a dnes sú súčasťou krajiny na juh od Petržalky. Aj na Slovensku by investori chceli budovať veterné elektrárne, nie vždy sa však stretnú s pochopením občanov a prevádzkovateľ celoštátnej prenosovej sústavy zatiaľ nevydáva povolenia na ich pripojenie. V porovnaní s našimi susedmi vo využívaní veternej energie zaostávame.
Len v Burgenlande - kúsok za Bratislavou - už stojí viac ako 250 veterných elektrární s výkonom takmer 500 megawattov. Aj napriek skeptickému postoju odborníkov sa v tejto rakúskej krajine rozhodli, že budú spotrebúvať energiu len z obnoviteľných zdrojov.
Na Slovensku máme zatiaľ v prevádzke deväť veterných turbín v troch veterných parkoch - Cerová, Ostrý Vrch a Skalité, s inštalovaným výkonom päť megawattov. Chýba nám však projekt s najmodernejšou technológiou, ktorý by mohol slúžiť ako príklad správneho využitia veternej energie. Už postavené elektrárne sa aj vďaka neuváženému presadzovaniu zámerov investorov nestretli s podporou verejnosti.
Tisíc megawattov zo vzduchu
V najbližších piatich až šiestich rokoch je možné na Slovensku reálne rátať s využiteľným potenciálom vetra na úrovni približne 600 megawattov. Tento odhad prostredníctvom agentúry SITA zverejnil predseda Združenia pre veternú energiu na Slovensku Patrik Križanský. Členovia združenia odhadujú, že do konca roku 2020 by sme na Slovensku mohli vybudovať veterné elektrárne s celkovým inštalovaným výkonom tisíc megawattov.
Hlavným cieľom združenia je podpora využívania veternej energie ako ekologického a efektívneho zdroja elektrickej energie. Združenie aktívne komunikuje so štátnou správou a samosprávou a chce sa tiež podieľať na tvorbe štandardného legislatívneho prostredia, ktoré podporuje získavanie energie z obnoviteľných zdrojov.
Plán Európskej komisie získavať v roku 2020 z obnoviteľných zdrojov na Slovensku štrnásť percent energie, združenie považuje za reálny. Veterné turbíny by mohli produkovať približne tri percentá z celkovej spotrebovanej elektriny.
Kam s nimi
Veterné elektrárne sa môžu stavať iba mimo chránených území. Výberu vhodnej lokality na umiestnenie veternej elektrárne predchádza podrobná analýza vytipovaného územia z pohľadu možných vplyvov na životné prostredie. Ďalším dôležitým faktorom je veternosť a možnosť pripojenia do distribučnej siete.
Z pohľadu efektivity využitia potenciálu veternej energie sa na vytipovanom území uskutočnia jedno až dvojročné veterné merania, podobne ako prieskum vtákov a netopierov, najmä z pohľadu ich letových koridorov, výskytu ohrozených druhov atď. K stavbe veterných elektrární sa okrem ministerstva životného prostredia vyjadruje aj ministerstvo obrany a združenia občanov reprezentujúcich najmä obyvateľov daného regiónu.
Dôležité je životné prostredie aj obrana
Stanovisko rezortu životného prostredia má odporúčací charakter pre orgány, ktoré sa vyjadrujú s konečnou platnosťou, teda pre stavebné orgány. Ako uviedol hovorca Peter Višváder, do konca februára by mali spracovať analýzu, ktorá dá odpoveď na to, kde bude možné veterné elektrárne na Slovensku stavať. No aj tak sa každá stavba bude musieť povoľovať.
Vysoké stožiare veterných elektrární majú negatívny vplyv aj na vyhodnocovanie radarovej situácie v priestore pri riadení letovej prevádzky. Pre radary sú vytyčované ochranné pásma, v ktorých nie je možné umiestňovať stavby tohto druhu. Preto, k tomu, či a kde možno vrtule postaviť, sa vyjadruje aj ministerstvo obrany. Stavbu vrtúľ veterných elektrární možno povoliť len po letecko-prevádzkovom posúdení a následných korekciách (napríklad počtu vrtúľ).
Podľa hovorcu ozbrojených síl Milana Vangu, v ostatných dvoch rokoch prišlo na ministerstvo obrany viac ako dvadsať žiadostí na stavbu veterných elektrární. Z nich napokon povolili iba tri projekty.
Elektrinu z vetra zatiaľ nechcú
Po rešpektovaní pripomienok ministerstiev a občanov a po úspešnom stavebnom konaní síce veternú elektráreň u nás postaviť možno, ale potenciálny investor ju nemôže pripojiť k elektrizačnej prenosovej sústave.
Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) zatiaľ nevydáva investorom, ktorí majú záujem stavať na území Slovenska veterné elektrárne, povolenia na pripojenie k elektrizačnej sústave, a to napriek tomu, že v súčasnosti evidujú žiadosti od investorov veterných elektrární v celkovej výške 2100 megawattov inštalovaného výkonu.
"Prakticky všetci žiadatelia majú záujem o výstavbu veterných elektrární v najbližších rokoch. Práve pre tento extrémne rýchly a vysoký záujem nemôžeme vydať k dnešnému dňu žiadnemu subjektu kladné stanovisko k jeho žiadosti o pripojenie k elektrizačnej sústave," odôvodnil situáciu pre agentúru SITA člen predstavenstva SEPS Rudolf Kvetán. Prevádzkovateľ prenosovej sústavy považuje takýto extrémne rýchly a vysoký nárast za neprípustne rizikový. Veterné elektrárne označujú za technologicky "nevyspytateľný zdroj elektriny", ktorého výroba sa podľa súčasného poznania dá prognózovať len v nedokonalej a nedostatočnej miere.
Čaká sa na štúdiu
Pre vysoký záujem o pripojenie nových veterných elektrární k elektrizačnej sústave pripravuje SEPS v spolupráci s ministerstvom hospodárstva štúdiu, ktorej obsahom je vplyv veterných elektrární na energetickú sústavu Slovenska. Štúdia by mala byť hotová v septembri tohto roku a na základe jej záverov sa stanoví, koľko inštalovaného výkonu veterných elektrární bude elektrizačná sústava schopná a v akom období absorbovať. "Až po prijatí opatrení vyplývajúcich zo štúdie sa vyjadríme k jednotlivým žiadostiam o pripojenie veterných elektrární," uviedol hovorca SEPS Igor Gallo.
Na Myjave vrtule nevítajú
Vznik občianskeho združenia "Krajina bez vrtúľ" bol spontánny krok reagujúci na investičné zámery spoločnosti Green Energy Slovakia v lokalite Myjavskej pahorkatiny. Združenie založili preto, aby sa mohli zúčastniť schvaľovacieho procesu výstavby veterných parkov na myjavských kopaniciach. "Máme zlé skúsenosti s výstavbou a prevádzkou prvej veternej elektrárne na Ostrom vrchu, ešte pred vznikom občianskeho združenia sme na ministerstvo životného prostredia podali pripomienky k jednotlivým pripravovaným zámerom," hovorí člen združenia Martin Kolárik. Väčšinu ich pripomienok ministerstvo akceptovalo ako oprávnené a zapracovali ich do podmienok rozsahu hodnotenia k jednotlivým zámerom. Vysoké stožiare s vrtuľami, slúžiace na výrobu elektrickej energie z vetra sú významným zásahom do vzhľadu krajiny. Aj združeniu najviac prekážal a prekáža vizuálny dopad veterných turbín na krajinu a ich minimálna vzdialenosť od ľudských obydlí. Možno predpokladať, že aj v ďalších pripravovaných projektoch veterných elektrární u nás, budú názory občanov hrať dôležitú úlohu v tom, či ich skutočne aj postavia.
Kde je potenciál
Pri výstavbe veterných elektrární sa uprednostňuje rovinatá až pahorkatinová poľnohospodárska pôda. Mali by byť umiestnené najmenej 600 metrov od najbližšieho obydlia. Výstavby sa týkajú aj ďalšie limity súvisiace napríklad s existujúcou infraštruktúrou.
Základným predpokladom pre úspešné fungovanie veterných turbín je stabilita trhových podmienok ako nástroj podpory obnoviteľných zdrojov energie, ktoré sa v Európskej únii štandardne dosahujú úpravou špecializovanej legislatívy. Zväčša ide o zákon o obnoviteľných zdrojoch energie, ktorý definuje dlhodobé podmienky, napr. fixáciu tarify na výkup elektrickej energie na pätnásť rokov vopred ako je to napríklad v Čechách.
Priemerná turbína má inštalovaný výkon dva megawatty, výšku uchytenia rotora sto metrov, dĺžka listu je 45 metrov. Celková výška dosahuje asi 145 metrov.
Španielsko je lídrom
Celková nainštalovaná kapacita veterných elektrární sa v Európe vlani zvýšila o osemnásť percent na 56 535 MW. Vyplýva to zo štatistík Európskej asociácie pre veternú energiu.
Prírastok kapacity za rok 2007 bol 8554 megawattov. Veterná energia tak "ušetrí" produkciu približne 90 miliónov ton CO2 ročne a vyprodukuje 119 terawatthodín elektrickej energie, čo je približne 3,7 percenta potreby Európskej únie. V roku 2000 pritom produkcia veterných elektrárni pokrývala tieto potreby len na 0,9 percenta.
Lídrom vo využívaní veternej energie sa v roku 2007 stalo Španielsko. V krajine inštalovali nové veterné elektrárne s celkovým výkonom 3552 megawattov. Vysoké prírastky dosiahlo tiež Francúzsko (v roku 2007 pridalo ďalších 888 megawattov na celkový inštalovaný výkon 2454 megawattov) a Taliansko (603 megawattov na celkovú kapacitu 2726 megawattov). Dobre si počínali aj nové členské štáty Európske únie.
O šesťdesiat percent zvýšilo svoje kapacity Poľsko (na súčasných 276 megawattov). Česká republika nainštalovala v minulom roku nové kapacity s výkonom 63 megawattov a Bulharsko 34 megawattov.
Využitie veternej energie nie je doménou iba európskych krajín. Veľký rozmach zažíva v súčasnosti aj USA, Čína, India a Kanada.
Vladimír Ješko
