Urbanizmu sa u nás zatiaľ boja

To, že sa bývanie vytráca z centier miest, zistila Chicagská škola sociológie už pred druhou svetovou vojnou. Svetové metropoly prešli hlbokou revitalizáciou centrálnych mestských oblastí a zabránili tak ich vyľudneniu. Bratislavu aj iné slovenské mestá

takýto krok ešte len čaká. O intenzívnych zmenách v bývaní, ktoré súčasnú dobu sprevádzajú, sme sa rozprávali so sociológom Jánom Bunčákom.

Čo pre Slovákov znamená vlastníctvo bytu či domu?

Zhruba to isté, čo pre ostatných ľudí kdekoľvek inde vo svete. Bývanie je jednou z najväčších životných investícií. Ak o Slovákoch možno povedať niečo špecifické, tak len to, že po roku 1990 došlo v tejto oblasti k radikálnej zmene. Pred novembrom 1989 bol družstevný byt o niečo lacnejší ako nové osobné auto. Koľko dnes potrebujete osobných áut, aby ste si kúpili byt? Cenové relácie bývania sa zmenili zásadne.

V čom vidíte, okrem nárastu cien, hlavný rozdiel oproti minulosti?

Zmenila sa štruktúra ponuky, dnes sa dá vyberať z oveľa širšej palety. V minulosti museli architekti viac dbať na občiansku vybavenosť, štruktúru celku. Dnes sa o to musia starať menej, môžu navyše využívať to, čo existuje, ak to do projektu dokážu zakomponovať. Dnes je výstavba individuálnejšia, je viac adresnou otázka konkrétneho architekta, developera i zákazníka.

Zmenilo sa prostredie, v ktorom bývame?

Z hľadiska charakteristického typu bývania sa zmenilo za posledných dvadsať rokov len veľmi málo.

K radikálnym zmenám došlo začiatkom 50-tych rokov, keď sa centralisticky začala uplatňovať minimalistická koncepcia bývania. Bola zdôvodnená spoločenskými úvahami, dokonca aj umelecky a architektonicky a vtedy mala určitú logiku. V 60-tych rokoch sa ukázalo, že jej predpoklady sú neprijateľné a celá koncepcia je neudržateľná. Mnoho z nej však pretrvalo až do konca 80-tych rokov, hoci niektoré prvky sa zmenili. Najviac bytov sa u nás postavilo v druhej polovici 70. a začiatkom 80-tych rokov.

Aká bola v tej dobe kvalita bývania?

Kvalita bývania bola nevysoká, pretože sa o ňu príliš nedbalo. Naháňalo sa množstvo, objem. Bolo treba vyprodukovať maximum bytov a viacero znakov kvality sa dostalo do úzadia.

V 60-tych a 70-tych rokoch sa objavili snahy budovať byty tak, aby boli skutočným domovom. Celkom sa to nepodarilo, ale treba povedať, že sa to nepodarilo dodnes. Keď si vezmete veľkostné či kvalitatívne štandardy mnohých dnešných bytov, sú možno ešte o niečo horšie ako tých, ktoré sa budovali v 70-tych a 80-tych rokoch.

Nie je to aj tým, že na trhu nie je problém predať byty akejkoľvek kvality?

Určujúcim kritériom je cena. Tí, ktorí byty stavajú tak nerobia pre lásku k blížnym, ale pre zisk. Zatiaľ je u nás možné predať aj byty nie vysokej kvality za veľmi vysokú cenu.

Zaujímajú sa developeri či architekti pri výstavbe bytov o požiadavky ľudí, skúmajú demografický vývoj?

Doposiaľ to nebolo potrebné. Je dostatočne vysoký dopyt, preto nie je treba hľadať špecifické cieľové skupiny. Aj keď sa už stavia aj také bývanie.

Prihliadali by na potreby budúcich vlastníkov viac, ak by o zle riešené byty nebol záujem?

Iste. Pravdepodobne tak vývoj bude prebiehať. Keď sa trh čiastočne nasýti, väčšmi sa dostane do popredia otázka kvality bývania. Zatiaľ na Slovensku v tejto oblasti nie je rozhodujúci pomer kvality a ceny. O kvalite bývania sa u nás stále hovorí len v úzko technickom význame.

Je rozdiel medzi bývaním na západe a východe Slovenska?

Kedysi bolo bývanie štandardizované. Až do konca 80-tych rokov boli iba minimálne rozdiely, technické normy predpisovali čo a ako sa môže stavať. Bola stanovená aj cena bytu. Teraz sa rozdiely stávajú viditeľnejšími a budú sa ešte prehlbovať. V našom regióne sa napríklad oplatí stavať ešte drahšie byty, čo sa v strede či na východe Slovenska neoplatí.

Pred rokom 1989 na Slovensku neexistoval pojem kariéry v bývaní. V byte, ktorý ľudia získali často aj dožili, nemali snahu sťahovať sa alebo bývanie meniť. Ako je to dnes?

Teraz sa vytvorila možnosť na postup v bývaní, ale zatiaľ je reálna len pre veľmi malú časť ľudí. Ako bude spoločnosť bohatnúť, bude sa posilňovať snaha o postup z menej kvalitného ku kvalitnejšiemu bývaniu. Predstava domova sa s vekom mení. Ak bohatnete, chcete, aby vás domov reprezentoval, vytvárate si ho na svoj obraz. Hľadáte bývanie na zaujímavejšom mieste, v lepšom prostredí, primeranom susedstve, také ktoré vám poskytuje viac slobody.

Spája sa pre väčšinu populácie kariéra v bývaní s presunom z bytu do rodinného domu?

Závisí to veľmi od kultúry. V niektorých krajinách si ľudia nič iné než bývanie v rodinnom dome nevedia predstaviť. Z tohto hľadiska sú charakteristickí Američania či Japonci. Tokio je síce jedno z najväčších miest na svete, ale sú tam takmer samé rodinné domy. Majú tam aj mrakodrapy, ale ľudia chcú bývať v domoch.

S čím si stotožňuje predstavu postupu v bývaní väčšina slovenského obyvateľstva?

Priznám sa, že na Slovensku mi je to do veľkej miery nejasné. Nepoznám výskumy v tejto oblasti. Ani ja, ani viacerí moji známi netúžime po rodinnom dome, lebo bývanie v dobrom a kvalitnom bytovom dome sa nám zdá byť oveľa pohodlnejšie a príjemnejšie. Keď sa vyberiete do Viedne, uvidíte tam množstvo bytov v mestských vilách, ktoré určite poskytujú väčší komfort, ako vám môže poskytnúť rodinný dom. Rodinný dom nie je tým najlepším bývaním na svete.

Nie je pre mnohých vlastníkov bytov u nás kariérny postup v bývaní nepredstaviteľný, pretože sú k príbytku, ktorý nadobudli, na desaťročia viazaní splátkami hypotéky?

Ľudia boli prinútení zobrať si hypotéky, aby si mohli kúpiť byt. Nikto si hypotekárny úver neberie dobrovoľne a s nadšením. Čím sú prístupnejšie hypotéky, tým prudšie sa zvyšujú ceny bytov. U nás sa radikálne zdvihli vtedy, keď sa zjednodušil prístup k hypotékam. Otvoril sa prílev peňazí do bývania a ceny bytov prudko vzrástli. Ak by bolo ťažšie získať hypotéku a peniaze by zdraželi, ceny bytov by klesli.

Panelákový byt momentálne predáte za štyri milióny len preto, že ľudia potrebujú bývať a dostanú sa k hypotéke. Nedostatok v systéme prehlbuje skutočnosť, že štát odtiahol ruky od riešenia problému bývania. Keby do tejto oblasti zasiahol a priamo podporil bytovú výstavbu, mohol by ceny výrazne stlačiť. Nikto ma nepresvedčí, že kvalitný bytv novostavbe musí stáť viac ako tri milióny korún.

Spĺňajú satelitné štvrte, stavané nahusto na okraji väčších miest, predstavu o komfortom bývaní?

Ak sú štvrte dobre naprojektované, nemusí prekážať, že domy stoja tesne vedľa seba. Existujú aj veľmi elegantné formy radovej výstavby. Žiaľ, u nás sa týmto smerom vybralo málo stavebníkov. Bývanie je zaujímavé tým, že sa v ňom spája ekonómia s technickými možnosťami, sociálne aspekty s umeleckými a až spoločne vytvárajú rozumný celok.

Bývanie sa takmer úplne vytráca z centier miest. Je to negatívny, či úplne bežný jav?

Je to dlhodobo známy negatívny jav, ktorým sa sociológia zaoberá už viac ako 70 rokov. To, o čom písali americkí sociológovia z Chicaga vidíme dnes v uliciach našich miest. V svetových metropolách museli ľudia zodpovední za organizáciu mestského života prijať rozsiahle revitalizačné programy, aby vrátili život do centier. Bratislava sa z tohto hľadiska už tiež ocitla v situácii, keď naliehavo potrebuje program revitalizácie svojho centra.

Prečo ho ešte nemá?

Chýba odvaha zasiahnuť do štrukturálnych otázok usporiadania mesta, ako je urbanizmus. Odvaha vyžadovať od investorov splnenie predstavy mesta sa viditeľne vytratila po prvej svetovej vojne. Dnes sa často nostalgicky diskutuje o tom, aké krásne by bolo vrátiť sa do minulosti, do starej Bratislavy, keď mala 125 tisíc obyvateľov. Ešte nikto nahlas nepovedal, že Bratislava potrebuje novú celkovú urbanistickú koncepciu.

Nové bytové domy sa stavajú často aj na voľných či zelených plochách, ktoré slúžili pre oddych. Prináša takéto zahusťovanie aj pozitíva?

Nová výstavba, dokonca aj zahusťovanie môže za istých podmienok zlepšiť štruktúru obytného priestoru. Častejšie ju však komplikuje. Je to háklivý urbanisticko-architektonický problém - s čím sa v území pôvodne počítalo, akou úvahou sa riadil ten, kto navrhol základné usporiadanie priestoru a či sa na ňu podarilo súčasnému projektantovi nadviazať a pomocou nových prostriedkov využiť jeho skryté možnosti.

Nemáte pocit, že sa u nás stavia príliš veľa bytov pre luxusnú klientelu?

Vždy sa stavia pre budúcnosť, uvažuje sa v horizonte najbližších desaťročí. Dnes môžeme povedať, že o desať či pätnásť rokov bude Bratislava s okolím jedným z dôležitých európskych logistických centier. Preto sa tu stavia toľko administratívnych budov a luxusných bytov. Investori kalkulujú s tým, že sa im prostriedky o pätnásť rokov so ziskom vrátia. Developersky sa zrejme oplatí investovať do drahých stavieb, luxusných kancelárií a obytných priestorov.

Musí byť kvalita života rodiny, ktorá žije v byte v 30-ročnom paneláku na sídlisku nevyhnutne horšia ako rodiny, ktorá žije v luxusnom byte v rezidenčnej štvrti?

Väčší luxus umožňuje realizovať svoj individuálny životný štýl. V chudobnejšom prostredí môžete z domu odísť alebo sa štýlom priblížiť tým, s ktorými bývate. Keď ste medzi bohatými, môžete si dovoliť oveľa viac stupňov individuality. V tom je dobré byť bohatý. Môžete žiť v prostredí, ktoré vám dáva slobudu žiť tak, ako chcete.


Inzercia - Tlačové správy


  1. Týchto 8 kritérií by mal kvalitný kolagén spĺňať
  2. Naše mobilné bankovníctvo si prišli vyskúšať novinári z Rakúska
  3. Legendárna Transsibírska magistrála
  4. Volkswagen a jeho štedrá nádielka modelov
  5. Týchto 18 rád ako ušetriť som mal počuť ešte pred osemnástkou
  6. Venujte na Vianoce darček plný informácií!
  7. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém
  8. Ceny elektriny rastú. Firmy ale môžu ušetriť
  9. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám
  10. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom
  1. Legendárna Transsibírska magistrála
  2. Auto ako vianočný darček, rastie záujem o zánovné vozidlá
  3. Vianočný bázar chalaňov
  4. Vianočné mecheche 2017
  5. Volkswagen a jeho štedrá nádielka modelov
  6. Študentskou osobnosťou Slovenska Ing. Martina Majorošová
  7. Majstrovstvá Stavebnej fakulty STU v Bratislave v plávaní 2017
  8. Týchto 8 kritérií by mal kvalitný kolagén spĺňať
  9. Beam Suntory zaznamenal silný rast predaja po zmene distribútora
  10. Zamestnanci a študenti EU v BA darovali radosť a vyčarili úsmev
  1. Týchto 18 rád ako ušetriť som mal počuť ešte pred osemnástkou 8 054
  2. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém 6 248
  3. Naše mobilné bankovníctvo si prišli vyskúšať novinári z Rakúska 4 280
  4. Legendárna Transsibírska magistrála 3 415
  5. Venujte na Vianoce darček plný informácií! 2 406
  6. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom 2 040
  7. Top First moment dovolenky na leto 2018 1 940
  8. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám 1 741
  9. Volkswagen a jeho štedrá nádielka modelov 1 629
  10. Ceny elektriny rastú. Firmy ale môžu ušetriť 1 339

Hlavné správy zo Sme.sk

TRNAVA

Trnavskí policajti zastrelili muža, ktorý mal šéfovať bankomatovej mafii

Obeťou policajnej streľby v obci Opoj je 42-ročný Ján Golis.

DOMOV

Na policajtov útočili autom členovia bankomatovej mafie

Policajný prezident Tibor Gašpar informoval o incidente v obci Opoj.

KOMENTÁRE

A toto vám ako napadlo, pani Nicholsonová?

Kým Pašku musela schladiť Laššáková, Nicholsonovú poslal do reality Galko.

Neprehliadnite tiež

V regióne, kde je kominárov málo, sa na nich čaká dlhšie

Na Slovensku je okolo 800-tisíc domácností, ktoré majú komín. Kominárov je okolo 300.

Štyri rady, ako sa vyhnúť studeným radiátorom v byte

Vzduch v radiátoroch a potrubiach môže zdvihnúť náklady až o desať percent.

Vykurovať sa začalo skôr. Účty ukáže až zima

Výsledné platby za teplo mierne zdvihne studený január, ktorý bol najchladnejší za 20 rokov

V bratislavskom Prievoze pribudne nový rezidenčný komplex

Rezidenčný komplex by mal podľa zámeru pozostávať z troch polyfunkčných objektov, garážového domu a súvisiacej infraštruktúry.

Ponuka nových bytov na Slovensku rastie rýchlejšie ako dopyt po bývaní

Ceny bytov majú v poslednom období rastúci trend.