SME
Nedeľa, 26. jún, 2022 | Meniny má Adriána

Elektrická energia z vetra

Prvé vrtule na stožiaroch okolo Bratislavy sa začali ukazovať za Dunajom - za dedinkou Kittsee. Zrazu ich bol plný horizont

a dnes sú súčasťou krajiny na juh od Petržalky. Aj na Slovensku by investori chceli budovať veterné elektrárne, nie vždy sa však stretnú s pochopením občanov a prevádzkovateľ celoštátnej prenosovej sústavy zatiaľ nevydáva povolenia na ich pripojenie. V porovnaní s našimi susedmi vo využívaní veternej energie zaostávame.

Len v Burgenlande - kúsok za Bratislavou - už stojí viac ako 250 veterných elektrární s výkonom takmer 500 megawattov. Aj napriek skeptickému postoju odborníkov sa v tejto rakúskej krajine rozhodli, že budú spotrebúvať energiu len z obnoviteľných zdrojov.

SkryťVypnúť reklamu

Na Slovensku máme zatiaľ v prevádzke deväť veterných turbín v troch veterných parkoch - Cerová, Ostrý Vrch a Skalité, s inštalovaným výkonom päť megawattov. Chýba nám však projekt s najmodernejšou technológiou, ktorý by mohol slúžiť ako príklad správneho využitia veternej energie. Už postavené elektrárne sa aj vďaka neuváženému presadzovaniu zámerov investorov nestretli s podporou verejnosti.

Tisíc megawattov zo vzduchu

V najbližších piatich až šiestich rokoch je možné na Slovensku reálne rátať s využiteľným potenciálom vetra na úrovni približne 600 megawattov. Tento odhad prostredníctvom agentúry SITA zverejnil predseda Združenia pre veternú energiu na Slovensku Patrik Križanský. Členovia združenia odhadujú, že do konca roku 2020 by sme na Slovensku mohli vybudovať veterné elektrárne s celkovým inštalovaným výkonom tisíc megawattov.

SkryťVypnúť reklamu

Hlavným cieľom združenia je podpora využívania veternej energie ako ekologického a efektívneho zdroja elektrickej energie. Združenie aktívne komunikuje so štátnou správou a samosprávou a chce sa tiež podieľať na tvorbe štandardného legislatívneho prostredia, ktoré podporuje získavanie energie z obnoviteľných zdrojov.

Plán Európskej komisie získavať v roku 2020 z obnoviteľných zdrojov na Slovensku štrnásť percent energie, združenie považuje za reálny. Veterné turbíny by mohli produkovať približne tri percentá z celkovej spotrebovanej elektriny.

Kam s nimi

Veterné elektrárne sa môžu stavať iba mimo chránených území. Výberu vhodnej lokality na umiestnenie veternej elektrárne predchádza podrobná analýza vytipovaného územia z pohľadu možných vplyvov na životné prostredie. Ďalším dôležitým faktorom je veternosť a možnosť pripojenia do distribučnej siete.

SkryťVypnúť reklamu

Z pohľadu efektivity využitia potenciálu veternej energie sa na vytipovanom území uskutočnia jedno až dvojročné veterné merania, podobne ako prieskum vtákov a netopierov, najmä z pohľadu ich letových koridorov, výskytu ohrozených druhov atď. K stavbe veterných elektrární sa okrem ministerstva životného prostredia vyjadruje aj ministerstvo obrany a združenia občanov reprezentujúcich najmä obyvateľov daného regiónu.

Dôležité je životné prostredie aj obrana

Stanovisko rezortu životného prostredia má odporúčací charakter pre orgány, ktoré sa vyjadrujú s konečnou platnosťou, teda pre stavebné orgány. Ako uviedol hovorca Peter Višváder, do konca februára by mali spracovať analýzu, ktorá dá odpoveď na to, kde bude možné veterné elektrárne na Slovensku stavať. No aj tak sa každá stavba bude musieť povoľovať.

Vysoké stožiare veterných elektrární majú negatívny vplyv aj na vyhodnocovanie radarovej situácie v priestore pri riadení letovej prevádzky. Pre radary sú vytyčované ochranné pásma, v ktorých nie je možné umiestňovať stavby tohto druhu. Preto, k tomu, či a kde možno vrtule postaviť, sa vyjadruje aj ministerstvo obrany. Stavbu vrtúľ veterných elektrární možno povoliť len po letecko-prevádzkovom posúdení a následných korekciách (napríklad počtu vrtúľ).

Podľa hovorcu ozbrojených síl Milana Vangu, v ostatných dvoch rokoch prišlo na ministerstvo obrany viac ako dvadsať žiadostí na stavbu veterných elektrární. Z nich napokon povolili iba tri projekty.

Elektrinu z vetra zatiaľ nechcú

Po rešpektovaní pripomienok ministerstiev a občanov a po úspešnom stavebnom konaní síce veternú elektráreň u nás postaviť možno, ale potenciálny investor ju nemôže pripojiť k elektrizačnej prenosovej sústave.

Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) zatiaľ nevydáva investorom, ktorí majú záujem stavať na území Slovenska veterné elektrárne, povolenia na pripojenie k elektrizačnej sústave, a to napriek tomu, že v súčasnosti evidujú žiadosti od investorov veterných elektrární v celkovej výške 2100 megawattov inštalovaného výkonu.

"Prakticky všetci žiadatelia majú záujem o výstavbu veterných elektrární v najbližších rokoch. Práve pre tento extrémne rýchly a vysoký záujem nemôžeme vydať k dnešnému dňu žiadnemu subjektu kladné stanovisko k jeho žiadosti o pripojenie k elektrizačnej sústave," odôvodnil situáciu pre agentúru SITA člen predstavenstva SEPS Rudolf Kvetán. Prevádzkovateľ prenosovej sústavy považuje takýto extrémne rýchly a vysoký nárast za neprípustne rizikový. Veterné elektrárne označujú za technologicky "nevyspytateľný zdroj elektriny", ktorého výroba sa podľa súčasného poznania dá prognózovať len v nedokonalej a nedostatočnej miere.

Čaká sa na štúdiu

Pre vysoký záujem o pripojenie nových veterných elektrární k elektrizačnej sústave pripravuje SEPS v spolupráci s ministerstvom hospodárstva štúdiu, ktorej obsahom je vplyv veterných elektrární na energetickú sústavu Slovenska. Štúdia by mala byť hotová v septembri tohto roku a na základe jej záverov sa stanoví, koľko inštalovaného výkonu veterných elektrární bude elektrizačná sústava schopná a v akom období absorbovať. "Až po prijatí opatrení vyplývajúcich zo štúdie sa vyjadríme k jednotlivým žiadostiam o pripojenie veterných elektrární," uviedol hovorca SEPS Igor Gallo.

Na Myjave vrtule nevítajú

Vznik občianskeho združenia "Krajina bez vrtúľ" bol spontánny krok reagujúci na investičné zámery spoločnosti Green Energy Slovakia v lokalite Myjavskej pahorkatiny. Združenie založili preto, aby sa mohli zúčastniť schvaľovacieho procesu výstavby veterných parkov na myjavských kopaniciach. "Máme zlé skúsenosti s výstavbou a prevádzkou prvej veternej elektrárne na Ostrom vrchu, ešte pred vznikom občianskeho združenia sme na ministerstvo životného prostredia podali pripomienky k jednotlivým pripravovaným zámerom," hovorí člen združenia Martin Kolárik. Väčšinu ich pripomienok ministerstvo akceptovalo ako oprávnené a zapracovali ich do podmienok rozsahu hodnotenia k jednotlivým zámerom. Vysoké stožiare s vrtuľami, slúžiace na výrobu elektrickej energie z vetra sú významným zásahom do vzhľadu krajiny. Aj združeniu najviac prekážal a prekáža vizuálny dopad veterných turbín na krajinu a ich minimálna vzdialenosť od ľudských obydlí. Možno predpokladať, že aj v ďalších pripravovaných projektoch veterných elektrární u nás, budú názory občanov hrať dôležitú úlohu v tom, či ich skutočne aj postavia.

Kde je potenciál

Pri výstavbe veterných elektrární sa uprednostňuje rovinatá až pahorkatinová poľnohospodárska pôda. Mali by byť umiestnené najmenej 600 metrov od najbližšieho obydlia. Výstavby sa týkajú aj ďalšie limity súvisiace napríklad s existujúcou infraštruktúrou.

Základným predpokladom pre úspešné fungovanie veterných turbín je stabilita trhových podmienok ako nástroj podpory obnoviteľných zdrojov energie, ktoré sa v Európskej únii štandardne dosahujú úpravou špecializovanej legislatívy. Zväčša ide o zákon o obnoviteľných zdrojoch energie, ktorý definuje dlhodobé podmienky, napr. fixáciu tarify na výkup elektrickej energie na pätnásť rokov vopred ako je to napríklad v Čechách.

Priemerná turbína má inštalovaný výkon dva megawatty, výšku uchytenia rotora sto metrov, dĺžka listu je 45 metrov. Celková výška dosahuje asi 145 metrov.

Španielsko je lídrom

Celková nainštalovaná kapacita veterných elektrární sa v Európe vlani zvýšila o osemnásť percent na 56 535 MW. Vyplýva to zo štatistík Európskej asociácie pre veternú energiu.

Prírastok kapacity za rok 2007 bol 8554 megawattov. Veterná energia tak "ušetrí" produkciu približne 90 miliónov ton CO2 ročne a vyprodukuje 119 terawatthodín elektrickej energie, čo je približne 3,7 percenta potreby Európskej únie. V roku 2000 pritom produkcia veterných elektrárni pokrývala tieto potreby len na 0,9 percenta.

Lídrom vo využívaní veternej energie sa v roku 2007 stalo Španielsko. V krajine inštalovali nové veterné elektrárne s celkovým výkonom 3552 megawattov. Vysoké prírastky dosiahlo tiež Francúzsko (v roku 2007 pridalo ďalších 888 megawattov na celkový inštalovaný výkon 2454 megawattov) a Taliansko (603 megawattov na celkovú kapacitu 2726 megawattov). Dobre si počínali aj nové členské štáty Európske únie.

O šesťdesiat percent zvýšilo svoje kapacity Poľsko (na súčasných 276 megawattov). Česká republika nainštalovala v minulom roku nové kapacity s výkonom 63 megawattov a Bulharsko 34 megawattov.

Využitie veternej energie nie je doménou iba európskych krajín. Veľký rozmach zažíva v súčasnosti aj USA, Čína, India a Kanada.

Vladimír Ješko

SkryťVypnúť reklamu

          Inzercia - Tlačové správy

          1. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME
          2. Nalaďte sa na svoje mladšie ja s rádiom Vlna
          3. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku
          4. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk
          5. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu
          6. Inovatívna diagnostika - moderná budúcnosť zdravotníctva
          7. Slovákov láka zakladanie fondov, no väčšina preferuje zahraničie
          8. Appka, ktorá hľadá predražené platby, je už v slovenskej verzii
          1. Na čo slúžia bubnové kosačky a ako vybrať tú správnu?
          2. V Košiciach vznikla inkluzívna škola s finančnou podporou grantu
          3. Lekár U19: „Majstrovstvá Európy sú pre nás vyvrcholením"
          4. Tatra banka získala 2 prestížne ocenenia
          5. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME
          6. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku
          7. Nalaďte sa na svoje mladšie ja s rádiom Vlna
          8. BILLA vstupuje do sveta e-commerce
          1. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny 27 551
          2. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu 9 802
          3. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku 7 340
          4. 91 kreslených správ o Slovensku, Ukrajine a celom svete 4 942
          5. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk 3 849
          6. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME 2 752
          7. Máte v hľadáčiku dovolenku v Turecku? Táto inšpirácia padne vhod 2 645
          8. Jedinečný rodinný All Inclusive hotel vás privíta aj toto leto! 2 016
          SkryťVypnúť reklamu
          SkryťVypnúť reklamu

          Neprehliadnite tiež

          Logo podcastu Index o ekonomike a podnikaní.

          Ako ovplyvní ceny nehnuteľností sprísnenie poskytovania úverov.


          a 1 ďalší 10. jan
          Ilustračné foto.

          Ľudia najviac kupovali menšie byty.


          SITA 13. júl
          Ilustračné foto.

          V medzikvartálnom porovnaní stúpli takmer o tri percentá a v medziročnom porovnaní sa zvýšili o necelých 12 percent.


          SITA 30. máj

          Na Slovensku je okolo 800-tisíc domácností, ktoré majú komín. Kominárov je okolo 300.


          22. nov

          Blogy SME

          1. Irena Šimuneková: Rozhľadne Poľana a Žalostina.
          2. Ústav verejnej politiky FSEV UK: Morálna dilema: Drogy, prostitúcia a surogačné materstvo. Zdaniť a legalizovať alebo zachovať status quo?
          3. Štefan Vidlár: Nedeľné minizamyslenie sa
          4. Roman Daniel Baranek: Varíme s Medveďom - Slané parené i smažené osie hniezda
          5. Anna Miľanová: Ďalšia moja tvorba záložiek do kníh, čať 3.
          6. Jakub Konečný: Štát chce od decembra vrátiť železničnú dopravu o veľký krok späť
          7. Ján Škerko: Putin to povedal jasne, správy z frontu
          8. Elena Antalová: Vďaka za zákaz interrupcií, Američania
          1. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 9 791
          2. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku) 7 224
          3. Věra Tepličková: Mala by som byť po dnešku pokojnejšia, pani Kavecká? 6 783
          4. Post Bellum SK: Kocáb: Boli schopní aj tmu vydávať za dôkaz toho, že tam nie sú jadrové hlavice 5 884
          5. Věra Tepličková: Igi zasa ukazuje figy alebo O tom, ako sa Edo unáhlil 5 813
          6. Felipe Sánchez López: Opatrovatelia alebo novodobí slovenskí otrokári 5 616
          7. Monika Vojčíkova: Nie je Pavlínka ako Pawlinka 4 681
          8. Miroslav Lukáč: Kto je ešte dnes rusofil, potrebuje odbornú pomoc. 2 770
          1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
          2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
          3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
          4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
          5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
          6. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
          7. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
          8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 40. - Arktída - Expedícia MacMillan s účasťou amerického letectva z roku 1925
          SkryťZatvoriť reklamu