SME
Streda, 10. august, 2022 | Meniny má Vavrinec

Domy s trávou na streche

Zelené strechy na Slovensku vnímame skôr ako niečo netypické, na čo sa treba možno chodiť pozerať, ale nie pod nimi bývať. V iných krajinách si však ľudia už k nim našli cestu. Vnímajú ich ako ekologickú voľbu tak pre svoje bývanie, ako aj pre životné ..

Zelené strechy na Slovensku vnímame skôr ako niečo netypické, na čo sa treba možno chodiť pozerať, ale nie pod nimi bývať. V iných krajinách si však ľudia už k nim našli cestu. Vnímajú ich ako ekologickú voľbu tak pre svoje bývanie, ako aj pre životné prostredie. V polovici mája na fakulte architektúry v Bratislave o zelených strechách prednášal Gernot Minke, ktorý hlineným stavbám a vegetácii na streche venoval viac ako tridsať rokov svojho života.

Čo sa očakáva od zelenej strechy na dome a prečo by ju ľudia mali mať?

SkryťVypnúť reklamu

Pre mňa zelená strecha znamená ekologicky a ekonomicky najlepšie riešenie pre strechu v našej klimatickej oblasti, teda v krajinách strednej a východnej Európy, ale aj v severnejších európskych oblastiach. No svoje opodstatnenie majú zelené strechy aj inde, napríklad v krajinách ako je Brazília, kde ich veľa teraz stavajú.

Prečo najlepšie?

Čo sa týka ekológie, ide tu o prírodné materiály, zelenú vegetáciu. Všetko zväčša z miestneho materiálu, pri výstavbe sa dá použiť aj materiál zo záhrady. Potom treba brať do úvahy veľa rôznych fyzikálnych vlastností. Zelená strecha redukuje teplo. Robil som na mojom dome presné merania. Keď bolo v septembri vonku tridsať stupňov, pod vrstvou zeminy na streche bolo iba sedemnásť a pol stupňa. V zime, keď sme mali mínus štrnásť, pod materiálom strechy bola nula. Takže je zrejmé, že takáto strecha dokáže teplo v lete veľmi zredukovať a v zime sa vďaka nej dá ušetriť na vykurovaní.

SkryťVypnúť reklamu

Akú štruktúru musí mať zelená strecha, aby sa docielili tieto vlastnosti? Aký hrubý musí byť substrát?

Obyčajne používame pätnásťcentimetrovú vrstvu ľahkého substrátu, na ktorom rastie divoká tráva. Snažíme sa, aby vytvorila súvislý porast, ktorý potom funguje prakticky ako srsť. Samozrejme, môžu sa používať aj rôzne kvety a podobne, takáto zeleň však už nemá také izolačné vlastnosti ako bežná, prírodná tráva. Náklady na vybudovanie vegetačnej strechy sú o päť až pätnásť percent vyššie ako u bežnej strechy, no prvé výrazné ekonomické výhody sa prejavia po dvadsiatich až dvadsiatich piatich rokoch, keď iné ploché strechy s bežnou krytinou sa už musia opravovať. Zelená strecha vydrží aj sto rokov. Samozrejme, úspory energií na prevádzku domu sa prejavia hneď.

SkryťVypnúť reklamu

Hovoríte o plochých strechách. Môže byť zelená aj sedlová strecha?

Samozrejme, že môže. Existujú aj domy, ktoré majú šikmé strechy, a predsa použili vegetáciu. Pri takýchto stavbách je však potrebné myslieť na vytvorenie zábran, aby sa substrát udržal na mieste a nezosunul sa.

Nie je pätnásťcentimetrová hrúbka substrátu, navyše keď ešte zarastie trávou, pre stavbu ťažká? Vyžaduje si rodinný dom so zelenou strechou špeciálnu konštrukciu?

Zelená strecha je len o niečo ťažšia ako štandardné strechy, veľa závisí od ľahkosti substrátu, ktorý sa použije.

Kosí sa?

Nie, nikdy. Keby sa zelená strecha kosila, došlo by k narušeniu rovnováhy a trávu by bolo potrebné pohnojiť, aby dorástla a opäť sa tak zabezpečila rovnováha. Navyše, tie druhy tráv, ktoré sa používajú, nerastú do takej výšky, aby to bolo potrebné.

Pochádzate z Nemecka. Ako sa vo vašej krajine udomácňujú zelené strechy?

Ľudia takúto možnosť vítajú. Existujú dokonca celé sídliská s domami pokrytými zelenými strechami. Napríklad v Kasseli je celé ekologické sídlisko. Vzniklo v roku 1983. Samospráva si dala podmienku, že všetky domy musia mať zelené strechy.

Čo mesto k takej podmienke viedlo?

Boli presvedčení, že zelené strechy prispejú k dobrej klíme v lokalite. Navyše po daždi zadržiavajú vodu, čím sa odľahčuje kanalizácia.

Aká je trhová cena takýchto rodinných domov? Predávajú sa vôbec, alebo je to len vec individuálnej výstavby?

Takéto domy sú o niečo drahšie ako bežné. Záleží od kupujúceho, či chce zaplatiť viac, aby si zabezpečil vyšší komfort.

Využívajú túto techniku aj väčšie stavby?

Najskôr sa začalo s výstavbou rodinných domov. Neskôr zelené strechy pribudli na školách a škôlkach. Teraz ich môžete nájsť aj na reprezentatívnych kancelárskych budovách.

Aký podiel v Nemecku tvoria stavby s vegetačnými strechami?

To neviem presne povedať. No pokiaľ ide o novostavby, môže to byť desať až dvadsať percent všetkých, to je však len veľmi hrubý odhad. Dá sa to povedať aj tak, že ak prídete do Nemecka, nájsť budovu so zelenou strechou nie je žiadnym prekvapením. Ľudia o tejto možnosti vedia, poznajú ju z novín, z televízie. Budovy so zelenými strechami však nie sú iba v Nemecku. Stavajú ich aj v Rakúsku, Amerike, Austrálii a rozširujú sa do čoraz viacej krajín.

Slovensko je krajina, kde sú ľudia zvyknutí na škridlu alebo inú krytinu. Zelené strechy na rodinných domoch sú raritou. Myslíte si, že si aj Slováci nájdu cestu k takémuto riešeniu?

V skupine ľudí, ktorí sa rozhodli podporovať ekologické bývanie, je veľký záujem o túto problematiku. Preto ma aj pozvali prednášať. Viac sa uvidí, nepoznám slovenskú náturu. Je dôležité prezentovať prvé príklady. Halka Tytykalová, preklad životopisu: Miriam Zsilleová / foto: Pavol Funtál, Zuzana Kierulfová

Gernot Minke

Narodil sa v roku 1937 v Rostocku, vyštudoval architektúru a výstavbu v Hannoveri a Berlíne. V roku 1974 sa stal profesorom na Univerzite v Kasseli. Tam založil výskumné laboratórium pre experimentálne stavby, kde už uskutočnili okolo tridsať projektov na tému ekologická stavba, úsporná stavba a energeticky úsporná stavba. Zameriava sa hlavne na stavby z hliny, slamy a na zelené strechy. Ako hosťujúci profesor už pôsobil vo viacerých krajinách. Píše odborné knihy a vyhotovuje posudky. Na Slovensko prišiel prednášať o zelených strechách na pozvanie občianskeho združenia ArTUR (architektúra pre trvalo udržateľný rozvoj).

Halka Tytykalová

SkryťVypnúť reklamu

          Inzercia - Tlačové správy

          1. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku
          2. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur
          3. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky
          4. Prehľad a automatizácia
          5. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné
          6. Na Oravskej priehrade s Kalim aj Spievankovom. Vidíme sa naživo
          7. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete
          8. Kde u nás kúpite domácke potraviny
          1. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur
          2. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku
          3. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky
          4. Prehľad a automatizácia
          5. Dopyt v Bratislave mierne klesol, ceny však stále rástli
          6. Šéf PLANEO: Budúcnosť obchodu je v službách
          7. Čo robiť, aby dieťa neskončilo v nemocnici s črevnou virózou?
          8. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné
          1. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať 10 643
          2. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete 10 617
          3. Dráčik nepúta príbehom, ale perlami ducha 6 755
          4. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky 4 071
          5. Kde u nás kúpite domácke potraviny 3 470
          6. Miliónová autorka Táňa K. Vasilková: Po úspechu som netúžila 3 455
          7. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur 3 084
          8. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku 2 144
          SkryťVypnúť reklamu
          SkryťVypnúť reklamu

          Hlavné správy zo Sme.sk

          Martin Venhart.

          Rozhovor s Martinom Venhartom.


          15 h
          Peter Schutz.

          Pitvanie kravín slúži len polarizácii spoločnosti.


          17 h
          Momentka zo zápasu Slovensko - Česko na MS do 20 rokov 2022.

          Slovensko nemá po úvodnom predstavení na MS do 20 rokov na konte ani bod.


          Šimon Čop 1 h

          Vojna na Ukrajine pokračuje.


          a 5 ďalší 9 h

          Neprehliadnite tiež

          Logo podcastu Index o ekonomike a podnikaní.

          Ako ovplyvní ceny nehnuteľností sprísnenie poskytovania úverov.


          a 1 ďalší 10. jan
          Ilustračné foto.

          Ľudia najviac kupovali menšie byty.


          SITA 13. júl
          Ilustračné foto.

          V medzikvartálnom porovnaní stúpli takmer o tri percentá a v medziročnom porovnaní sa zvýšili o necelých 12 percent.


          SITA 30. máj

          Na Slovensku je okolo 800-tisíc domácností, ktoré majú komín. Kominárov je okolo 300.


          22. nov

          Blogy SME

          1. Stop alibizmu: 11 otázok, na ktoré odpovede od fanúšikov ruskej okupácie Ukrajiny nedostanete
          2. Marek Kytka: Prečo je David Krejčí kľúčový pre Boston Bruins ?
          3. Věra Tepličková: Poslankyňa Tabak vzdeláva (a už zasa v potoku)
          4. Jozef Sitko: Nesystémový systém manipuluje výsledky blogu
          5. Oskar Kaman: Zážitková atrakcia na kolesách s pivom v ruke! Fenomén, ktorý spôsobuje problémy?
          6. Štefan Vidlár: Hodová story
          7. Samuel Ivančák: Päť rokov bez Mariána Vargu
          8. Irena Šimuneková: Na výlet s deťmi - Zubria zvernica a Pstruhový raj Topoľčianky
          1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 127 728
          2. Martin Sústrik: Korupcia v ruskej armáde 27 255
          3. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 11 383
          4. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 10 321
          5. Post Bellum SK: Dovolenka v Juhoslávii ako príležitosť na emigráciu 5 838
          6. Jana Melišová: Svet sa zmenil... 5 597
          7. Ingrid Tkáčiková: Poslanec Kuriak, ďakujem, že viem to, čo na Slovensku nechcem 3 237
          8. Post Bellum SK: Hromady mŕtvych a nočné mory o Varšavskom povstaní 2 967
          1. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
          2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
          3. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
          4. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
          5. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
          6. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
          7. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
          8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
          SkryťZatvoriť reklamu