, Kysuce a iné). Tretím až piatym stupňom ochrany sú chránené vybrané plochy v CHKO, národných parkoch a v maloplošných chránených územiach. Zoznam zón patriacich od tretieho do piateho stupňa ochrany možno nájsť na internetovej stránke Štátnej ochrany prírody SR.

V územiach s piatym - najprísnejším stupňom ochrany, platí zákaz stavať, pričom zákon umožňuje v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku z tohto zákazu formou rozhodnutia, ktoré vydáva príslušný krajský úrad ochrany životného prostredia.

Ak sa však na povolenie stavby vyžaduje viac vyjadrení, súhlasov, povolení alebo rozhodnutí, potom o veci rozhoduje v jednom konaní kompetenčne najvyšší orgán ochrany prírody a krajiny. Ak by napríklad v súvislosti so žiadosťou o povolenie výnimky na umiestnenie stavby bolo potrebné aj povoľovať výnimky zo zakázaných činností vo vzťahu k chráneným druhom rastlín alebo živočíchov, komplexne by o všetkých žiadostiach rozhodovali na ministerstve životného prostredia.

Dohoda býva lacnejšia

Ústava SR uvádza, že občania majú právo podieľať sa na spravovaní vecí verejných priamo. Do legislatívy sa tento ústavný princíp premieta napríklad v zákone o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, v zákone o ochrane prírody a vo viacerých ďalších zákonoch. Tieto zákony otvárajú dvierka do schvaľovacích konaní nielen priamo zainteresovaným osobám - investorovi a jeho bezprostredným susedom - ale aj dotknutej verejnosti.

Občania môžu založiť občianske združenie a ak splnia zákonom stanovené podmienky (zaregistrované stanovy, určený počet členov, zaslanie pripomienok v stanovených lehotách a podobne), stávajú sa účastníkom schvaľovacích konaní, napríklad stavebného alebo územného. Toto sa samozrejme týka len väčších stavieb, s významným vplyvom na životné prostredie, ako sú diaľnice, letiská, stavby s dopadom na verejnú zeleň a podobne.

Obdobná legislatíva, spravidla ešte ústretovejšia k verejnosti, platí aj v krajinách Európskej únie. Občianska participácia je predmetom takzvaného Aarhuského dohovoru, ktorý platí v celej EÚ a je aj súčasťou nášho právneho systému.

Predstava širokej občianskej participácie môže byť nepríjemná pre investorov, ktorí sa obávajú predstavy, že by mali svoje rozsiahlejšie investičné zámery konzultovať nielen s úradmi, ale aj s verejnosťou. Ako uvádza Elena Pätoprstá z Občianskeho združenia Nádej pre Sad Janka Kráľa, domáce i zahraničné skúsenosti potvrdzujú, že pre investora býva spravidla lacnejšie dosiahnuť konsenzus, hoci aj s väčším počtom subjektov, než čeliť vyhrotenému konfliktu, prípadne aj strate dobrého mena v lokalite, kde chce uskutočniť svoje zámery.

Záchranná brzda

Tretí sektor, čiže občania zorganizovaní za iným účelom, než je dosahovanie zisku alebo uchádzanie sa o politickú moc, zohrávajú v spoločnosti podobnú úlohu, ako nezávislé médiá. Práve verejná kontrola je poslednou záchrannou brzdou, keď už zlyhali vnútorné kontrolné mechanizmy štátnej správy alebo samosprávy.

Výstižný je citát z knihy Democracy at the local level (autori Koryakov a Sisk): "Aj keď podpora spoluúčasti občanov na rozhodovaní niekedy môže byť ťažká, komplikovaná, časovo náročná a z času na čas dokonca nemožná, pri rozhodovaní na základe konsenzu sú výsledky často legitímnejšie a akceptovateľné vo väčšej miere, než rozhodnutia urobené volenými predstaviteľmi vystupujúcimi nezávisle. Tento proces je známy ako "pomalá - rýchla" metóda rozhodovania, pretože budovanie konsenzu môže byť v počiatočných fázach ťažkopádne a pomalé, ale akonáhle vznikne stratégia širšej dohody, realizácia môže byť rýchlejšia a efektívnejšia."

Tatry sú výkladná skriňa

To, čo sa deje v Tatranskom národnom parku občania vnímajú najcitlivejšie Vysoké Tatry sú najvyšším pohorím v Karpatoch, tiež najmenšími veľhorami na svete a najatraktívnejším chráneným územím na Slovensku. Tatranský národný park TANAP - a to, čo sa v ňom deje - vníma verejnosť najcitlivejšie.

Kalamita z roku 2004 postavila nové výzvy pred ochranárov, investorov aj majiteľov pozemkov. Každá z týchto skupín vnímala kalamitu po svojom. Ochranári v nej vidia jedinečnú príležitosť sledovať prírodu po takejto výnimočnej katastrofe, investori a majitelia pozemkov vidia možnosti pre nové investície.

Aj liečebná funkcia

Podľa Tomáša Vančuru, bývalého riaditeľa správy parku (TANAP), ochrana prírody nie je proti usmernenému rozvoju. Ten by však mal smerovať predovšetkým do skvalitnenia súčasných služieb, a nie k novej výstavbe. Poslanie národných parkov je predovšetkým v ochrane prírody. V nich sa musí príroda chrániť ako celok so všetkými jej zložkami. V tomto smere je situácia v TANAP-e oproti národným parkom v EÚ alebo USA špecifická, pretože tam je väčšinou chránená príroda bez predchádzajúceho zásahu človeka. Keď však vznikol TANAP u nás, nachádzali sa v ňom už ľudské obydlia. A tak sa za hlavnú úlohu v TANAP-e pri jeho vzniku stanovila popri ochrane prírody aj jeho liečebno-rekreačná funkcia. "Rozvoj infraštruktúry sa však mal uskutočňovať - logicky - mimo národného parku," hovorí Vančura.

Tatranská kalamita rozvírila diskusiu, Vančura si myslí, že rozhodujúce do budúcnosti bude to, ako si dokážeme v Tatrách uchrániť myšlienku národného parku a nadviazať na koncepciu ukážky jedinečného a neopakovateľného prírodného územia Karpát. "Alebo zmeníme koncepciu a začneme budovať lunapark," hovorí. Ochrana prírody dosahuje podľa neho najlepšie výsledky vtedy, keď ich nie je vidieť - teda keď v budúcnosti v TANAP-e nenájdeme nové stavby na nových územiach, a len pár ochranárov bude vedieť, čo všetko bolo na týchto miestach plánované a čo sa podarilo nepostaviť.

Päťdesiat ku dvom

Jedným z najväčších investorov v Tatrách je v súčasnosti finančná skupina J&T, ktorá podľa jej hovorcu Maroša Sýkoru prišla s podobnou filozofiou ako Vančura. ,,V Tatrách ideme cestou rekonštrukcie existujúcich stredísk a zariadení," hovorí Sýkora. Napriek tomu však poukazuje na to, že súčasné riešenie - množstvo rôznych druhov a stupňov ochrany územia - situáciu zneprehľadňuje. "Rôznymi druhmi ochrany je chránených viac ako dvadsať percent územia, pritom ročne sa vydá viac ako dvetisíc výnimiek. Chránime teda všetko a v skutočnosti nič. Pravidlá by mali byť nastavené rovnako pre všetkých. Tak by umožňovali trvalo udržateľný rozvoj, ale v únosnej miere zaťaženia krajiny, aby sme si nezničili to, čo je lákadlom pre turistov," mieni. Rezort životného prostredia počet výnimiek nevedel potvrdiť - podľa hovorcu Petra Višvádera ministerstvo takýto údaj nesleduje. Citlivosť diania okolo Tatier súvisí s vyššou angažovanosťou občianskych združení a vnímavosťou médií. Podľa hovorcu J&T niektoré kauzy z TANAP-u prechádzajú až do mýtov.

Pripravovanú zonáciu TANAPu, ktorá by mala doterajší systém ochranných území zmeniť, zatiaľ vláda odložila medzi jesenné úlohy. "V najvyššom stupni ochrany prírody má byť podľa návrhu zhruba polovica územia TANAP-u. Pre rozvojové zóny cestovného ruchu sotva dve percentá," hovorí Sýkora. Podľa intenzity, s akou sú vedené diskusie zo strany niektorých ochranárov v médiách sa mu však zdá, ako keby bol tento pomer opačný.

Kompetencie štátnej ochrany prírody

1. vydanie územného rozhodnutia - rozhodnutia k ochrane prírody vydáva miestne príslušný obvodný alebo krajský úrad životného prostredia,

2. vydanie stavebného povolenia na stavbu alebo zmenu stavby - rozhodnutia k ochrane prírody vydáva miestne príslušný obvodný alebo krajský úrad životného prostredia,

3. vydanie povolenia terénnych úprav, prác alebo zariadení, ak sa nevyžaduje územné rozhodnutie - rozhodnutia k ochrane prírody, vydáva miestne príslušný obvodný úrad životného prostredia,

4. vydanie rozhodnutia o zmene v užívaní stavby - rozhodnutia k ochrane prírody vydáva miestne príslušný obvodný úrad životného prostredia,

5. vydanie rozhodnutia o odstránení stavby alebo dodatočnom povolení stavby -- rozhodnutia k ochrane prírody vydáva miestne príslušný obvodný úrad životného prostredia.

V územiach s prvým a druhým stupňom ochrany sa vyjadrenie k rozhodnutiam uvedeným v bode 2 až 5 vyžaduje, ak sa rozhodnutie týka činností za hranicami zastavaného územia obce.

Aarhuský dohovor

Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor) bol podpísaný 25. júna 1998 na 4. ministerskej konferencii Európskej hospodárskej komisie OSN "Životné prostredie pre Európu" v dánskom Aarhuse. Dohovor podpísalo priamo na konferencii 35 štátov a Európske spoločenstvo a následne ďalšie štyri štáty. Platnosť nadobudol 30. októbra 2001 a Európske spoločenstvo ho schválilo 17. februára 2005. Národná rada SR vyslovila súhlas s dohovorom svojim uznesením zo septembra 2005. Aarhuský dohovor nadobudol platnosť pre Slovenskú republiku 5. marca 2006.

Aarhuský dohovor stojí na troch základných pilieroch:

1. Prístup verejnosti k informáciám o životnom prostredí.

2. Účasť verejnosti na rozhodovacom procese.

3. Prístup verejnosti k spravodlivosti vo veciach týkajúcich sa životného prostredia v rozhodovacom procese.

Zdroj: Ministerstvo životného prostredia SR


          Inzercia - Tlačové správy

          1. Prečo Lukáš chodí po tridsiatke ešte stále na strednú školu
          2. Bývať v novom sa dá aj bez hypotéky (a založenia nehnuteľnosti)
          3. Karibik: Dokonalý oddych v špičkových hoteloch
          4. IBA DNES: Získajte plný prístup na SME.sk na 30 dní zadarmo
          5. Ojazdené pneumatiky odovzdajte, šetríte tak životné prostredie
          6. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope
          7. Nestarnú, ale dozrievajú
          8. Výskumný park v Rakúsku zistil, ako sa býva najzdravšie
          9. Limitovaná ponuka: balík SME.sk + DIGI GO so zľavou až 52 %
          10. Rýchlejšie doma. Už čoskoro.
          1. Firma BONATO oddlžila svojich klientov v sume 100 000 000 Eur
          2. Ako manažovať 16 miliónov dielov denne?
          3. Karibik: Dokonalý oddych v špičkových hoteloch
          4. Bývať v novom sa dá aj bez hypotéky (a založenia nehnuteľnosti)
          5. IBA DNES: Získajte plný prístup na SME.sk na 30 dní zadarmo
          6. Slávnostné otvorenie VIVO! Bratislava už o tri týždne
          7. Prečo Lukáš chodí po tridsiatke ešte stále na strednú školu
          8. Udržateľné úspešné podnikanie na Slovensku a v Bulharsku
          9. Slováci sú chlebovým národom
          10. Ojazdené pneumatiky odovzdajte, šetríte tak životné prostredie
          1. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope 12 861
          2. Výskumný park v Rakúsku zistil, ako sa býva najzdravšie 12 457
          3. IBA DNES: Získajte plný prístup na SME.sk na 30 dní zadarmo 10 704
          4. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 10 476
          5. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant 9 579
          6. Čo na aute vymyslela žena a čo výrobca telefónov? 8 464
          7. Čo všetko dnes majú deti v mobiloch? Boli by ste prekvapení 8 267
          8. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci 7 484
          9. Týmto trikom sa dajú v aute umiestniť tri autosedačky 6 980
          10. Vyrába koláče pre celiatikov. Najobľúbenejšie zákusky prekvapia 6 973

          Hlavné správy zo Sme.sk

          Dav smeruje cez Palisády na budove parlamentu.
          Autorská strana Michala Havrana

          Kočner pochopil, čo je štát (píše Michal Havran)

          A potom sa pokúsil ním stať.

          Marian Kočner na súde.

          Threema potvrdzuje Kočnerov vplyv na novinárku

          Pri Kočnerovi sa opäť ukázala Ruttkayová.

          Marian Kočner a aplikácia Threema.

          Čo dnes robí Bubeníková z Gorily? Stala sa developerkou

          Šéfka FNM rozbehla kariéru v realitnom biznise.

          Anna Bubeníková, bývalá šéfka Fondu národného majetku.

          Neprehliadnite tiež

          Podcast Index

          Index: Ani prísnejšia regulácia úverov nehnuteľnosti nezlacní

          Ako ovplyvní ceny nehnuteľností sprísnenie poskytovania úverov.

          Logo podcastu Index o ekonomike a podnikaní.
          Ilustračné foto.

          Ceny nehnuteľností na bývanie v prvom štvrťroku stúpli

          V medzikvartálnom porovnaní stúpli takmer o tri percentá a v medziročnom porovnaní sa zvýšili o necelých 12 percent.

          Ilustračné foto.

          V regióne, kde je kominárov málo, sa na nich čaká dlhšie

          Na Slovensku je okolo 800-tisíc domácností, ktoré majú komín. Kominárov je okolo 300.