Európsky súd: Regulované nájomné je porušením práv vlastníkov bytov

Regulované nájomné, ktoré sa na Slovensku uplatňuje viac ako 20 rokov po páde komunistického režimu, je v rozpore s ľudskými právami vlastníkov domov s takýmito bytmi.Rozhodol tak Európsky súd pre ľudské práva.

BRATISLAVA. Regulované nájomné, ktoré sa na Slovensku uplatňuje viac ako 20 rokov po páde komunistického režimu, je v rozpore s ľudskými právami vlastníkov domov s takýmito bytmi.

Vyplýva to z rozsudku v prvom takomto prípade, ktorý mal na stole Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP). O výsledku sporu so Slovenskou republikou informovalo ministerstvo spravodlivosti.

Sťažovatelia z kauzy Bittó a ďalší verzus SR sú vlastníkmi bytových domov v Bratislave a Trnave, na ktoré sa vzťahuje systém regulovaného nájomného. V sťažnosti podanej na Európsky súd pre ľudské práva tvrdili, že nájomné, ktoré sú oprávnení v súlade s platnými právnymi predpismi požadovať, je omnoho nižšie ako náklady na údržbu ich domov a je neprimerane nízke v porovnaní s trhovým nájomným.

Sťažovatelia preto žalovali Slovenskú republiku pre porušenie ich majetkových práv, zaručených protokolom k Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd. Predovšetkým tvrdili, že zásah do ich práva na pokojné užívanie majetku na nich uvalil neprimerané bremeno, pre ktoré neexistovalo žiadne opodstatnenie. Tiež namietali, že sú diskriminovaní v porovnaní s vlastníkmi domov a bytov, na ktoré sa systém regulovaného nájomného nevzťahuje. ESĽP z procesných dôvodov odmietol časť sťažnosti, ktorá sa týkala tých bytov, kde sa regulácia nájomného prestala uplatňovať viac ako šesť mesiacov pred podaním sťažnosti.

Európsky súd pre ľudské práva na jednej strane posúdil slovenský systém regulácie nájomného ako kontrolu užívania majetku, ktorá má právny základ v príslušných právnych predpisoch. Akceptoval argumentáciu vlády a uznal, že systém regulácie nájomného sleduje legitímny cieľ, teda sociálnu politiku štátu, je teda v súlade so všeobecným záujmom. Ďalej sa zaoberal primeranosťou tohto opatrenia.

Súd pritom pripisoval význam najmä faktu, že tento systém zaviedli po páde komunistického režimu, v období transformácie ekonomiky. Cieľom bola ochrana nájomníkov v bytoch, ktoré boli vrátené pôvodným vlastníkom. Súd považoval za podstatné aj to, že štát uskutočňoval legislatívne zmeny, ktoré umožňujú zvýšenie regulovaného nájomného a napokon jeho zrušenie, aby sa zmiernil dopad regulácie na vlastníkov bytov.

Na druhej strane Európsky súd pre ľudské práva považoval za významné, že regulácia nájomného sa uplatňuje už viac ako dvadsať rokov, pričom na väčšinu dotknutých bytov sa vzťahuje počas celého tohto obdobia. ESĽP poukázal na to, že vláda viackrát avizovala dereguláciu nájomného, pričom sa tieto plány vždy odložili.

Pre posúdenie tohto prípadu je podľa súdu dôležitý najmä skutočný dopad regulácie nájomného. Keďže mu však nepredložili konkrétne dokumenty, vyčísľujúce skutočný dopad tohto opatrenia na schopnosť vlastníkov robiť údržbu nehnuteľností, vzal do úvahy rozdiel medzi najvyšším možným regulovaným nájomným a trhovým nájomným bytov z tohto sporu.

Aj keď sa znalecké posudky predložené vládou a sťažovateľmi líšili v použitej metóde aj vo výpočtoch, Európsky súd pre ľudské práva zohľadnil, že regulované nájomné sa od roku 2000 výrazne zvýšilo.

Regulované nájomné dosahuje 14 až 19 percent (podľa sťažovateľov), resp. 20 až 26 percent (podľa vlády) trhového nájomného. Straty vlastníkov bytov spôsobené tým, že nemôžu svoje byty prenajať za trhové nájomné predstavujú niekoľko desiatok až stoviek tisíc eur.

ESĽP konštatoval, že "regulované nájomné je podstatne nižšie ako trhové nájomné za porovnateľné byty, na ktoré sa regulácia nevzťahuje a dospel k záveru, že v tomto prípade neboli zohľadnené záujmy sťažovateľov vrátane ich práva na dosahovanie výnosov z majetku".

Okrem toho podotkol, že hoci právna úprava prijatá v roku 2011 umožňuje každoročné zvyšovanie regulovaného nájomného o 20 percent, vôbec nerieši predchádzajúcu situáciu, predovšetkým škody utrpené vlastníkmi.

Európsky súd pripustil, že nedostatok nájomných bytov po páde komunistického režimu odôvodňoval úpravu vzťahov medzi vlastníkmi a nájomcami. Legitímny spoločenský záujem podľa súdu však vyžaduje spravodlivé rozdelenie sociálneho a finančného bremena - o to viac v prípade, keď sa regulácia nevzťahuje na veľký počet bytov a opakovane došlo k časovým posunom pri plánoch vlády ukončiť reguláciu nájomného.

Podľa názoru ESĽP štátne orgány v tomto prípade nedodržali spravodlivú rovnováhu medzi všeobecným záujmom spoločnosti a ochranou majetkových práv sťažovateľov, "v dôsledku čoho došlo k porušeniu práva na pokojné užívanie majetku sťažovateľov".

Súd osobitne neposudzoval námietku týkajúcu sa diskriminácie sťažovateľov. V závere poznamenal, že dostal ďalších 13 podobných sťažností a štátom uskutočnené legislatívne opatrenia neriešia situáciu existujúcu pred ich zavedením. Štát preto bude povinný uskutočniť ďalšie opatrenia, predovšetkým osobitný prostriedok nápravy, ktorý umožní získať náhradu škody za zistené porušenie.

Pokiaľ ide o otázku spravodlivého zadosťučinenia, ako aj otázku náhrady nákladov a výdavkov na konanie, európsky súd ich nepovažoval za pripravené na rozhodnutie a odročil ich na ďalšie konanie.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

          Inzercia - Tlačové správy

          1. Bardejov by mal byť konečne nezávislý
          2. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom
          3. Zuzana Žirková: Šport v meste je v polčase rozpadu
          4. Netrestajme tých, čo mestu šetria čas a peniaze
          5. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká
          6. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu
          7. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti
          8. Union ponúka množstvo výhod pre deti aj matky
          9. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno
          10. Dana Kleinert sa vzdáva v prospech zmeny v Starom Meste
          1. Virtuálne sídlo v Bratislave
          2. Dovolenka snov či chladnička plná jedla? Oslavujte s BILLA
          3. Bardejov by mal byť konečne nezávislý
          4. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom
          5. Zuzana Žirková: Šport v meste je v polčase rozpadu
          6. Čo nemôžete zaregistrovať ako ochrannú známku?
          7. Potrebujete ochrannú známku pre Váš produkt ?
          8. Netrestajme tých, čo mestu šetria čas a peniaze
          9. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu
          10. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká
          1. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu 17 454
          2. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro 12 991
          3. Kvíz o zatepľovaní zvládne iba odborník. Trúfate si? 12 492
          4. Koho výrobky naozaj kupujete v McDonald's? 9 748
          5. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno 9 171
          6. Bezpečné bývanie pre rodiny s deťmi? Na toto nezabudnite 8 601
          7. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu? 7 308
          8. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom 7 227
          9. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti 6 419
          10. Pokazila sa Vám práčka či chladnička? Nevolajte opravára! 4 963

          Téma: Súdy


          Článok je zaradený aj do ďalších tém Súdy

          Hlavné správy zo Sme.sk

          DOMOV

          Šéf Reportérov: Otázky na Kočnera podráždili Fica aj Sulíka

          Nebojím sa žalôb, tvrdí šéf Reportérov RTVS Vincent Štofaník.

          Píše Petr Kocina

          Podvody so záverečnými prácami sa vymkli kontrole

          Kauza Dankovej práce je takou hanbou, pri ktorej sa ťažko hľadajú paralely.

          PRIMÁR

          Záchranár: Aj samotné stláčanie hrudníka dokáže zachrániť život

          Rozhovor s prezidentom Červeného kríža.

          ČESKOSLOVENSKÍ LEGIONÁRI

          V zákopoch i na železnici. Legionári krstili republiku krvou

          Československí vojaci sa postarali aj o výnimočnú epizódu 1. svetovej vojny.

          Neprehliadnite tiež

          Ceny nehnuteľností na bývanie v prvom štvrťroku stúpli

          V medzikvartálnom porovnaní stúpli takmer o tri percentá a v medziročnom porovnaní sa zvýšili o necelých 12 percent.

          V regióne, kde je kominárov málo, sa na nich čaká dlhšie

          Na Slovensku je okolo 800-tisíc domácností, ktoré majú komín. Kominárov je okolo 300.

          Štyri rady, ako sa vyhnúť studeným radiátorom v byte

          Vzduch v radiátoroch a potrubiach môže zdvihnúť náklady až o desať percent.

          Vykurovať sa začalo skôr. Účty ukáže až zima

          Výsledné platby za teplo mierne zdvihne studený január, ktorý bol najchladnejší za 20 rokov