Mestská časť Bratislava - Devín si zachovala originálny vidiecky charakter. Na jej územie zatiaľ neprenikli veľké obytné či polyfunkčné komplexy, stavebný rozmach sa sústredil na rodinné domy. Neznamená to, že o pozemky obklopené prírodou nie je záujem investorov, ktorí na nich plánujú výstavbu. O tom, čo by pre Devín mohol znamenať nárast počtu obyvateľov, na ktorých pozemkoch sa môže v budúcnosti stavať a prečo sa jeden z najväčších projektov stal terčom kritiky predstaviteľov mestskej časti i obyvateľov sme sa zhovárali so starostkou Devína Ľubicou Kolkovou.
Devín má oproti iným mestským častiam viac limitov daných riekou, hradným bralom, ale aj chráneným krajinným územím. Napriek tomu priťahuje developerov. Čo považujete za hlavný magnet?
Aj keď je Devín súčasťou hlavného mesta, má jednoznačne vidiecky charakter zástavby, ten sa tu zachoval vďaka ostnatým drôtom. To, čo sem láka individuálnych stavebníkov, ale aj investorov, ktorí vlastnia väčšie pozemky je predovšetkým nádherná príroda a aj dedinská atmosféra. Na takú malú mestskú časť je pritom záujem investorov veľký.
Počíta sa s tým, že sa pod tlakom záujmu investorov prehodnotí charakter niektorých území v Devíne tak, aby sa na nich mohlo stavať?
Áno. Už pri poslednej aktualizácii územného plánu mesta sa napríklad objavila snaha vlastníka prehodnotiť asi 50-hektárovú plochu v časti Devín-východ, kde sú momentálne vinice, záhrady a sady tak, aby tam bola možná malopodlažná výstavba.
Prešiel jeho zámer?
Zatiaľ nie, zachovalo sa tam pôvodné využitie. Ale počítam s tým, že postupne sa isté časti územia uvoľnia pre výstavbu. Pevne verím, že pôjde o výstavbu rodinných domov, zatiaľ to tak aspoň záujemcovia o územie prezentovali. Ďalšie zmeny funkčného využitia územia navrhli majitelia pozemku parkoviska pod hradom. Dúfam, že sa im ich zámer nepodarí presadiť, myslím si, že túto plochu treba zachovať ako rozptylovú plochu pod hradom a najmä pre parkovanie. No žiadajú sa tu aj architektonicky vhodné zariadenia pre občerstvenie, predajne suvenírov či infostánok.
Hovoríte o veľkom záujme investorov o Devín. Kto a aké projekty tu plánuje stavať?
Firma Parano predložila územnú štúdiu Devín-východ, na ploche 142 hektárov by chcela postaviť 622 rodinných domov, 70 malopodlažných obytných objektov so 692 bytovými jednotkami. Tu sa počíta s prírastkom 2076 obyvateľov. Spoločnosť Lomnická má územné rozhodnutie pre projekt nad Lomnickou ulicou, ktorý počíta s mestskými vilami a rodinnými domami, v ktorých má pribudnúť 46 bytových jednotiek pre 138 obyvateľov. Na mieste bývalého ihriska chce investor postaviť 20 rodinných domov, výstavba rovnakého počtu sa plánuje aj na Devínskej ceste.
Netajíte sa tým, že by ste rodinné domy radšej videli aj na mieste viladomov, ktoré plánuje v devínskej lokalite Záhradky postaviť pre vyše tisíc ľudí spoločnosť Skanska. Nikto však nepreukázal, že by sa pri schvaľovaní projektu a získavaní povolení postupovalo v rozpore so zákonom.
Tento projekt sa do Devína nehodí a to, čo sa udialo v súvislosti s jeho schvaľovaním, je pre mňa nepochopiteľné. Úrady postupovali neštandardne rýchlo, vtedajší spoločný stavebný úrad pre Devín a Devínsku Novú Ves rozhodol do piatich dní. Vplyvy projektu na životné prostredie v chránenej oblasti boli posúdené za dva mesiace, bežne tento proces trvá pol roka.
Rýchlosť rozhodovania úradov nemôže byť dostatočným argumentom na spochybnenie projektu. Vyskytli sa v schvaľovacom procese aj iné nezrovnalosti?
Ľudia, ktorí si v blízkosti parcely, na ktorej plánuje spoločnosť Skanska stavať, pred časom vybudovali rodinné domy, považujú za neštandardné, že výstavba developera v tejto lokalite nebola definovaná len pre rodinné domy. Individuálnych stavebníkov totiž stavebný úrad pri odsúhlasovaní ich projektov limitoval urbanistickou štúdiou pre mestskú časť Bratislava-Devín, ktorá hovorí o maximálnych indexoch zastavanosti a podlažnosti, ako aj o minimálnom indexe zelenej plochy pre dané územie. Na ňu sa pri projekte firmy Skanska neprihliadalo. Táto štúdia hovorí o tom, že v lokalite bude 47 rodinných domov asi pre dvesto ľudí. Obvodný úrad životného prostredia vydal súhlas, aby sa v treťom stupni ochrany krajiny postavilo sedem z 23 štvorpodlažných bytových domov, takzvaných viladomov. Mám pritom dôvodné podozrenie, že niekto falšoval listiny.
Čím je podložené?
V originálnom spise stavebného úradu je napríklad priložená mapa s pečiatkou a dátumom 7. apríla, územné rozhodnutie, ktorým sa vyslovuje súhlas bolo napísané 5. apríla. Vtedy ešte príslušné záväzné stanovisko, ktoré bolo podmienkou vydania územného rozhodnutia, spolu s priloženou mapou nemohli mať.
Napadol niekto odlišnosť prístupu úradov k individuálnym stavebníkom a developerovi?
V tomto prípade bolo podaných niekoľko odvolaní. Krajský stavebný úrad dokonca uznal argumenty viacerých odvolávajúcich sa ako opodstatnené a zrušil územné rozhodnutie.
Primátor Bratislavy Andrej Ďurkovský v minulosti vyjadril podporu obyvateľom, ktorí s výstavbou v Devíne v takom rozmere nesúhlasia. Cítite jeho podporu aj dnes?
Všetci tvrdia, že úrady nemali akúkoľvek možnosť konať. Občania však podali žiadosti na obnovu konania, takže úrady majú príležitosť ukázať, že to myslia vážne. Jeden z majiteľov pozemkov, ktorý sa nemal možnosť k výstavbe vyjadriť, pretože sa neobjavila vo verejnej vyhláške, ako požaduje stavebný zákon, požiadal o obnovu konania.
Cítite za sebou podporu všetkých či väčšiny obyvateľov Devína?
Petíciu proti tejto výstavbe pred tromi rokmi podpísalo 65 percent obyvateľov Devína, podporilo ju aj mnoho obyvateľov z iných častí Bratislavy. Dnes sa mi hlásia ďalší novoprisťahovaní obyvatelia, ktorí s týmto zámerom nesúhlasia.
Skanska je vlastníkom pozemku, stavať bude.
Uvedomujeme si, že táto parcela je určená na výstavbu. Proti výstavbe rodinných domov nenamietame. Ale nepozdáva sa nám projekt výstavby bytových domov pre vyše tisíc ľudí, ktorý nepočíta so žiadnou občianskou vybavenosťou. Zvlášť, keď je Devín v nútenej správe a žiaľ, nemá peniaze ani pozemky potrebné na jej vybudovanie. Naše pozemky, ktoré za niečo stáli, zhabali exekútori.
Veľký investor môže pritiahnuť do mestskej časti podnikateľov. Devín má pritom už aj pri dnešnom počte obyvateľov problém s občianskou vybavenosťou.
Áno, má. Nevylučujem možnosť, že keď podnikatelia pocítia väčšiu kúpyschopnosť, môže sa im to rentovať.
Nie je pre mestskú časť, ktorá je v nútenej správe väčší počet nehnuteľností a obyvateľov zaujímavý aj z pohľadu príjmu z dane z nehnuteľností?
Dane centrálne vyberá hlavné mesto a peniaze cez koeficient prerozdeľuje na mestské časti. Pre nás bol koeficient neprijateľný, pretože čísla pre Devín sú veľmi nízko nastavené. Máme viac obyvateľov ako Čunovo a menej peňazí. Údajne sa argumentovalo tým, že mesto dá Devínu 20 miliónov na oddlženie. Tým sa však dlh, ktorý sa pohybuje v stovkách miliónov korún a na úrokoch veriteľov ročne narastá o ďalších 50 miliónov, nevyrieši.
Tento zdroj príjmu teda pre vás nie je dôležitý?
Ak by sa počet obyvateľov pri prerozdeľovaní peňazí z daní do budúcna zohľadnil, bol by to argument v prospech projektu väčšieho charakteru. Dostaneme sa však do situácie, že tu budeme mať nárazovo o sto percent viac nových obyvateľov s oprávnenými požiadavkami, pretože za svoje dane budú chcieť od štátu a hlavne od obce minimálne bežný štandard bývania, ku ktorému patria základné služby ako školstvo, ihriská, obchod, cesty. Mestská časť v nútenej správe na to jednoducho nemá. Sú to investície a tie nám zákon zakazuje, keďže sme v nútenej správe. Rovnako nemáme nárok na štátnu podporu či peniaze z Európskej únie.
Ak by sa začalo nanovo diskutovať o podobe projektu, aká by mala byť?
Od ideálu až po to, čo by bolo na hrane únosnosti? Ideálom sú rodinné domy, s akými počítala štúdia. V aktuálnom územnom pláne mesta je pre Devín zadefinovaná malopodlažná bytová výstavba, podľa veľkosti územia, ktoré má stavebník. Mali by to byť izolované rodinné domy - teda domy s dvomi, maximálne dvomi plus jedným využiteľným podlažím a s maximálne tromi bytovými jednotkami. To je pre mňa ideál. Ak by mal projekt takýto charakter, bez problémov by dostal stavebné povolenie.
Aká veľkosť projektu v lokalite Záhradky je ešte únosná?
Únosná hranica, ku ktorej sa snažíme developera dotlačiť pri rokovaní je redukovať hustotu zástavby bytových domov a znížiť stavby o jedno podlažie na 2+1. Rozhodne by mali domy stáť mimo ochranného krajinného územia. Dal by sa tolerovať nárast o maximálne päťsto obyvateľov. Ak by som sa mohla prihovoriť za občanov, ktorí v Devíne žijú, alebo sa do neho prisťahujú, mal by projekt zahŕňať aj ihrisko pre deti, či škôlku. O to investora nežiadam, zákon mi to, žiaľ, neumožňuje, ale ho o to prosím.
Súčasťou vašej kritiky je aj argument, že Devín nie je pripravený prijať toľkých obyvateľov, s koľkými počíta už len projekt Skanska.
Rozvojové kapacity by sa nemali riešiť skokom. S rozšírením počtu obyvateľov Devína o 1700 ľudí sa počítalo do roku 2020. Sedemdesiat percent rozvojových kapacít, s ktorými sa počítalo v územnom pláne mesta Bratislavy sa v tomto prípade schválilo pre jedného developera.
Obávate sa, že nová výstavba, či už jedného alebo viacerých investorov prinesie problém zhustenia dopravy. S takým problémom však zápasia všetky okrajové mestské časti i satelitné obce blízko Bratislavy, ktoré zasiahol stavebný boom.
Devín je na tom inak a horšie. Cesty k satelitným častiam či obciam možno v mnohých prípadoch rozšíriť. Cestu do Devína nie je kam. Máme limity dané prírodou - z jednej strany cesty je Dunaj, z druhej chránené lesy. Kde by sme mali postaviť novú cestu? V chránenej krajinnej oblasti Devínska kobyla?
V médiách ste uviedli, že spoločnosť Skanska chýbajú už len dve povolenia. Ktoré?
Povedala by som, že tie najdôležitejšie: na domy a na cesty. Časť závažných podmienok na ich vydanie, ktoré im boli uložené pri vydávaní územného rozhodnutia, dodnes nesplnili.
Keď ich však získa, začne stavať. Čo urobíte?
Ak získa platné stavebné povolenie, Devínčania sa možno na protest postavia pred buldozéry. Určite pôjdem s nimi. Žiaľ, budem môcť len ukázať, ako sa to v našej krajine myslí s ochranou prírody, že podobných developerov investorov okrem zisku nič iné nezaujíma - kvalita bývania budúcich obyvateľov v ich viladomoch, nenávratne zničený historický ráz Devína či príroda.
