SME
Piatok, 19. august, 2022 | Meniny má Lýdia

Aj domy potrebujú stromy

Nie nadarmo sa reklamy developerov plnia vábivými slovami o bývaní v prírode a relaxe v tieni vzrastlých stromov. Parky, podobne ako skrotené vodné plochy, zvyšujú hodnotu územia najmä pre bývanie. Bratislava upraveným plochám zelene v obytných zónach ...

Nie nadarmo sa reklamy developerov plnia vábivými slovami o bývaní v prírode a relaxe v tieni vzrastlých stromov. Parky, podobne ako skrotené vodné plochy, zvyšujú hodnotu územia najmä pre bývanie. Bratislava upraveným plochám zelene v obytných zónach príliš nežičí. Do väčšieho vysádzania sa zatiaľ príliš nehrnú ani developeri.

Parkov je v Bratislave žalostne málo. Hovoria to nielen ochranári, no aj odborníci. Pripúšťa to aj hlavný architekt Bratislavy Štefan Šlachta: Parkov v žiadnom meste nikdy nie je dosť. Hlavné mesto má dosť veľa zelene, no parkov je málo.

Horšie ako centrum mesta, kde sa nachádza niekoľko historických záhrad, sú na tom sídliská. Zeleň v tomto prostredí tvoria najmä voľné zatrávnené plochy hlavne s náletovou zeleňou. No aj o tie obyvatelia s postupujúcou výstavbou prichádzajú. Park by pritom podľa odborníkov mal byť súčasťou každej mestskej štvrte, prípadne môže fungovať aj ako spojovací článok medzi viacerými štvrťami. Území, kde by parkové plochy ešte mohli vzniknúť, je však v Bratislave ako šafranu.

Museli by búrať

Podľa štúdie vypracovanej v rámci mestského projektu Záhrady pre všetkých najhoršie sú na tom s plochami vhodnými na parky (o veľkosti aspoň pol hektára) sídliská v Ružinove, Vrakuni, Novom Meste, Karlovej Vsi a Devínskej Novej Vsi. V rámci sídliskovej štruktúry Nového Mesta a Vrakune nejestvujú potrebné voľné plochy ani v podobe iného druhu zelene, ktoré by bolo možné premeniť na parkovo upravenú zeleň. V takýchto prípadoch je možné zvýšiť kvalitu životného prostredia len vytvorením sústavy menších plôch, vzájomne prepojených a fungujúcich ako prepojený ekosystém.

Plochy, ktoré by sa mohli zmeniť na parky sa nachádzajú len v niektorých mestských častiach. Niekde ide len o priestor v takzvaných vnútroblokoch - teda plochy obkolesené obytnými domami. No aj takých pri vlaňajšom prieskume pracovníci mesta našli sedemdesiat v celom meste. Okrem nich našli trinásť menších plôch, ktoré by sa dali "prestavať" na funkčné parky s kompaktnou, aspoň polhektárovou rozlohou.

Spomínaná štúdia bola štartovacou čiarou pre projekt, vďaka ktorému by mali na bratislavských sídliskách vo vytypovaných lokalitách pribudnúť tri parky. S pomocou financií mesta a zo štrukturálnych fondov by sa ich mali dočkať mestské časti Podunajské Biskupice, Petržalka a Dúbravka. Návrhy, ako by mali vyzerať vzišli z medzinárodnej študentskej architektonickej súťaže.

Záhrada medzi bytovkami

Magistrát sa pripravuje na to, aby v polovici októbra mesto podalo návrh na prvý z realizačných projektov Novodobej sídliskovej záhrady v mestskej časti Podunajské Biskupice. Financie budú žiadať cez operačný program určený pre regeneráciu sídiel. V druhej polovici budúceho roka by sa šesťhektárová plocha v súčasnosti zatrávneného vnútrobloku na Bieloruskej ulici mala zmeniť na atraktívne centrum. Okrem sadových úprav (stromy po obvode parku, aleje a kvetinové záhony) bude súčasťou inštalácia drobnej záhradnej architektúry s príslušným mobiliárom, vybudujú tu niekoľko viacúčelových ihrísk vrátane plochy pre petang, amfiteáter, do parku umiestnia pieskoviská a preliezačky pre najmenších. Pôvodne navrhnuté jazierko na žiadosť mestskej časti napokon nebude naplnené vodou, ale len štrkom. V parku budú sociálne zariadenia a požičovne rekreačných a športových pomôcok.

Bude aj správca?

"Projekt sme predstavili aj občanom tejto časti mesta," hovorí Karin Lexmannová z oddelenia územného plánovania Magistrátu hlavného mesta Slovenska. Zaujímavosťou boli reakcie, ktoré po prvom nadšení ovplyvnila skepsa. Lokalita sa totiž nachádza v blízkosti Pentagonu a obyvatelia sa obávali rýchleho znehodnotenia investície.

Keďže sa park bude nachádzať vo vnútrobloku, nebude ho možné oplotiť. Návrh však ráta s objektom pre správcu, ktorý by mal zabezpečiť, aby park nedoplatil na vandalov. Správca by musel byť zamestnancom mestskej časti.

"Samozrejme, že investíciu za päťdesiat miliónov korún si musíme chrániť," hovorí starostka mestskej časti Alžbeta Ožvoldová. Na to, aby takéhoto človeka zabezpečili, musí zastupiteľstvo schváliť potrebné organizačné zmeny.

Park na Bieloruskej by nemal byť v Podunajských Biskupiciach jedinou investíciou do zelene v blízkom období. Mestská časť v júli podala projekt na získanie zdrojov z eurofondov na Centrálny park v centre starej časti Podunajských Biskupíc. Pribudnúť by mala zhruba jeden a pol kilometra dlhá úzka zóna zelene s ihriskami, skate- parkom a lavičkami.

V Petržalke blízko novej výstavby

S parkami z projektu Záhrady pre všetkých rátajú aj mestské časti Petržalka a Dúbravka. V Petržalke, ktorá má okrem tohto projektu dostať aj centrálny Celomestský park medzi malým a veľkým Draždiakom, park z projektu Záhrady pre všetkých, vybudujú v medziblokovom priestore na Jiráskovej ulici. Jeho centrálna zóna má mať umelé jazerá s celoročným využitím, voľná zóna v južnej časti má vytvárať kontakt s ramenom Dunaja, miesto by tu mala nájsť kaviareň, posedenie, pódium pre kultúrne akcie a pri existujúcej budove banky je navrhnuté autokino. Mestská časť podľa hovorcu Ľubomíra Andrassyho s parkom ráta. Má sa totiž stať dominantnou zelenou zónou v novobudovanej časti Petržalky. V susedstve vyrastie súkromný developerský projekt Petržalka City. Investor pôvodne zamýšľal v dotyku s touto plochou postaviť výškové budovy. "No keďže pôjde o park širšieho významu, mestská časť presadzuje ich zníženie," povedal Andrassy. Takéto riešenie v súčasnosti zakomponovávajú aj do zonálneho plánu.

Metropoly a parky

Parky z projektu Záhrady pre všetkých sú predovšetkým úpravami medziblokov v rámci revitalizácie jestvujúcich sídlisk a hlavný architekt Bratislavy verí, že budú motiváciou aj pre obyvateľov iných sídlisk. Mestské parky v metropolách, ktorou je aj Bratislava by však mali byť funkčne oveľa komplexnejšie a väčšie, hoci sa nedá povedať, že ich budovanie má nejaké pevné pravidlá.

"Raz sú to umelo vytvorené, často štýlové záhrady, ako napríklad v Bratislave Medická záhrada. Inokedy je to voľne sa rozprestierajúca sa zeleň ako je Horský park," vysvetľuje Šlachta. Záhrady Louvru, či niektoré pražské záhrady sú zasa iné ako napríklad Hyde park v Londýne (má zhruba 1,4 hektára), či Bouloňský lesík v Paríži (šesť hektárov). Vždy sú to však väčšie súvislé plochy, zavše dokonca poprepájané (napríklad vo Varšave). "Dnešné normy však hovoria o metroch štvorcových zelene na obyvateľa, nepredpisujú veľkosť parku," hovorí hlavný architekt Bratislavy.

Myslime na to, čo už máme

Budovanie nových parkov hoci len vo vnútroblokoch sídlisk je jedna vec. "Druhou je to, čo sa robí s tými plochami, ktoré už máme," upozorňuje ochranárka Katarína Šimončičová.

"Aj tie parky, či záhrady, ktoré máme, nie sú vždy v najlepšom stave, myslím tým zdravotnú kondíciu stromov, respektíve ich budúcnosť," hovorí. Príkladom je podľa nej Sad Janka Kráľa, okolo ktorého sa povoľuje masívna výstavba budov oveľa vyšších, ako sú koruny stromov. "Stavby sú alebo budú v takej tesnej blízkosti Sadu, že ho celodenne zatienia a spolu so zvýšenou dopravou veľmi pravdepodobne ovplyvnia zdravotný stav stromov natoľko, že môžu vyschnúť," vystríha. Ak by sa bol ponechal aspoň lesík na Krasovského, mohol byť sad chránený pred nepriaznivými vplyvmi prirodzeným porastom aspoň z južnej strany. Lenže lesík na návrh magistrátu mestskí poslanci predali rakúskemu investorovi, ktorý neskôr získal stavebné povolenie, lesík vyrúbal a miesto neho postaví vyše 20-podlažný hotel a garážový dom.

"Osud Sadu Janka Kráľa bol aj tým spečatený," mieni ochranárka.

Šimončičovej chýba aj ucelený zoznam verejných parkov a záhrad na webovej stránke mesta. Obyvatelia mesta tak netušia, koľko ich vlastne je, kde sú a či sú prístupné aj večer.

A developeri?

Pred prijatím nového územného plánu sa investori pri výstavbe a tvorbe zelene mali riadiť metodickou príručkou s názvom Štandardy minimálnej vybavenosti obcí. Podľa nej sa za štandard považovalo, keď na stotisíc obyvateľov pripadli centrálne a ústredné parky o ploche desať hektárov, štandard pre parky a medziblokové plochy pri obytnej funkcii bol desať až sedemnásť metrov štvorcových zelene na obyvateľa. Tieto pravidlá však podľa Karin Lexmannovej neboli záväzné.

Zmenu majú priniesť najmä zonálne plány, kde sú alebo budú pevne definované pravidlá pre to-ktoré konkrétne územie. "Ak to veľmi zovšeobecníme, pre každý blok by podľa územného plánu 25 až 30 percent plochy pozemku malo zostať vyhradených pre zeleň," hovorí Lexmannová.

Nové pravidlá by mali zabrániť prípadom, podobným tomu, na ktorý upozorňujú ochranári. Medzi ulicami Janotova a Hany Meličkovej na Dlhých dieloch sa má úzky pás pozemku medzi cestami, na ktorom rastie 185 stromov (zväčša síce náletových, ale zdravých stromov), zastavať desaťpodlažnou budovou a všetky stromy vyrúbať.

Byť ústretovejší k zeleni developerov napokon donúti do istej miery aj trh. Zeleň v čase narastajúcej konkurencie novostavieb a jej celkového nedostatku v obytných častiach hlavného mesta bude čoraz viac žiadaná a nespraví to už len pár stromov popri chodníku.

Každý investor už navyše nebude mať to šťastie, že pri svojom projekte využije verejnú zeleň.

Najmä v rámci pripravovaných multifunkčných zón developeri budú nútení vysádzať vlastné zelené oddychové plochy medzi priestormi rezervovanými na bývanie.

V druhej polovici budúceho roka by sa šesťhektárová plocha v súčasnosti zatrávneného vnútrobloku na Bieloruskej ulici mala zmeniť na atraktívne centrum. Pôvodne naplánovanú vodnú plochu nahradí iba štrk. Mestská časť Podunajské Biskupice toto riešenie zvolila aj z bezpečnostných dôvodov.

Parky, ľudia a domy

Blízkosť parku s možnosťou aktívneho relaxu, vždy zvyšuje hodnotu okolitých nehnuteľností, najmä bývania. Podobne to platí pre vodné plochy, ako to je napríklad v Hamburgu, Štokholme či Birminghame, kde túto funkciu napĺňajú staré vodné kanály, ktoré v minulosti slúžili doprave. Park je aj o kvalite ovzdušia, o estetickej kvalite prostredia, o možnosti športovania. Podľa hlavného architekta Bratislavy Štefana Šlachtu, hlavné mesto Slovenska má ešte obrovskú šancu na vytvorenie takéhoto parkového prostredia obnovením starých dunajských ramien v takzvanom štvrtom kvadrante (smerom na Rakúsko).

SkryťVypnúť reklamu

          Inzercia - Tlačové správy

          1. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu
          2. Veterány sú symbolom Kuby. Hemingway ich vlastnil sedem
          3. Hyundai štartuje na Slovensku unikátny Hyundai Plogging Run
          4. Mobilná bezpečnosť sa stále podceňuje. Všetko však máte v rukách
          5. Auto bez čakania? VW T-Cross môžete mať hneď a aj so zľavou
          6. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás
          7. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur
          8. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
          1. Veterány sú symbolom Kuby. Hemingway ich vlastnil sedem
          2. Hyundai štartuje na Slovensku unikátny Hyundai Plogging Run
          3. Shell myslí na slovenské komunity
          4. Mobilná bezpečnosť sa stále podceňuje. Všetko však máte v rukách
          5. Čakáte bábätko? Union má preň nachystané veľké množstvo výhod
          6. Agrokomplex 2022
          7. 365.bank si naďalej upevňuje svoju pozíciu plnoformátovej banky
          8. FoodCycler definitívne skoncuje s muškami v kuchyni
          1. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur 38 321
          2. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane 24 206
          3. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku 12 160
          4. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu 6 732
          5. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás 4 484
          6. Nie som superman, ale viem, že Prešov má na to byť supermestom. 4 204
          7. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky 3 646
          8. Auto bez čakania? VW T-Cross môžete mať hneď a aj so zľavou 2 486
          SkryťVypnúť reklamu
          SkryťVypnúť reklamu

          Hlavné správy zo Sme.sk

          Poľovnícka chata v obci Čifáre, v ktorej sa stretávali Robert Fico a spol.

          Sťažnosť vyšetrovateľa Juhása zamietla prokurátorka, ktorá priťažila aj čurillovcom.


          3 h
          Sklamaný tréner Weiss.

          Tréner Mostaru reagoval na trénera Slovana: Kolega Weiss je sebavedomý.


          1 h
          V Maďarsku postaví CATL svoju druhú európsku fabriku.

          Fabrika firmy CATL za sedem miliárd eur prinesie Maďarsku dôležité know-how.


          9 h
          Ranný brífing SME

          Prečítajte si najdôležitejšie správy.


          1 h

          Neprehliadnite tiež

          Logo podcastu Index o ekonomike a podnikaní.

          Ako ovplyvní ceny nehnuteľností sprísnenie poskytovania úverov.


          a 1 ďalší 10. jan
          Ilustračné foto.

          Ľudia najviac kupovali menšie byty.


          SITA 13. júl
          Ilustračné foto.

          V medzikvartálnom porovnaní stúpli takmer o tri percentá a v medziročnom porovnaní sa zvýšili o necelých 12 percent.


          SITA 30. máj

          Na Slovensku je okolo 800-tisíc domácností, ktoré majú komín. Kominárov je okolo 300.


          22. nov

          Blogy SME

          1. Štefan Vidlár: Zasek zle
          2. Olívia Lacenová: Priplatíme si za letenky? Šéf Ryanairu v tom má jasno
          3. Michala Guľasová: Anna Metisová – Daj každému dňu šancu – knižná recenzia
          4. Věra Tepličková: Ďalšia bomba alebo Keď Matovič už ani nespí...
          5. Helena Smihulova Laucikova: Kufor
          6. Peter Slamenik: Panelákoví psíčkari
          7. Martin Majzlan: Mestá krvi, otrokov a obchodu
          8. Jan Pražák: Mezi matkou a partnerkou
          1. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 13 801
          2. Peter Gregor: Cena slobody sa vždy počíta iba v stratených ľudských životoch. 7 624
          3. Milan Pilip: Čaká nás rozvrat spoločnosti ak nezasiahneme proti konšpirátorom 7 555
          4. Pavel Macko: Máme ľutovať podnikateľa Hambálka alebo vojnové obete jeho kumpánov? 4 146
          5. Tereza Krajčová: Severné Poľsko: Očarujúci Gdansk, piesočné pláže Sopotu a moderná Gdyňa 3 957
          6. Roman Kebísek: Jánošík prepadával ľudí na cestách vyše roka. Od jesene 1711 do zimy 1712/3 3 939
          7. Ján Valchár: Ubjegáj, zájčik, ubjegáj! 3 874
          8. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (12. - 18.8.1922) 3 434
          1. Jiří Ščobák: Fungujú sankcie proti Rusku? Nečaká krach aj nás?
          2. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
          3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
          4. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
          5. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
          6. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
          7. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
          8. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
          SkryťZatvoriť reklamu