BRATISLAVA. Súkromní vlastníci chránených území by sa po rokoch mali dočkať vyriešenia otázky možnosti náhrad za obmedzenie bežného obhospodarovania na svojich pozemkoch. Parlament posunul do druhého čítania novelu zákona o ochrane prírody, ktorá prináša aj riešenie tohto problému.
Zmenou legislatívy v tejto oblasti podmieňujú súkromní vlastníci napríklad odobrenie novej zonácie Tatranského národného parku.
Nový systém kompenzácií má zahŕňať zámenu pozemkov, zmluvnú starostlivosť, výkup pozemkov, nájom pozemkov a náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania. Uprednostniť sa má zámena, zmluvná starostlivosť, výkup a nájom.
Dohoda na nefinančnom vyrovnaní zníži podľa envirorezortu aj nároky na verejné financie. Štát totiž platí vlastníkom pozemkov vo vyššom stupni ochrany náhrady za to, že ich nemôžu plnohodnotne využívať.
Novela tiež počíta s tým, že ministerstvo a obvodné úrady životného prostredia prídu o doterajšiu kompetenciu vyhlasovať chránené krajinné oblasti, prírodné rezervácie, chránené areály, ako aj chránené vtáčie územia. Po novom sa má presunúť na vládu.
Novinkou je možnosť vyhlásenia obecného chráneného územia obcou vo svojom katastrálnom území alebo po dohode obcí aj na viacerých katastrálnych územiach.
Ministerstvo v návrhu upravuje aj prípady, keď je potrebný súhlas na výrub drevín od orgánov ochrany prírody. Bez povolenia by sa tak v extraviláne obcí mohlo vyrúbať viac stromov. Bez povolenia sa budú môcť vyrúbať stromy s obvodom kmeňa do 80 centimetrov namiesto súčasných 40. Súčasná hranica pre dreviny s obvodom kmeňa do 40 centimetrov v intraviláne sa nemení.
Toto opatrenie sa však nevzťahuje na dreviny rastúce ako súčasť verejnej zelene či dreviny v chránených územiach.
Novela má v prípade súhlasného stanoviska parlamentu a prezidenta platiť od januára 2014.
