Domy s trávou na streche

Zelené strechy na Slovensku vnímame skôr ako niečo netypické, na čo sa treba možno chodiť pozerať, ale nie pod nimi bývať. V iných krajinách si však ľudia už k nim našli cestu. Vnímajú ich ako ekologickú voľbu tak pre svoje bývanie, ako aj pre životné ..

Zelené strechy na Slovensku vnímame skôr ako niečo netypické, na čo sa treba možno chodiť pozerať, ale nie pod nimi bývať. V iných krajinách si však ľudia už k nim našli cestu. Vnímajú ich ako ekologickú voľbu tak pre svoje bývanie, ako aj pre životné prostredie. V polovici mája na fakulte architektúry v Bratislave o zelených strechách prednášal Gernot Minke, ktorý hlineným stavbám a vegetácii na streche venoval viac ako tridsať rokov svojho života.

Čo sa očakáva od zelenej strechy na dome a prečo by ju ľudia mali mať?

Pre mňa zelená strecha znamená ekologicky a ekonomicky najlepšie riešenie pre strechu v našej klimatickej oblasti, teda v krajinách strednej a východnej Európy, ale aj v severnejších európskych oblastiach. No svoje opodstatnenie majú zelené strechy aj inde, napríklad v krajinách ako je Brazília, kde ich veľa teraz stavajú.

Prečo najlepšie?

Čo sa týka ekológie, ide tu o prírodné materiály, zelenú vegetáciu. Všetko zväčša z miestneho materiálu, pri výstavbe sa dá použiť aj materiál zo záhrady. Potom treba brať do úvahy veľa rôznych fyzikálnych vlastností. Zelená strecha redukuje teplo. Robil som na mojom dome presné merania. Keď bolo v septembri vonku tridsať stupňov, pod vrstvou zeminy na streche bolo iba sedemnásť a pol stupňa. V zime, keď sme mali mínus štrnásť, pod materiálom strechy bola nula. Takže je zrejmé, že takáto strecha dokáže teplo v lete veľmi zredukovať a v zime sa vďaka nej dá ušetriť na vykurovaní.

Akú štruktúru musí mať zelená strecha, aby sa docielili tieto vlastnosti? Aký hrubý musí byť substrát?

Obyčajne používame pätnásťcentimetrovú vrstvu ľahkého substrátu, na ktorom rastie divoká tráva. Snažíme sa, aby vytvorila súvislý porast, ktorý potom funguje prakticky ako srsť. Samozrejme, môžu sa používať aj rôzne kvety a podobne, takáto zeleň však už nemá také izolačné vlastnosti ako bežná, prírodná tráva. Náklady na vybudovanie vegetačnej strechy sú o päť až pätnásť percent vyššie ako u bežnej strechy, no prvé výrazné ekonomické výhody sa prejavia po dvadsiatich až dvadsiatich piatich rokoch, keď iné ploché strechy s bežnou krytinou sa už musia opravovať. Zelená strecha vydrží aj sto rokov. Samozrejme, úspory energií na prevádzku domu sa prejavia hneď.

Hovoríte o plochých strechách. Môže byť zelená aj sedlová strecha?

Samozrejme, že môže. Existujú aj domy, ktoré majú šikmé strechy, a predsa použili vegetáciu. Pri takýchto stavbách je však potrebné myslieť na vytvorenie zábran, aby sa substrát udržal na mieste a nezosunul sa.

Nie je pätnásťcentimetrová hrúbka substrátu, navyše keď ešte zarastie trávou, pre stavbu ťažká? Vyžaduje si rodinný dom so zelenou strechou špeciálnu konštrukciu?

Zelená strecha je len o niečo ťažšia ako štandardné strechy, veľa závisí od ľahkosti substrátu, ktorý sa použije.

Kosí sa?

Nie, nikdy. Keby sa zelená strecha kosila, došlo by k narušeniu rovnováhy a trávu by bolo potrebné pohnojiť, aby dorástla a opäť sa tak zabezpečila rovnováha. Navyše, tie druhy tráv, ktoré sa používajú, nerastú do takej výšky, aby to bolo potrebné.

Pochádzate z Nemecka. Ako sa vo vašej krajine udomácňujú zelené strechy?

Ľudia takúto možnosť vítajú. Existujú dokonca celé sídliská s domami pokrytými zelenými strechami. Napríklad v Kasseli je celé ekologické sídlisko. Vzniklo v roku 1983. Samospráva si dala podmienku, že všetky domy musia mať zelené strechy.

Čo mesto k takej podmienke viedlo?

Boli presvedčení, že zelené strechy prispejú k dobrej klíme v lokalite. Navyše po daždi zadržiavajú vodu, čím sa odľahčuje kanalizácia.

Aká je trhová cena takýchto rodinných domov? Predávajú sa vôbec, alebo je to len vec individuálnej výstavby?

Takéto domy sú o niečo drahšie ako bežné. Záleží od kupujúceho, či chce zaplatiť viac, aby si zabezpečil vyšší komfort.

Využívajú túto techniku aj väčšie stavby?

Najskôr sa začalo s výstavbou rodinných domov. Neskôr zelené strechy pribudli na školách a škôlkach. Teraz ich môžete nájsť aj na reprezentatívnych kancelárskych budovách.

Aký podiel v Nemecku tvoria stavby s vegetačnými strechami?

To neviem presne povedať. No pokiaľ ide o novostavby, môže to byť desať až dvadsať percent všetkých, to je však len veľmi hrubý odhad. Dá sa to povedať aj tak, že ak prídete do Nemecka, nájsť budovu so zelenou strechou nie je žiadnym prekvapením. Ľudia o tejto možnosti vedia, poznajú ju z novín, z televízie. Budovy so zelenými strechami však nie sú iba v Nemecku. Stavajú ich aj v Rakúsku, Amerike, Austrálii a rozširujú sa do čoraz viacej krajín.

Slovensko je krajina, kde sú ľudia zvyknutí na škridlu alebo inú krytinu. Zelené strechy na rodinných domoch sú raritou. Myslíte si, že si aj Slováci nájdu cestu k takémuto riešeniu?

V skupine ľudí, ktorí sa rozhodli podporovať ekologické bývanie, je veľký záujem o túto problematiku. Preto ma aj pozvali prednášať. Viac sa uvidí, nepoznám slovenskú náturu. Je dôležité prezentovať prvé príklady. Halka Tytykalová, preklad životopisu: Miriam Zsilleová / foto: Pavol Funtál, Zuzana Kierulfová

Gernot Minke

Narodil sa v roku 1937 v Rostocku, vyštudoval architektúru a výstavbu v Hannoveri a Berlíne. V roku 1974 sa stal profesorom na Univerzite v Kasseli. Tam založil výskumné laboratórium pre experimentálne stavby, kde už uskutočnili okolo tridsať projektov na tému ekologická stavba, úsporná stavba a energeticky úsporná stavba. Zameriava sa hlavne na stavby z hliny, slamy a na zelené strechy. Ako hosťujúci profesor už pôsobil vo viacerých krajinách. Píše odborné knihy a vyhotovuje posudky. Na Slovensko prišiel prednášať o zelených strechách na pozvanie občianskeho združenia ArTUR (architektúra pre trvalo udržateľný rozvoj).

Halka Tytykalová


Inzercia - Tlačové správy


  1. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku
  2. Najvýhodnejšie ročné online predplatné SME.sk len za 29€
  3. Nový supermarket Fresh otvorili na Aničke
  4. Aké sú gastrotrendy pre rok 2018?
  5. Chcete bývať na dobrom mieste? Zakotvite v Adlerovej!
  6. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  7. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  8. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  9. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy
  10. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku
  1. Najvýhodnejšie ročné online predplatné SME.sk len za 29€
  2. Nový supermarket Fresh otvorili na Aničke
  3. Attracting talent – Why Millennials are choosing to join Johnson
  4. Aké sú gastrotrendy pre rok 2018?
  5. Chcete bývať na dobrom mieste? Zakotvite v Adlerovej!
  6. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku
  7. Alarica – new business project in the market of shoes
  8. Ako jazdiť na snehu alebo ľade?
  9. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  10. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  1. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie? 9 827
  2. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli? 7 073
  3. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných 3 054
  4. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku 2 601
  5. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy 2 029
  6. Kam do tepla v januári? 1 674
  7. Chcete bývať na dobrom mieste? Zakotvite v Adlerovej! 1 629
  8. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku 1 373
  9. Aké sú gastrotrendy pre rok 2018? 1 244
  10. Nový supermarket Fresh otvorili na Aničke 1 214

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Trebišov, mesto syfilisu. Už osem rokov sa mu nedarí nad chorobou zvíťaziť

Syfilis šíria nezriedka detské prostitútky, ktoré majú len osem rokov. Za sexuálne služby si pýtajú iba päť eur.

DOMOV

Dobré ráno: Kto vôbec myslí na naše deti?

Ako sa u nás narába so školstvom.

DOMOV

Frešo, Kusý, Ftáčnik. Komu nesedia čísla župnej kampane

Most-Híd minul najviac, no do nákladov zarátal aj sumy na vlastnú propagáciu.

KOMENTÁRE

Stačilo by, keby sa nekradlo. Základy politického hochštaplerstva

Politici neprestanú nepoctivo zavádzať.

Neprehliadnite tiež

V regióne, kde je kominárov málo, sa na nich čaká dlhšie

Na Slovensku je okolo 800-tisíc domácností, ktoré majú komín. Kominárov je okolo 300.

Štyri rady, ako sa vyhnúť studeným radiátorom v byte

Vzduch v radiátoroch a potrubiach môže zdvihnúť náklady až o desať percent.

Vykurovať sa začalo skôr. Účty ukáže až zima

Výsledné platby za teplo mierne zdvihne studený január, ktorý bol najchladnejší za 20 rokov

V bratislavskom Prievoze pribudne nový rezidenčný komplex

Rezidenčný komplex by mal podľa zámeru pozostávať z troch polyfunkčných objektov, garážového domu a súvisiacej infraštruktúry.

Ponuka nových bytov na Slovensku rastie rýchlejšie ako dopyt po bývaní

Ceny bytov majú v poslednom období rastúci trend.