SME
Štvrtok, 18. august, 2022 | Meniny má Elena, Helena

Industriál má cenu, musí sa len počkať

Len v tomto roku hlavné mesto Slovenska prišlo o dva významné historické areály - Kablo z konca 19. storočia a lisovňu Gumonu. Padli za obeť novej výstavbe, investori svoj postup zdôvodňovali havarijným stavom. Ani jednu nevymenovali za kultúrnu pamiatku,

hoci historická hodnota týchto stavieb je nevyčísliteľná. Tvrdí to predseda Klubu ochrany technických pamiatok Marian Paulini.

Kto alebo čo zlyhalo, keď prichádzame o takéto budovy?

Pravdepodobne celá spoločnosť. Znie to možno otrepane, no zvykli sme si byť úplne pasívnymi k tomu, čo sa okolo nás deje. Nech sa deje, čo sa deje s pamiatkami, nikto sa neozve. No zlyhali aj pamiatkári-profesionáli. Mali dopredu vedieť, čo sa bude diať, pretože akonáhle sa zvyšuje masa peňazí v spoločnosti, prichádzajú investori, začína sa stavať a je jasné, že zmiznú aj bývalé industriálne zóny - budovy, ktoré zostali nevyužité po ukončenej výrobe.

SkryťVypnúť reklamu

Najväčší benefit alebo hendikep pamiatok - podľa toho, z ktorej strany na to pozeráme - je v tom, že stoja na atraktívnych pozemkoch...

Teraz už áno. Tieto pozemky v minulosti boli mimo mesta, no rozširovaním zástavby sa dostali až do centra. Kým sa vyrábalo, nebolo reálne spustiť tam investičnú výstavbu. Súčasnosť je iná. Podniky sa vo všeobecnosti sťahujú do priemyselných parkov a tieto zóny sa stávajú lukratívne. Nielen pamiatkári, ale aj samospráva mala tušiť, čo sa bude diať, mala sa na to pripraviť.

Bratislava prišla o Kablo a lisovňu Gumonu, ktoré ďalšie historicky hodnotné priemyselné budovy môžu nasledovať?

Čo sa týka vzácnejšieho a väčšieho industriálu, zostali ešte dve budovy Cvernovky, na Páričkovej a na Trnavskom mýte. Máme tu ešte areál Dynamitky, kde sú základy chemického priemyslu a potom ešte zostali nejaké budovy v areáli Matadoru. Takmer nič z nich pamiatkovo chránené nie je. Podarilo sa zachrániť Sklad číslo 7 v prístave, chránené sú dve budovy skladov pod železničnou stanicou, kde sídli múzeum dopravy. Cvernovku začali prerábať.

SkryťVypnúť reklamu

Napríklad v Anglicku technické pamiatky chránia a prestavujú ich. Je to pre prísnejšie zákony?

Nie, nie je. Je to v prístupe ľudí k takýmto stavbám. Tak, ako v Anglicku vypukla priemyselná revolúcia, vzniklo tam aj hnutie za ochranu industriálnych pamiatok. Dnes existuje Charta industriálnych pamiatok. Nevznikla kvôli legislatíve, ale preto, že v centre Londýna v roku 1962 zbúrali časť železničného nádražia Euston z roku 1837. Demolácia vyvolala záujem verejnosti o ochranu priemyslového dedičstva. V roku 1973 založili medzinárodnú organizáciu, ktorá sa stala platformou pre industriálne dedičstvo. Euston sa stal prvým protestom ľudí, ktorí zistili, že im mizne niečo, čo dovtedy odborníci nepovažovali za cennú architektúru. Je veľa miest, kde určité štvrte sú typické práve pre industriál. No príklady ochrany priemyselných zón, kde sa plošne nebúralo, ale prestavovalo, nájdeme aj inde, nielen v západných krajinách. V Poľsku napríklad v súčasnosti revitalizujú priemyselnú zónu v Žirardove, kde boli pôvodne pradiarne. V Brne zas zrekonštruovali strojárenskú firmu Vaňkovka, dnes je tam obchodno-kultúrne centrum. Svetlé príklady sa nájdu aj u nás - v Šamoríne robia z bývalých poľnohospodárskych skladov hotel a nákupné centrum.

SkryťVypnúť reklamu

Kde je najväčšia hodnota takýchto areálov?

U nás sa zatiaľ vníma ich hodnota iba cez cenu pozemku. No aj tieto budovy majú takú istú nemerateľnú historicko-spoločenskú hodnotu ako hrady, zámky, kúrie... Je to podobný vývoj ako pri "štandardných" pamiatkach. Keď chceli zbúrať Bratislavský hrad, našiel sa človek, ktorý sa ho zastal a zachránil ho. Aj pri priemyselných pamiatkach sa musí nájsť nejaký aktivista, ktorý upozorní ostatných, že táto budova má hodnotu, nie je to len pozemok a suť na ňom. Keď sa však u nás niekto postaví za záchranu industriálnej budovy, každý si myslí, že bojuje za to, aby sa zachránila výroba so všetkými negatívami v centre mesta. V zahraničí už vedia vysvetliť ľuďom, že nejde o to, aby sa v areáli zachovala továreň, ale aby z nej boli napríklad byty, kultúrne centrum a podobne. Veď napríklad tabaková továreň v Hainburgu zaberá veľkú časť územia. Napriek tomu, že je na veľmi výhodnom mieste na brehu Dunaja, mohli ju zbúrať, pozemky dobre predať a postaviť tam bizniscentrum alebo rodinné domy s výhľadom na rieku. No neurobili to. Továreň obnovili a sú tam kultúrno-spoločenské priestory s názvom Kulturfabrik.

Hovorí sa, že dôvodom je ekonomika. Oprava starého je drahšia, ako stavba a predaj nového, aj napriek zákonným pokutám za búranie...

Je to krátkozraká ekonomika, ekonomika rýchleho obohatenia, otočenia peňazí, ktorá nemá nič spoločné s dlhodobým hospodárením. Čudujem sa developerom, že radšej postavia dvadsaťposchodovú budovu na búranisku hodnotnej budovy, ktorú síce dnes predajú za výhodné ceny, ale z hľadiska budúcnosti historická budova má úplne iný "šmrnc", úplne iné génius loci a upravenú by si ju ľudia viac vážili. Som presvedčený, že ten, kto by chcel mať byt alebo sídlo firmy v takejto nehnuteľnosti, dal by oveľa viac korún za meter štvorcový za prenájom ako napríklad v dnešných skleníkových bizniscentrách. A tých skleníkov v Bratislave onedlho bude ako húb po daždi. Ibaže tie historické budovy tu už nebudú.

Vidíte nejakú cestu ako zabrániť búraniu hodnotných priemyselných budov prostredníctvom zmeny legislatívy?

Každý zákon sa dá obísť, v tomto som skeptik. Jediné, čo by mohlo pomôcť, je uzákoniť také pokuty, ktoré by boli stanovené percentom z investičného objemu stavby. Tie terajšie sú pre developerov smiešne. Napríklad tak, že by ako pokutu zaplatili desať percent z hodnoty budovy, ktorú by postavili na mieste zbúranej historickej.

SkryťVypnúť reklamu

          Inzercia - Tlačové správy

          1. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu
          2. Mobilná bezpečnosť sa stále podceňuje. Všetko však máte v rukách
          3. Auto bez čakania? VW T-Cross môžete mať hneď a aj so zľavou
          4. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás
          5. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur
          6. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
          7. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú biodiverzitu
          8. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku
          1. Shell myslí na slovenské komunity
          2. Mobilná bezpečnosť sa stále podceňuje. Všetko však máte v rukách
          3. Čakáte bábätko? Union má preň nachystané veľké množstvo výhod
          4. Agrokomplex 2022
          5. 365.bank si naďalej upevňuje svoju pozíciu plnoformátovej banky
          6. FoodCycler definitívne skoncuje s muškami v kuchyni
          7. Nadácia COOP Jednota pomáha dlhodobo chorým pacientom
          8. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu
          1. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur 37 279
          2. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane 24 134
          3. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku 12 417
          4. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu 6 630
          5. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás 4 314
          6. Nie som superman, ale viem, že Prešov má na to byť supermestom. 4 177
          7. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky 3 788
          8. Auto bez čakania? VW T-Cross môžete mať hneď a aj so zľavou 2 331
          SkryťVypnúť reklamu
          SkryťVypnúť reklamu

          Neprehliadnite tiež

          Logo podcastu Index o ekonomike a podnikaní.

          Ako ovplyvní ceny nehnuteľností sprísnenie poskytovania úverov.


          a 1 ďalší 10. jan
          Ilustračné foto.

          Ľudia najviac kupovali menšie byty.


          SITA 13. júl
          Ilustračné foto.

          V medzikvartálnom porovnaní stúpli takmer o tri percentá a v medziročnom porovnaní sa zvýšili o necelých 12 percent.


          SITA 30. máj

          Na Slovensku je okolo 800-tisíc domácností, ktoré majú komín. Kominárov je okolo 300.


          22. nov

          Blogy SME

          1. Michala Guľasová: Anna Metisová – Daj každému dňu šancu – knižná recenzia
          2. Olívia Lacenová: Priplatíme si za letenky? Šéf Ryanairu v tom má jasno
          3. Helena Smihulova Laucikova: Kufor
          4. Věra Tepličková: Ďalšia bomba alebo Keď Matovič už ani nespí...
          5. Peter Slamenik: Panelákoví psíčkari
          6. Martin Majzlan: Mestá krvi, otrokov a obchodu
          7. Jozef Sitko: Tajomstvo môjho dlhého veku (3.)
          8. Jan Pražák: Mezi matkou a partnerkou
          1. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 15 158
          2. Milan Pilip: Čaká nás rozvrat spoločnosti ak nezasiahneme proti konšpirátorom 7 633
          3. Peter Gregor: Cena slobody sa vždy počíta iba v stratených ľudských životoch. 7 488
          4. Pavel Macko: Máme ľutovať podnikateľa Hambálka alebo vojnové obete jeho kumpánov? 4 134
          5. Roman Kebísek: Jánošík prepadával ľudí na cestách vyše roka. Od jesene 1711 do zimy 1712/3 3 930
          6. Tereza Krajčová: Severné Poľsko: Očarujúci Gdansk, piesočné pláže Sopotu a moderná Gdyňa 3 929
          7. Ján Valchár: Ubjegáj, zájčik, ubjegáj! 3 846
          8. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 3 608
          1. Jiří Ščobák: Fungujú sankcie proti Rusku? Nečaká krach aj nás?
          2. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
          3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
          4. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
          5. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
          6. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
          7. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
          8. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
          SkryťZatvoriť reklamu