Kde kúpiť dom či byt, ktorý voda nezaplaví

Kam pôjde voda alebo kde dom zničí svah, sa dá do istej miery predvídať.

(Zdroj: Ilustračné foto - TASR)

Diera v stavebnom zákone, nedôslednosť úradov a niekedy aj neochota stavebníkov vidieť nebezpečenstvo môžu mať pri extrémnom počasí fatálne dôsledky. Hľadať vinníka je potom zložité.

BRATISLAVA. Silné dažde, voda v domoch a zosuvy pôdy vyvolávajú otázky, či sa tomu dalo zabrániť a kto je zodpovedný. Odpovede kompetentných úradov sa hemžia odkazmi na predpisy a povinnosti. Podľa nich by vlastne všetko malo byť v poriadku. No napriek tomu stoja aj nové domy v záplavových územiach a deformované svahy, o ktorých sa vedelo, rúcajú domy.

Odborníci poukazujú na nedôslednosť samospráv, ľudí i diery v zákonoch.

Kde je chyba?

Vedeli ste?
  • Geológovia varujú: nedávne zosuvy pôdy sa môžu opakovať a to v relatívne krátkom čase. Vplývajú na to extrémne vodné zrážky. Hoci sú známe prípady z minulosti napríklad z hornej Nitry na prelome rokov 1960 a 1961 (zosuv v Handlovej patrí k najkatastrofickejším na Slovensku), oblasť východného Slovenska taký nárast zosuvov, ako bol v tomto roku, nepamätá.
  • Zverejňovanie povodňových máp pre verejnosť zatiaľ nie je vo svete pravidlom. Dôvodom, prečo je Česko v tomto smere jedným z najvyspelejších štátov, je zhoda okolností, keď počas piatich rokov (1997 a 2002) nastali na jeho území dve katastrofálne povodne.
  • Plne funkčné verejné portály prevádzkuje rakúske ministerstvo životného prostredia a portál americkej Federálnej agentúry na riadenie mimoriadnych situácií. Zatiaľ čo rakúsky portál HORA je výsledkom partnerstva verejného a súkromného sektora za účasti univerzít, americký portál vlastní federálna štátna správa, pre ktorú modelujú povodňové mapy súkromné firmy. Pripravuje sa portál švajčiarskeho Federálneho úradu pre životné prostredie.
  • Firmy, ktoré pre súkromný sektor pripravujú povodňové mapy, vedia okrem potenciálneho rozsahu povodne predpovedať aj hĺbku zaplavenia a mapy maximálnej rýchlosti prúdenia povodňovej vody vrátane možnej signalizácie povodne. Využitie povodňových modelov je však otázkou peňazí nielen vo verejnom, ale aj v súkromnom sektore. Na Slovensku v súčasnosti využívajú povodňovú mapu v rôznom stupni jej spracovania napríklad iba štyri poisťovne.
Zdroj: Geo Slovakia, Intermap Technologies

Kľúčom ku všetkému má byť podľa slovenskej legislatívy územnoplánovacia dokumentácia a územné aj stavebné konanie. Tie majú v rukách najmä samosprávy. Zákon predpisuje obciam a mestám mať územnoplánovaciu dokumentáciu, ktorá má zohľadňovať všetky riziká v území. Povinnosť mať územný plán alebo plán zóny sa vzťahuje len na sídla s vyše 2000 obyvateľmi.

Ostatné malé obce sú povinné mať územný plán „ak dochádza k podstatným zmenám v priestorovom usporiadaní a vo funkčnom využívaní územia", vysvetľuje ministerstvo výstavby. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán, podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady a ostatné existujúce podklady a iné podklady, a dôkazy zabezpečené počas územného konania.

Do povoľovacích konaní má však odborne vstupovať aj štát, a to cez obvodné úrady životného prostredia. Tie okrem inej činnosti poskytujú obciam odbornú pomoc pri používaní právnych predpisov a „upozorňujú ich na nedostatky zistené v ich činnosti pri výkone štátnej správy starostlivosti o životné prostredie", píše o ich úlohe ministerstvo životného prostredia. O tom, že systém zlyháva, však už dlho vedia ľudia aj úradníci.

„Nedodržanie všeobecných technických požiadaviek na navrhovanie stavieb podľa stavebného zákona, chyby v územnom plánovaní, tolerovanie výstavby bez stavebného povolenia a nesprávne spôsoby a zle navrhnuté a uskutočnené stavby v povodňami a zosuvmi ohrozovaných územiach môžu byť príčinou mimoriadnych udalostí," konštatuje rezort životného prostredia.

Samosprávy majú možnosť sa k informáciám dostať. Okrem odborných posudkov sa dá napríklad pri zosuvoch vychádzať aj z mapy voľne dostupnej na internete. Povodňové mapy sa ešte len pripravujú.

Nevedomosť treba dokázať

Otázky zodpovednosti za poškodené a pritom v rizikovom území povolené stavby zatiaľ zostávajú otvorené. Riešením by mohol byť precedens. „Pred mesiacom som kúpil riadne skolaudovaný rodinný dom. Nastal zosuv pôdy a dom je poškodený prasklinami. Nestihol som ho poistiť, nakoľko ešte neboli ukončené stavebné úpravy. Je vôbec možné podať žalobu na obec či štát z dôvodu povolenia výstavby v nestabilnej oblasti?", pýta sa čitateľ SME.

Ministerstvo výstavby odpovedať na túto otázku odmieta, pretože, ako píše, „nepozná okolnosti a príčiny stavu rodinného domu čitateľa". Právnik Dávid Štefanka istú možnosť, ako sa domáhať náhrady škody od obce, vidí: „Ak na stavbu domu bolo vydané stavebné povolenie, tak to bolo na základe žiadosti stavebníka, pričom stavebný úrad - obec - si isto vyžiadavala aj stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy. Ak by stavbu nebolo možné na danom území zhotoviť, tak stavebné povolenie nemalo byť vydané.

Ak by poškodený preukázal, že obec mala o riziku vedomosť - napríklad, že ju niekto varoval o nestabilite územia vopred, a že toto nepreverila pred vydaním stavebného povolenia, tak by sa dalo za určitých okolností uvažovať o uplatnení nároku na náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu," hovorí. Žalovať obec však môže pôvodný staviteľ a nie nový vlastník, ten by si mohol škodu uplatniť od predávajúceho.

Právnik ľuďom poškodeným povodňami zároveň radí zaoberať sa riadnym dodržaním nového zákona o ochrane pred povodňami, ktorý je účinný od 1. februára 2010, a ktorý ukladá aj isté povinnosti obci. V oblasti prevencie k nim napríklad patrí spolupráca so správcom vodných tokov a podobne. „Náhrada škody nie je vylúčená, ale zároveň nie je ani zaručená," odkazuje Štefanka čitateľovi.

Odborníci sa dožadujú pozornosti

Na nerešpektovanie odborných stanovísk v povoľovacom konaní upozorňujú vodohospodári aj geológovia.

Hoci zatiaľ neexistujú mapy povodňových rizík, podľa súčasne platných legislatívnych pravidiel by sa nemala povoľovať výstavba v inundačnom území a v blízkosti vodných tokov a hrádzí. Už pri malých vodných tokoch mal byť dodržaný aspoň trojmetrový odstup, stavať sa má na vyššie položených miestach.

Pri neupravených tokoch sa nesmú napríklad stavať ploty, ktoré zasahujú až k vodnému toku, nesmú sa budovať provizórne lávky, mostíky a mosty s nedostatočnou prietočnosťou, ktoré pri väčšej vode automaticky zachytávajú konáre, stromy, naplavený odpad a podobne. „Žiaľ, často sa stáva, že aj na takomto území vzniknú nové „čierne" stavby, potom sa zlegalizujú, alebo dokonca sa stane, že mestá a obce stanovisko vodohospodárov vôbec nerešpektujú," tvrdí hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku Ľuboš Krno.

To, že úradníci zodpovední v stavebnom konaní niekedy podceňujú výsledky odborníkov tvrdí aj Branislav Žec zo spoločnosti Geo Slovakia. „Nie vždy bol vypočutý názor inžinierskeho geológa, ktorý by bol výstavbu v tom- ktorom regióne zavrhol alebo by upozornil na problémy zosuvného územia, na problémy so sanáciou a podobne," hovorí Žec. Ten zároveň upozorňuje aj na to, že stavebný zákon v súčasnosti neprikazuje stavebníkovi zaobstarať si v oblastiach postihnutých zosuvmi, ako aj iných problematických oblastiach inžinierskogeologický prieskum alebo aspoň posudok.

„Zhruba pred dvoma rokmi inžinierski geológovia tlačili na prijatie takejto zmeny. Zákonodarcovia to však nepodporili. Kto je dnes vinný?" pýta sa geológ. Upozorňuje však aj na laxný prístup samotných stavebníkov. Ľudia podľa neho predovšetkým rozmýšľajú len o jednom - mať dom postavený na čo najkrajšom mieste a na čo najlacnejšom pozemku. Nerozmýšľajú však nad zásadnými podmienkami výstavby, teda, v akých podmienkach stavajú. Či nestavajú v zosuvnom území, ako je vysoko hladina podzemnej vody, čo sa v minulosti na mieste staveniska nachádzalo a podobne.

Povodňové mapy



Kliknite na jeden z obrázkov - mapu zväčšíte

Kde hľadať informácie
1. Riziko povodní

Povodňové mapy, ktoré by prehľadne poukázali na riziko ohrozenia na Slovensku pre verejnosť zatiaľ neexistujú. Pre vlastnú potrebu ich využívajú poisťovne a aj to len niektoré. Povodňové mapy, ktoré štát pripravuje na základe vykonávacích predpisov k novému zákonu o ochrane pred povodňami (nadobudol účinnosť vo februári tohto roka), majú byť k dispozícii aj občanom, ale najskôr až koncom roka 2013.

Odporúča sa:

Pri kúpe pozemku či nehnuteľnosti je najistejšie požiadať o stanovisko k rizikovosti územia príslušný obvodný úrad životného prostredia alebo správcu vodného toku (správu Slovenského vodohospodárskeho podniku, Lesy Slovenskej republiky, prípadne mesto či obec). Vodohospodársky podnik však vo všeobecnosti považuje za rizikový každý neupravený vodný tok. Za posudky sa podľa stanoviska vodohospodárov momentálne neplatí.

Zdrojom informácií v obci s korektnými susedskými vzťahmi môžu byť ľudia žijúci v lokalite, prípadne mestské kroniky či regionálna tlač.

Ak kupujete nehnuteľnosť v lokalite, kde už boli záplavy a predávajúci vás presviedča tým, že on má poistku hoci staršieho dáta, nemusí to znamenať, že poisťovňa poistí aj vás a za rovnakú sumu.

Hoci nič nefunguje bez výhrad, príkladom, ako sa dá informovať o ohrození riečnymi regionálnymi povodňami (mimo takzvané bleskové povodne, ktorých sú na Slovensku v lokalitách s nízkou priepustnosťou podložia veľmi časté) je verejný povodňový portál Českej asociácie poisťovní. Nájdete ho na www.cap.cz. Adresu napríklad kupovanej nehnuteľnosti zadáte priamo do systému, alebo ju určíte s pomocou mapy. Do niekoľkých minút príde na vami určenú mailovú adresu povodňová správa. Riziko v nej je hodnotené na štvorbodovej stupnici - od zóny so zanedbateľným nebezpečím výskytu povodne až po zónu s vysokým nebezpečenstvom. Služba od tohto roku funguje bezplatne.

2. Riziko zosuvov pôdy

Na rozdiel od mapovania povodňových rizík, ohrozenie zosuvmi pôdy je aspoň orientačne zachytené a to v Atlase máp stability svahov. Mapová aplikácia Svahové deformácie je verejne prístupná na stránke Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra. Na www.geology.sk sa dá nájsť v časti Mapový server. Jej používanie si však vyžaduje určitú dávku trpezlivosti - nie je celkom prispôsobená potrebám laikom a chýba aj užívateľský návod.

Register eviduje zdokumentované svahové deformácie na území Slovenska, rozlíšené sú bodové (malých rozmerov) a plošné zosuvy. Územie je zobrazené v mierke 1:50 000. Ku každému zosuvu je priradená tabuľka s informáciami. Registrácia bola ukončená v roku 2006 a ústav preto v komentári upozorňuje, že údaje treba priebežne aktualizovať.

Napríklad v mieste obce Nižná Myšľa, kde nedávno zosuvy pôdy zničili rodinné domy natoľko, že v nich statik zakázal bývať, sa dá nájsť, že zosuv je potenciálne aktívny. Deformáciu mali vyvolať klimatické faktory. V dotknutej oblasti má podľa mapy zosuvov stáť do päťdesiat stavieb, no podľa medializovaných správ v obci boli zasiahnuté aj novostavby. Ministerstvo životného prostredia pritom v komentári k mape píše, že „aplikácia je okrem iného využívaná pri vyjadrovaní k investičnej výstavbe a k územným plánom obcí a vyšších územných celkov".

Odporúča sa:

Hoci stavebný zákon stavebníkovi priamo neprikazuje ani v oblastiach postihnutých zosuvmi alebo iných problematických lokalitách urobiť pred výstavbou inženiersko-geologický prieskum alebo si aspoň vyžiadať posudok, geológovia to však odporúčajú. Cena posudku, ktorú vykonávajú súkromné spoločnosti, vyjde na 200 eur a viac. Prieskum je podstatne drahší, výšku investície doň ovplyvňujú prieskumné vrtné práce zamerané na zisťovanie prírodných pomerov, meranie pohybov, hladín podzemnej vody a podobne.

3. Skládky

O tom, či sa v blízkosti pozemku nachádzajú skládky odpadu, existuje databáza. Rozmiestnenie skládok má na mapovom serveri opäť Štátny geologický ústav. Podľa ministerstva životného prostredia by databáza mala obsahovať všetky skládky na území Slovenska. Zobrazenie na mape je v mierke 1:10 000. Údaje k zmapovaným skládkam zahŕňajú aj prevádzkovateľa, návrh na ďalšie využitie skládky, jej stav, územný význam a spôsob využívania. Databáza sa aktualizuje raz do roka na základe hlásení obvodných úradov životného prostredia.

4. Kontaminované územia

Okrem registra skládok funguje na internete aj informačný systém starých environmentálnych záťaží. Na stránke http://enviroportal.sk/environmentalne-zataze/ je možné cez mapu aktívne vyhľadať údaje o znečistení, ktoré svojou činnosťou spôsobil človek a ktoré podľa zákonnej definície „predstavujú závažné riziko pre ľudské zdravie, či horninové prostredie, podzemnú vodu a pôdu". V Bratislave možno na mape nájsť napríklad údaje o skládke gudrónov (kyselinových živíc vyvezených v minulom storočí z rafinérie Apollo) v Devínskej Novej Vsi. Okrem iného sú súčasťou záznamu informácie o tom, že sa pravidelne aspoň raz do roka sleduje vplyv skládky na spodnú vodu, ako aj to, čo s ňou treba urobiť a v čom by mohli byť uložené látky v starom lome nebezpečné pre ľudský organizmus.

Environmentálne záťaže sú v databáze rozdelené na nepotvrdené, potvrdené, sanované a rekultivované. Podľa Slovenskej agentúry životného prostredia, ktorá databázu spravuje, pre laickú verejnosť sú dostupné podrobnejšie informácie o potvrdených a sanovaných záťažiach. „K podrobnejším informáciám o pravdepodobných environmentálnych záťažiach sa dá dostať iba cez autorizovaný vstup - odborná verejnosť, napríklad štátna správa," vysvetľuje Zuzana Lieskovská z agentúry. Na základe prieskumných prác sa totiž ešte môže zistiť, že sa podozrenie nepotvrdilo a majiteľ pozemku by mohol byť predchádzajúcim záznamom poškodený. Sledujú sa a na analyzovanie, prípadne preradenie do kategórie potvrdených záťaží môžu čakať napríklad miesta vizuálne znečistené chemikáliami či olejovými škvrnami, miesta s vegetáciou zničenou pôsobením hnojovice. Za smerodajné pri zaraďovaní do databáz sa považujú analýzy, ktoré nie sú staršie ako desať rokov.

Na enviroportále možno nájsť napríklad aj zoznam spaľovní a zariadení na spoluspaľovanie.

Odporúča sa:

Pozrieť si databázu environmentálnych záťaží by si mal každý, kto plánuje kúpiť pozemok na výstavbu alebo už aj postavenú nehnuteľnosť.

Ak je pozemok v blízkosti záťaže, môže sa stať, že bude ohrozená kvalita podzemnej vody, horninového prostredia, pôdy, pokiaľ ide o znečistenie väčšieho rozsahu, ktoré sa šíri do okolia. Ale aj nemusí. „V prípade mnohých lokalít nemusí na susedných pozemkoch vôbec vzniknúť bezprostredné riziko ohrozenia zdravia obyvateľstva, a ani kvality podzemnej vody, či pôdy, upozorňuje Lieskovská. Riziko záleží od mnohých faktorov, ako sú druh kontaminujúcej látky, jej vlastnosti, plošný rozsah kontaminácie, hĺbka hladiny podzemnej vody a smer jej prúdenia. Ak bola rekultivácia úspešná, riziká sú zvyčajne znížené na úroveň, keď už nepredstavujú ohrozenie.

5. Radón

Ak chcete stavať, mal by vás zaujímať aj výskyt radónu - inertného rádioaktívneho plynu, ktorý vzniká prakticky všade okolo nás. Keďže dávnejšie sa zo stavieb dostával prirodzene vetraním, v čase utesnenia objektov pre zabránenie únikom tepla na jeho koncentráciu treba dávať pozor. Nebezpečný nie je radón, ale produkty jeho rádioaktívnej premeny. Tie sa môžu usádzať v pľúcach. Výsledkom môže, ale aj nemusí byť rakovina pľúc. Nepriaznivým účinkom sa dá stavebne predchádzať. V podstate ide o použitie kvalitnejších izolačných materiálov v základoch stavby (napríklad špeciálne izolačné fólie) a dôsledný dozor v priebehu výstavby na to, aby bariéra nebola porušená a ak bola, na zaizolovanie priechodov inžinierskych sietí cez túto bariéru.

Výskyt prírodnej rádioaktivity a prognózy radónového rizika zachytávajú priebežne dopĺňané a revidované mapy radónového rizika, ktoré má k dispozícii Štátny geologický ústav v mierke 1:50 000, nájsť sa dajú v digitálnej podobe na mapovom serveri v časti Geofyzikálne mapy a Mapy prírodnej rádioaktivity.

Odvodené mapy radónového rizika v mierke 1:200 000 má napríklad aj Úrad verejného zdravotníctva, avšak nie v digitálnej podobe, ale ručne kreslené. Vychádzajú z prieskumu uskutočneného v rokoch 1990 až 1992.

Odporúča sa:

Problematiku nepriaznivých účinkov radónu v pobytových priestoroch rieši zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a vyhláška k nemu. Ukladajú povinnosť ochraňovať stavby na pozemkoch so stredným a vysokým rizikom proti prieniku radónu z geologického podložia. Podľa Úradu verejného zdravotníctva stavebník je vždy povinný objednať si merania a stanovenie rizika stavebného pozemku a pri prekročení stanovených hodnôt aj zabezpečiť potrebnú úpravu projektu. Praktici upozorňujú na to, že to nebýva pravidlom u svojpomocne stavaných rodinných domov.

„Vždy je možné urobiť primerané opatrenia pri výstavbe budov a to aj pri vysokom radónovom riziku. Tieto opatrenia sú oveľa lacnejšie ako sanácie vysokých koncentrácií radónu v postavených stavbách," hovorí Pavol Ragan z Úradu verejného zdravotníctva.

Autor: Halka Tytykalová
Zdroj: Geo Slovakia, Štátny geologický ústav Dionýza Štúra - mapový server
Vysadiť stromy nemusí pomôcť

Ak sa zosunula pôda na vašom pozemku, radšej zavolajte odborníka.

BRATISLAVA. Podľa geológa Branislava Žeca nečinnosť v prípade vzniku svahových deformácií má niekedy osudné dôsledky a svojpomocné zásahy nemusia byť účinné. Najčastejším úpravami na stabilizáciu svahov sú odvodnenie, zmiernenie sklonu, ochrana pred zvetrávaním a eróziou a technická stabilizácia napríklad s pomocou oporných múrov, kotvenia, vytvorenie podzemných a pilótových stien. Tieto zásahy však treba konzultovať s odborníkmi.

Ak ste sa rozhodli ako opatrenie napríklad vysadiť stromy, môže to prispieť k určitej stabilizácii svahov. No ak sa šmyková plocha nachádza hlbšie pod povrchom, nepomôžu ani tie. V zosuvnom území preto geológovia nedoporučujú výrub lesného porastu respektíve robiť v ňom zásadné úpravy.

Halka Tytykalová

Inzercia - Tlačové správy


  1. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  2. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  3. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  4. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  5. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  6. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
  7. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  8. Lety do exotiky už aj z Bratislavy
  9. Nonstop banka vo vrecku - aplikácia Mobil Banking
  10. Ako sme jazdili v socializme
  1. Očarujúca Srí Lanka: malý ostrov plný prekvapení
  2. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  3. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  4. Už aj seniori presadajú do SUV
  5. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  6. Americká ambasáda zaberá pozemky už rok bez nájomnej zmluvy
  7. Bratislava gets a new public space and park
  8. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  9. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  10. Daikin predĺžil záruku na klimatizácie so službou Stand By Me
  1. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov 28 565
  2. Ako sme jazdili v socializme 3 061
  3. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho 2 429
  4. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku 1 936
  5. Lety do exotiky už aj z Bratislavy 1 540
  6. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami 1 534
  7. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov 1 494
  8. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole 1 338
  9. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 1 297
  10. Očarujúca Srí Lanka: malý ostrov plný prekvapení 1 190

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Obec, kde sa nestrácajú eurofondy, stavia wellness centrum

Starosta Raslavíc Marek Rakoš dokázal za dva roky vybudovať 80 pracovných miest pre sociálne slabé skupiny.

DOMOV

Kaliňák prečkáva Plavčana v zahraničí, dosiaľ šlo o jeho hlavu

Minister vnútra je už dlhšie na dovolenke.

SVET

Stala sa nehoda? Treba natáčať

Prácu záchranárov komplikujú ľudia, ktorí sa chcú pochváliť zábermi.

Neprehliadnite tiež

V bratislavskom Prievoze pribudne nový rezidenčný komplex

Rezidenčný komplex by mal podľa zámeru pozostávať z troch polyfunkčných objektov, garážového domu a súvisiacej infraštruktúry.

Ponuka nových bytov na Slovensku rastie rýchlejšie ako dopyt po bývaní

Ceny bytov majú v poslednom období rastúci trend.

Stavebná produkcia medziročne klesla

Oproti februáru 2016 sa celková stavebná produkcia znížila o 10,7 percenta.

Príspevok na zateplenie domu bude možné opäť získať v druhej polovici roka

Maximálna dotácia má stúpnuť zo 6500 na 8500 eur.