SME
Nedeľa, 24. január, 2021 | Meniny má TimotejKrížovkyKrížovky

Európsky súd: Regulované nájomné je porušením práv vlastníkov bytov

Regulované nájomné, ktoré sa na Slovensku uplatňuje viac ako 20 rokov po páde komunistického režimu, je v rozpore s ľudskými právami vlastníkov domov s takýmito bytmi.Rozhodol tak Európsky súd pre ľudské práva.

BRATISLAVA. Regulované nájomné, ktoré sa na Slovensku uplatňuje viac ako 20 rokov po páde komunistického režimu, je v rozpore s ľudskými právami vlastníkov domov s takýmito bytmi.

Vyplýva to z rozsudku v prvom takomto prípade, ktorý mal na stole Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP). O výsledku sporu so Slovenskou republikou informovalo ministerstvo spravodlivosti.

Sťažovatelia z kauzy Bittó a ďalší verzus SR sú vlastníkmi bytových domov v Bratislave a Trnave, na ktoré sa vzťahuje systém regulovaného nájomného. V sťažnosti podanej na Európsky súd pre ľudské práva tvrdili, že nájomné, ktoré sú oprávnení v súlade s platnými právnymi predpismi požadovať, je omnoho nižšie ako náklady na údržbu ich domov a je neprimerane nízke v porovnaní s trhovým nájomným.

Skryť Vypnúť reklamu

Sťažovatelia preto žalovali Slovenskú republiku pre porušenie ich majetkových práv, zaručených protokolom k Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd. Predovšetkým tvrdili, že zásah do ich práva na pokojné užívanie majetku na nich uvalil neprimerané bremeno, pre ktoré neexistovalo žiadne opodstatnenie. Tiež namietali, že sú diskriminovaní v porovnaní s vlastníkmi domov a bytov, na ktoré sa systém regulovaného nájomného nevzťahuje. ESĽP z procesných dôvodov odmietol časť sťažnosti, ktorá sa týkala tých bytov, kde sa regulácia nájomného prestala uplatňovať viac ako šesť mesiacov pred podaním sťažnosti.

Európsky súd pre ľudské práva na jednej strane posúdil slovenský systém regulácie nájomného ako kontrolu užívania majetku, ktorá má právny základ v príslušných právnych predpisoch. Akceptoval argumentáciu vlády a uznal, že systém regulácie nájomného sleduje legitímny cieľ, teda sociálnu politiku štátu, je teda v súlade so všeobecným záujmom. Ďalej sa zaoberal primeranosťou tohto opatrenia.

Skryť Vypnúť reklamu

Súd pritom pripisoval význam najmä faktu, že tento systém zaviedli po páde komunistického režimu, v období transformácie ekonomiky. Cieľom bola ochrana nájomníkov v bytoch, ktoré boli vrátené pôvodným vlastníkom. Súd považoval za podstatné aj to, že štát uskutočňoval legislatívne zmeny, ktoré umožňujú zvýšenie regulovaného nájomného a napokon jeho zrušenie, aby sa zmiernil dopad regulácie na vlastníkov bytov.

Na druhej strane Európsky súd pre ľudské práva považoval za významné, že regulácia nájomného sa uplatňuje už viac ako dvadsať rokov, pričom na väčšinu dotknutých bytov sa vzťahuje počas celého tohto obdobia. ESĽP poukázal na to, že vláda viackrát avizovala dereguláciu nájomného, pričom sa tieto plány vždy odložili.

Pre posúdenie tohto prípadu je podľa súdu dôležitý najmä skutočný dopad regulácie nájomného. Keďže mu však nepredložili konkrétne dokumenty, vyčísľujúce skutočný dopad tohto opatrenia na schopnosť vlastníkov robiť údržbu nehnuteľností, vzal do úvahy rozdiel medzi najvyšším možným regulovaným nájomným a trhovým nájomným bytov z tohto sporu.

Skryť Vypnúť reklamu

Aj keď sa znalecké posudky predložené vládou a sťažovateľmi líšili v použitej metóde aj vo výpočtoch, Európsky súd pre ľudské práva zohľadnil, že regulované nájomné sa od roku 2000 výrazne zvýšilo.

Regulované nájomné dosahuje 14 až 19 percent (podľa sťažovateľov), resp. 20 až 26 percent (podľa vlády) trhového nájomného. Straty vlastníkov bytov spôsobené tým, že nemôžu svoje byty prenajať za trhové nájomné predstavujú niekoľko desiatok až stoviek tisíc eur.

ESĽP konštatoval, že "regulované nájomné je podstatne nižšie ako trhové nájomné za porovnateľné byty, na ktoré sa regulácia nevzťahuje a dospel k záveru, že v tomto prípade neboli zohľadnené záujmy sťažovateľov vrátane ich práva na dosahovanie výnosov z majetku".

Okrem toho podotkol, že hoci právna úprava prijatá v roku 2011 umožňuje každoročné zvyšovanie regulovaného nájomného o 20 percent, vôbec nerieši predchádzajúcu situáciu, predovšetkým škody utrpené vlastníkmi.

Európsky súd pripustil, že nedostatok nájomných bytov po páde komunistického režimu odôvodňoval úpravu vzťahov medzi vlastníkmi a nájomcami. Legitímny spoločenský záujem podľa súdu však vyžaduje spravodlivé rozdelenie sociálneho a finančného bremena - o to viac v prípade, keď sa regulácia nevzťahuje na veľký počet bytov a opakovane došlo k časovým posunom pri plánoch vlády ukončiť reguláciu nájomného.

Podľa názoru ESĽP štátne orgány v tomto prípade nedodržali spravodlivú rovnováhu medzi všeobecným záujmom spoločnosti a ochranou majetkových práv sťažovateľov, "v dôsledku čoho došlo k porušeniu práva na pokojné užívanie majetku sťažovateľov".

Súd osobitne neposudzoval námietku týkajúcu sa diskriminácie sťažovateľov. V závere poznamenal, že dostal ďalších 13 podobných sťažností a štátom uskutočnené legislatívne opatrenia neriešia situáciu existujúcu pred ich zavedením. Štát preto bude povinný uskutočniť ďalšie opatrenia, predovšetkým osobitný prostriedok nápravy, ktorý umožní získať náhradu škody za zistené porušenie.

Pokiaľ ide o otázku spravodlivého zadosťučinenia, ako aj otázku náhrady nákladov a výdavkov na konanie, európsky súd ich nepovažoval za pripravené na rozhodnutie a odročil ich na ďalšie konanie.

Skryť Vypnúť reklamu

          Inzercia - Tlačové správy

          1. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
          2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
          3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
          4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
          5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
          6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
          7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
          8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
          9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
          10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
          1. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
          2. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
          3. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
          4. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
          5. Hygge ako životný štýl
          6. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
          7. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
          8. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
          9. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
          10. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
          1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 40 919
          2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 38 917
          3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 12 215
          4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 10 066
          5. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 167
          6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 9 136
          7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 462
          8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 260
          9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 066
          10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 962
          Skryť Vypnúť reklamu
          Skryť Vypnúť reklamu

          Téma: Súdy

          Prečítajte si aj ďalšie články k téme
          Článok je zaradený aj do ďalších tém
          Súdy

          Hlavné správy zo Sme.sk

          Pozrite si najnovší prieskum preferencií politických strán.

          49m
          Minister vnútra SR Roman Mikulec, predseda vlády SR Igor Matovič a minister zdravotníctva SR Marek Krajčí počas tlačového brífingu k vyhodnoteniu doterajších výsledkov celoplošného skríningu na ochorenie COVID-19.

          Na Slovensku prebieha plošné testovanie. PCR testy na Slovensku odhalili viac ako 236-tisíc nakazených koronavírusom. Pandémia Covid-19 si vyžiadala 4 068 obetí.

          8 h
          AUTORSKÁ STRANA PETRY PROCHÁZKOVEJ

          Prečo ja? Pýta sa matematik po zásahu moci

          Azat Miftachov na súde.

          Nadaný matematik skončil ako trestanec. Vraj na výstrahu.

          19. jan
          Petra Vlhová reaguje po vypadnutí v super-G.

          Super-G vyhrala Gutová-Behramiová.

          7 h

          Neprehliadnite tiež

          Logo podcastu Index o ekonomike a podnikaní.

          Ako ovplyvní ceny nehnuteľností sprísnenie poskytovania úverov.

          10. jan
          Ilustračné foto.

          Ľudia najviac kupovali menšie byty.

          13. júl
          Ilustračné foto.

          V medzikvartálnom porovnaní stúpli takmer o tri percentá a v medziročnom porovnaní sa zvýšili o necelých 12 percent.

          30. máj