Európsky súd: Regulované nájomné je porušením práv vlastníkov bytov

Regulované nájomné, ktoré sa na Slovensku uplatňuje viac ako 20 rokov po páde komunistického režimu, je v rozpore s ľudskými právami vlastníkov domov s takýmito bytmi.Rozhodol tak Európsky súd pre ľudské práva.

BRATISLAVA. Regulované nájomné, ktoré sa na Slovensku uplatňuje viac ako 20 rokov po páde komunistického režimu, je v rozpore s ľudskými právami vlastníkov domov s takýmito bytmi.

Vyplýva to z rozsudku v prvom takomto prípade, ktorý mal na stole Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP). O výsledku sporu so Slovenskou republikou informovalo ministerstvo spravodlivosti.

Sťažovatelia z kauzy Bittó a ďalší verzus SR sú vlastníkmi bytových domov v Bratislave a Trnave, na ktoré sa vzťahuje systém regulovaného nájomného. V sťažnosti podanej na Európsky súd pre ľudské práva tvrdili, že nájomné, ktoré sú oprávnení v súlade s platnými právnymi predpismi požadovať, je omnoho nižšie ako náklady na údržbu ich domov a je neprimerane nízke v porovnaní s trhovým nájomným.

Sťažovatelia preto žalovali Slovenskú republiku pre porušenie ich majetkových práv, zaručených protokolom k Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd. Predovšetkým tvrdili, že zásah do ich práva na pokojné užívanie majetku na nich uvalil neprimerané bremeno, pre ktoré neexistovalo žiadne opodstatnenie. Tiež namietali, že sú diskriminovaní v porovnaní s vlastníkmi domov a bytov, na ktoré sa systém regulovaného nájomného nevzťahuje. ESĽP z procesných dôvodov odmietol časť sťažnosti, ktorá sa týkala tých bytov, kde sa regulácia nájomného prestala uplatňovať viac ako šesť mesiacov pred podaním sťažnosti.

Európsky súd pre ľudské práva na jednej strane posúdil slovenský systém regulácie nájomného ako kontrolu užívania majetku, ktorá má právny základ v príslušných právnych predpisoch. Akceptoval argumentáciu vlády a uznal, že systém regulácie nájomného sleduje legitímny cieľ, teda sociálnu politiku štátu, je teda v súlade so všeobecným záujmom. Ďalej sa zaoberal primeranosťou tohto opatrenia.

Súd pritom pripisoval význam najmä faktu, že tento systém zaviedli po páde komunistického režimu, v období transformácie ekonomiky. Cieľom bola ochrana nájomníkov v bytoch, ktoré boli vrátené pôvodným vlastníkom. Súd považoval za podstatné aj to, že štát uskutočňoval legislatívne zmeny, ktoré umožňujú zvýšenie regulovaného nájomného a napokon jeho zrušenie, aby sa zmiernil dopad regulácie na vlastníkov bytov.

Na druhej strane Európsky súd pre ľudské práva považoval za významné, že regulácia nájomného sa uplatňuje už viac ako dvadsať rokov, pričom na väčšinu dotknutých bytov sa vzťahuje počas celého tohto obdobia. ESĽP poukázal na to, že vláda viackrát avizovala dereguláciu nájomného, pričom sa tieto plány vždy odložili.

Pre posúdenie tohto prípadu je podľa súdu dôležitý najmä skutočný dopad regulácie nájomného. Keďže mu však nepredložili konkrétne dokumenty, vyčísľujúce skutočný dopad tohto opatrenia na schopnosť vlastníkov robiť údržbu nehnuteľností, vzal do úvahy rozdiel medzi najvyšším možným regulovaným nájomným a trhovým nájomným bytov z tohto sporu.

Aj keď sa znalecké posudky predložené vládou a sťažovateľmi líšili v použitej metóde aj vo výpočtoch, Európsky súd pre ľudské práva zohľadnil, že regulované nájomné sa od roku 2000 výrazne zvýšilo.

Regulované nájomné dosahuje 14 až 19 percent (podľa sťažovateľov), resp. 20 až 26 percent (podľa vlády) trhového nájomného. Straty vlastníkov bytov spôsobené tým, že nemôžu svoje byty prenajať za trhové nájomné predstavujú niekoľko desiatok až stoviek tisíc eur.

ESĽP konštatoval, že "regulované nájomné je podstatne nižšie ako trhové nájomné za porovnateľné byty, na ktoré sa regulácia nevzťahuje a dospel k záveru, že v tomto prípade neboli zohľadnené záujmy sťažovateľov vrátane ich práva na dosahovanie výnosov z majetku".

Okrem toho podotkol, že hoci právna úprava prijatá v roku 2011 umožňuje každoročné zvyšovanie regulovaného nájomného o 20 percent, vôbec nerieši predchádzajúcu situáciu, predovšetkým škody utrpené vlastníkmi.

Európsky súd pripustil, že nedostatok nájomných bytov po páde komunistického režimu odôvodňoval úpravu vzťahov medzi vlastníkmi a nájomcami. Legitímny spoločenský záujem podľa súdu však vyžaduje spravodlivé rozdelenie sociálneho a finančného bremena - o to viac v prípade, keď sa regulácia nevzťahuje na veľký počet bytov a opakovane došlo k časovým posunom pri plánoch vlády ukončiť reguláciu nájomného.

Podľa názoru ESĽP štátne orgány v tomto prípade nedodržali spravodlivú rovnováhu medzi všeobecným záujmom spoločnosti a ochranou majetkových práv sťažovateľov, "v dôsledku čoho došlo k porušeniu práva na pokojné užívanie majetku sťažovateľov".

Súd osobitne neposudzoval námietku týkajúcu sa diskriminácie sťažovateľov. V závere poznamenal, že dostal ďalších 13 podobných sťažností a štátom uskutočnené legislatívne opatrenia neriešia situáciu existujúcu pred ich zavedením. Štát preto bude povinný uskutočniť ďalšie opatrenia, predovšetkým osobitný prostriedok nápravy, ktorý umožní získať náhradu škody za zistené porušenie.

Pokiaľ ide o otázku spravodlivého zadosťučinenia, ako aj otázku náhrady nákladov a výdavkov na konanie, európsky súd ich nepovažoval za pripravené na rozhodnutie a odročil ich na ďalšie konanie.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

          Inzercia - Tlačové správy

          1. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť
          2. Šesťročné dlhopisy teraz s výnosom až 7 % p.a.
          3. Štefánka by Pulitzer
          4. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť
          5. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny
          6. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu
          7. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku
          8. Šanca pre mladé talenty z oblasti umenia, vedy či športu
          9. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online
          10. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime
          1. Prihlásili ste sa ako dobrovoľník na Olympiádu v Tokiu?
          2. Šesťročné dlhopisy teraz s výnosom až 7 % p.a.
          3. Štefánka by Pulitzer
          4. Počuli ste už o integrovane pestovanej zelenine?
          5. Konferencia - EU support for research
          6. Slovensko má zasiahnuť robotizácia
          7. Viete, aké sú najlepšie možnosti sporenia pre mladých?
          8. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť
          9. Hitem jsou cyklopočítače Mio - pro zábavu i výkon
          10. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny
          1. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť 22 667
          2. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny 15 371
          3. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu 13 344
          4. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku 7 024
          5. Je lepšie menučko, alebo domáca strava? Týždeň sme varili doma 5 998
          6. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť 5 641
          7. Čo sa stalo s mojimi úsporami v druhom pilieri? 4 939
          8. Štefánka by Pulitzer 4 789
          9. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online 3 685
          10. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime 2 892

          Téma: Súdy


          Článok je zaradený aj do ďalších tém Súdy

          Hlavné správy zo Sme.sk

          DOMOV

          Priateľský rozhovor Fica s Vadalom možno preverí Špeciálna prokuratúra

          Talianska prokuratúra telefonát zachytila v roku 2012.

          Stĺpček Zuzany Kepplovej

          Telefonát pánovi Úžasnému

          Je síce lákavé oblúkom sa vrátiť k téme Kuciakovho posledného článku. No zatiaľ Vadalov hovor s Ficom nepreceňujme.

          Dobré ráno

          Dobré ráno: Fico si volal s Vadalom, ukázali podľa Talianov odposluchy

          Talianska mafia sa dotkla expremiéra.

          Dnes píše Elena Eleková

          Kam sa dostaneme cestou menšieho odporu

          Deťom chovanie v bavlnke nesvedčí.

          Neprehliadnite tiež

          Podcast Index

          Index: Ani prísnejšia regulácia úverov nehnuteľnosti nezlacní

          Ako ovplyvní ceny nehnuteľností sprísnenie poskytovania úverov.

          Logo podcastu Index o ekonomike a podnikaní.
          Ilustračné foto.

          Ceny nehnuteľností na bývanie v prvom štvrťroku stúpli

          V medzikvartálnom porovnaní stúpli takmer o tri percentá a v medziročnom porovnaní sa zvýšili o necelých 12 percent.

          Ilustračné foto

          V regióne, kde je kominárov málo, sa na nich čaká dlhšie

          Na Slovensku je okolo 800-tisíc domácností, ktoré majú komín. Kominárov je okolo 300.

          Štyri rady, ako sa vyhnúť studeným radiátorom v byte

          Vzduch v radiátoroch a potrubiach môže zdvihnúť náklady až o desať percent.