SME
Pondelok, 8. august, 2022 | Meniny má Oskar

Čo ďalej s nájomným

Bratislavské ulice sa od revolúcie neustále skrášľujú. Do kedysi ošarpaných domov v centre mesta sa sťahujú firmy, ktoré majú záujem, aby ich spoločnosť reprezentovalo aj sídlo. A popri nich v najlukratívnejších lokalitách nájdete spustnuté domy. Je ...

Bratislavské ulice sa od revolúcie neustále skrášľujú. Do kedysi ošarpaných domov v centre mesta sa sťahujú firmy, ktoré majú záujem, aby ich spoločnosť reprezentovalo aj sídlo. A popri nich v najlukratívnejších lokalitách nájdete spustnuté domy. Je vysoko pravdepodobné, že patria reštituentom.

Spustnuté domy stelesňujú legislatívny neporiadok, ktorý sa týka ich obyvateľov, ale aj ich majiteľov.

Tí, čo tu žijú, platia od revolúcie regulované nájomné a tí, čo byty vlastnia, z nájomného nie sú schopní ich udržiavať. Nespokojní sú jedni aj druhí. Po rozhodnutí vlády z piateho marca tohto roku sú však predsa len viac spokojnejší nájomníci. Ich zástupcovia, demonštrujúci pred Úradom vlády, sa spokojne rozišli domov, keď im ministerka Viera Tomanová oznámila, že zákon o ukončení niektorých nájomných vzťahov, ktorý predkladal minister výstavby Marian Janušek, vláda neschválila.

SkryťVypnúť reklamu

Demonštráciu nájomníkov zorganizovalo Občianske združenie Právo na bývanie. Zástupcovia združenia sa zrušením regulovaného nájomného cítia ohrození a tvrdia, že navrhovaný zákon "neriešil komplexne situáciu obyvateľov v reštituovaných domoch, ktorí sa bez vlastného zavinenia ocitli vo veľmi vážnej kritickej životnej situácii."

Reštituované domy sú najmä v Bratislave a v Košiciach. Na ochranu svojich záujmov sa však nezdružili len nájomníci. Občianske združenie vlastníkov nehnuteľností s regulovaným nájomným založili v decembri 2007 aj majitelia. Aj oni sa cítia ohrození a poškodzovaní. Tvrdia, že pojem "regulované nájomné", ktorý sa objavil na Slovensku po spoločenských zmenách v roku 1989 by sa v právnom demokratickom štáte, ktorý je členom Európskej únie nemal vyskytovať.

SkryťVypnúť reklamu

Ako to všetko vzniklo

Reštituentom štát po revolúcii vrátil domy, ktoré im zobral, spolu s nájomníkmi, ktorí v nich v tom čase bývali. Tí nedostali možnosť odkúpiť si byty, tak ako to mohli urobiť nájomníci v štátnych nereštituovaných alebo družstevných bytoch. Štát nijakým spôsobom neriešil ich situáciu, ktorá by bola adekvátna riešeniu ostatných nájomníkov. Zaviedlo sa však regulované nájomné. To má chrániť nájomcov pred svojvoľným zvyšovaním poplatkov, ktoré by neboli schopní uhrádzať.

Po tom, ako vláda začiatkom marca odmietla riešenie, ktoré jej pripravila ešte predchádzajúca vláda, je zjavné, že regulované nájomné u nás ešte nejaký čas zostane. Premiér Robert Fico si začiatkom marca vyžiadal komplexnejšiu správu o situácii nájomníkov, do riešenia problému chce zapojiť ministerstvá financií, práce a sociálnych vecí, výstavby a spravodlivosti.

SkryťVypnúť reklamu

Skúsenosti z Česka

Do úvahy treba zobrať aj ekonomický a spoločenský dopad regulovaného nájomného na vlastníkov nehnuteľností. Patrí k nim zlý technický stav obytných budov s bytmi s regulovaným nájomným, nepriaznivé pôsobenie na rozvíjajúci sa trh s nájomnými bytmi, neochota nájomcov opúšťať byty s regulovaným nájomným aj pri výskyte objektívnych dôvodov (potreba sťahovať sa za prácou, bývanie v menších bytoch pri poklese počtu členov domácnosti), dlhodobo napäté vzťahy medzi vlastníkom a nájomcami.

Ani v Česku sa nedarilo problém regulovaného nájomného dlhé roky riešiť. Po niekoľkých rokoch diskusií tam zákon o deregulácii nájomného prijali pred dvoma rokmi. Uvoľnenie cien rozložili na štyri roky. V štvorročnom období od roku 2006 do roku 2010 môžu prenajímatelia bytov zvyšovať nájomné podľa presne určených pravidiel. Od roku 2011 by cena nájomného u našich susedov mala závisieť výhradne od dohody medzi nájomníkom a nájomcom.

Napriek prijatému zákonu sú však majitelia domov so situáciou v Česku nespokojní. Občianske združenie majiteľov domov, bytov a ďalších nehnuteľností v Českej republike má podobné ciele ako združenie u nás. Za členov podalo v máji 2005 hromadnú sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva, v ktorej žiada od Českej republiky náhradu škody, ktorú vyčísľuje na niekoľko desiatok miliárd korún. Európsky súd pre ľudské práva už jedno rozhodnutie v prospech reštituentov urobil. Bolo to v roku 2005 a išlo o reštituentku z Poľska.

Vladimír Ješko

SkryťVypnúť reklamu

          Inzercia - Tlačové správy

          1. Za vysokou spotrebou sa často skrýva zlá kondícia motora
          2. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné
          3. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete
          4. Kde u nás kúpite domácke potraviny
          5. Na Oravskej priehrade s Kalim aj Spievankovom. Vidíme sa naživo
          6. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať
          7. Dráčik nepúta príbehom, ale perlami ducha
          8. Miliónová autorka Táňa K. Vasilková: Po úspechu som netúžila
          1. Čo robiť, aby dieťa neskončilo v nemocnici s črevnou virózou?
          2. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné
          3. Goralské folklórne slávnosti po prvýkrát priamo v horách
          4. Za vysokou spotrebou sa často skrýva zlá kondícia motora
          5. Ktoré regionálne projekty podporí Nadácia COOP Jednota?
          6. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete
          7. Kde u nás kúpite domácke potraviny
          8. Na Oravskej priehrade s Kalim aj Spievankovom. Vidíme sa naživo
          1. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete 9 820
          2. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať 7 252
          3. Dráčik nepúta príbehom, ale perlami ducha 6 565
          4. Pozrite si, kedy hrá futbalové zápasy vaše mesto či dedina 6 322
          5. Miliónová autorka Táňa K. Vasilková: Po úspechu som netúžila 5 547
          6. Kde u nás kúpite domácke potraviny 2 729
          7. Dobrá správa pre pacientov s cukrovkou 2 493
          8. Držanie peňazí na bežnom účte robí Slovákov chudobnejšími 2 017
          SkryťVypnúť reklamu
          SkryťVypnúť reklamu

          Neprehliadnite tiež

          Logo podcastu Index o ekonomike a podnikaní.

          Ako ovplyvní ceny nehnuteľností sprísnenie poskytovania úverov.


          a 1 ďalší 10. jan
          Ilustračné foto.

          Ľudia najviac kupovali menšie byty.


          SITA 13. júl
          Ilustračné foto.

          V medzikvartálnom porovnaní stúpli takmer o tri percentá a v medziročnom porovnaní sa zvýšili o necelých 12 percent.


          SITA 30. máj

          Na Slovensku je okolo 800-tisíc domácností, ktoré majú komín. Kominárov je okolo 300.


          22. nov

          Blogy SME

          1. Petronela Čellárová: Vitajte v mojom svete
          2. Post Bellum SK: Dovolenka v Juhoslávii ako príležitosť na emigráciu
          3. Michaela Jónová: Zatiaľ beží čas
          4. Rastislav Puchala: Bábuška a čierny kocúr
          5. Liga za duševné zdravie SR, n.o.: Ako sa zo smútku, depresie a úzkosti stal online trend
          6. Štefan Vidlár: Politický hnus a zvratky
          7. Vladimir Skala: Z učiteľov kriminálnici: Rok po regulačnej búrke v Číne.
          8. Erik Kriššák: O diskrétnosti istej dámy
          1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 99 666
          2. Martin Sústrik: Korupcia v ruskej armáde 26 702
          3. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 10 633
          4. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 7 519
          5. Jana Melišová: Svet sa zmenil... 7 366
          6. Post Bellum SK: Hromady mŕtvych a nočné mory o Varšavskom povstaní 4 232
          7. Vladimir Skala: Padá bankový sektor v Číne? 4 183
          8. Ján Valchár: Ako Rusko na kozmonautov nemalo, ale flotilu lietadlových lodí budovať chcelo 3 223
          1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
          2. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
          3. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
          4. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
          5. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
          6. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
          7. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
          8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 44. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 2/3 - Skaza lode Karluk, 1913 - 1914
          SkryťZatvoriť reklamu