a chátrajúce domy si všímajú najmä ľudia, ktorí nemajú strechu nad hlavou - bezdomovci a feťáci. Obidve tieto skupiny rezignovali alebo rezignujú na svoj život. Popri nich však existuje aj tretia skupina, ktorá obsadzovaním nevyužívaných nehnuteľností vyjadruje svoj názor na život a na spoločenské zriadenie - squatteri.
Squatterské komunity, ktoré vznikali v Čechách a na Slovensku po roku 1989, sa opierali o podporu anarchistických hnutí, prípadne ďalších iniciatív. Pre osud každého squattu (bývania vo vyprázdnenej budove) je dôležitý aj postoj ľudí v okolí obsadených domov. Squatteri nepoukazujú len na ťažkú situáciu v bývaní mladých ľudí, ale z morálneho hľadiska spochybňujú jedno z najsvätejších práv kapitalizmu - právo vlastniť. V obsadených budovách sa squatteri snažia o vytvorenie priestorov pre alternatívne umenie - galérie, koncerty alebo diskusné centrá.
O častých akciách polície proti squatterskému hnutiu jeho stúpenci tvrdia, že sú neopodstatnene tvrdé a ich komunita je bezdôvodne kriminalizovaná.
Dva mesiace na Lodnej ulici
Squatterské hnutie sa v deväťdesiatych rokoch šírilo najmä vo väčších českých mestách. Známe sú prípady boja squatterov v Prahe pri obrane opustených objektov Ladronky, Sochorky, Zenklovky a najmä squattu Milada, ktorý aktívne pôsobí dodnes.
Niektoré squatty sa stali v minulosti aj terčom útokov zo strany fašistických skinhedov. Takýmto útokom bol vystavený napríklad squatt vo Dvore Králové, obsadené domy na Buďánkach a Ladronka v Prahe, ale najmä Zelený dvor pri Košiciach, ktorý fašistické skupiny vypálili. Väčšina squattov sa prirodzene stáva súčasťou antifašistického a antirasistického hnutia.
V Bratislave je známy prípad obsadenia domu squattermi z roku 2000. O opustený objekt na Lodnej ulici sa vtedy začalo zaujímať voľné združenie mladých ľudí, ktoré ho v júli - bez dohody s majiteľom - obsadilo. Existencia squattu však netrvala ani dva mesiace. V septembri pracovníci Okresného úradu Bratislava I. za asistencie polície objekt vyprázdnili.
Ďalší porevolučný squatt bol v dome na rohu Mýtnej a Vazovovej ulice "Nešlo o nejaký protest, jednoducho sa tam zišlo zhruba dvadsať ľudí, ktorí budovu chceli zrekonštruovať a bývať v nej. Medzi nami boli ľudia z médií, umelci, architekti," hovorí vtedajší účastník Igor Kňazovický. Dom po pár mesiacoch museli opustiť, lebo im vypli vodu i elektrinu.
Vyhrávajú bezdomovci
Podľa sociálneho pracovníka Petra Adama z Občianskeho združenia Proti prúdu pokusov o squatt v Bratislave bolo viac, no hnutie sa u nás nerozšírilo tak ako v okolitých krajinách. A to aj napriek tomu, že vhodné objekty pre squatterov podľa neho v Bratislave sú.
Obsadzujú ich však najmä bezdomovci len aby tu prenocovali a nevytvárajú komunity, ktoré by sa k hnutiu squatt hlásili. Okrem záhradných a vinohradníckych chatiek obsadzujú aj nebytové priestory, do ktorých sa im podarí dostať, najmä pivnice a opustené sklady.
Rozvoj takýchto "nesquattovských" komunít nie je vítaný. Neoprávnení nájomníci v opustených a chátrajúcich domoch sa stávajú terčom odporu miestnych obyvateľov. Akonáhle sa objaví zárodok takejto komunity, začnú sa okolití domáci obyvatelia sťažovať.
To nie je squatt
Opustená nehnuteľnosť, ktorú obsadili neprispôsobiví bezdomovci, je aj vo dvore medzi Dunajskou a Grosslingovou ulicou. Žiadna galéria, žiadne diskusie, žiadne presvedčenie - iba miesto na prespanie. Dostať sa tam môžete z Dunajskej ulice, vchodom do dvora.
Nehnuteľnosť obýva asi desaťčlenná skupina neoprávnených nájomníkov. Podľa vyjadrenia Aleny Kopřivovej, hovorkyne Miestneho úradu Bratislava - Staré Mesto, budovu vlastní spoločnosť Aron Consulting. O tom, že sú v nej nelegálne nasťahovaní neprispôsobiví občania, zástupcovia mestskej časti vedia zo sťažností obyvateľov okolitých domov.
Obyvatelia okolitých domov zareagovali na príchod neželaných nájomníkov tak, že vo vchode do dvora postavili bránu a na noc ju zatvárajú. Sťažovali sa najmä na to, že bývajúci v chátrajúcom dome rušia nočný kľud.
Rovnaký problém mal miestny úrad vlani aj na Záhradníckej ulici v objekte ministerstva kultúry. Tiež tam bývali bezdomovci a znepríjemňovali život svojmu okoliu. Budova je dnes už uzatvorená, dvere a okná zadebnené.
Christiánia nie je to, čím bývala V Európe najznámejším územím obsadeným ozajstnými vyznávačmi squattu ako štýlu života je osada Christiánia uprostred dánskej metropoly Kodaň. Vznikla v roku 1971, keď sa
v bývalých kasárňach neďaleko centra mesta usadila skupina hippies a vyhlásila založenie slobodného mesta. Od tej doby je Christiánia lákadlom a ideálom pre hippies, anarchistov a nekomerčných umelcov.
Squatteri, noví obyvatelia kasární, si domy upravili po svojom. Pestro ich pomaľovali, vo vnútri si zariadili byty, začali organizovať koncerty, výstavy, alternatívne divadelné predstavenia a otvorene používali mäkké drogy. Polícia aj kodanská samospráva ich najprv tolerovali a Christiánia získala rozhodnutím parlamentu zvláštny štatút miesta, kde sa drogy užívať môžu. Začala tu fungovať aj samospráva na základe priamej demokracie.
Časopis NotaBene, ktorý v Bratislave predávajú bezdomovci, priniesol vo svojom minuloročnom novembrovom čísle informáciu o Christiánii. V článku si jej obyvatelia sťažujú, že Christiánia už nie je takým skvelým miestom ako v minulosti. Časté sú policajné razie a medzi obyvateľov sa vklinili díleri tvrdých drog, proti ktorým pri svojom vzniku komunita chcela bojovať.
Slováci sú v Milade
Najznámejším squattom v Čechách je Milada. Objekt sa nachádza v Prahe neďaleko od Mosta barikádnikov a študentských internátov. Podľa zástupcov komunity v nej aktívne žije desať až pätnásť obyvateľov.
Komunita má svoju vlastnú internetovú stránku, na ktorej zverejňuje program svojich akcií - koncerty, výstavy, diskusie. Účasť na týchto akciách sa pohybuje od 20 do 160 ľudí. Zástupcovia komunity tvrdia, že okolie ich prijíma pozitívne, s mnohými obyvateľmi spolupracujú a vychádzajú si v ústrety. Problémy sú samozrejme s políciou a s vedením neďalekého internátu.
V Milade sú aj slovenskí squatteri, podľa ktorých je Bratislava zlým prostredím pre squatterov. Dôvodia tým, že "mesto vlastnia nenásytní developeri a staroúradnícka mafia." A preto podľa nich v Bratislave ten pravý squatt nie je a zrejme ani tak skoro nebude.
Obľúbenými objektmi pre bezdomovcov sú aj opustené alebo málo navštevované záhradné a vinohradnícke chatky. Nájomníkov, ktorí sa nedohodli na prenájme, najviac poznajú majitelia pozemkov, ktoré sú vysoko nad mestom na úpätí Malých Karpát pod lesom.
Pán Jozef sa stal vinohradníkom po tom, ako zdedil vinohrad po otcovi. Stará sa oň spolu so synmi. Hrozno pestuje pod lesom na menej dostupnom mieste a máva problémy s tým, že ho o úrodu často oberajú zlodeji. Tri roky v posledných štyroch rokoch mu však pri strážení úrody pomohli bezdomovci, ktorí obsadili domček postavený v susednom vinohrade. Domček je z betónových prefabrikátov, rozmery tri krát dva metre, s jedným zamrežovaným okienkom.
Pred štyrmi rokmi sa pri posedení s priateľmi vo vinohrade pridali k partii pána Jozefa aj štyria nepozvaní návštevníci, ktorí sa vynorili z tmy. Neskôr zistil, že sú to bezdomovci obývajúci domček vo vedľajšom vinohrade. Zistil tiež, že v čase, keď bol domček obývaný, nemá pred oberačkou tak často návštevy zlodejov na svojom majetku. Aj preto nadviazal kontakt so svojimi novými susedmi a občas im niečo priniesol.
Zloženie nájomníkov domčeka sa menilo. Občas mali aj rozpory a hádky. To, že bezdomovci mohli tri roky nerušene bývať v domčeku, je zapríčinené aj nezáujmom majiteľa o svoj majetok. Ten sa tam počas celého obdobia neukázal.
