SME
Pondelok, 3. október, 2022 | Meniny má Stela

Európsky súd: Regulované nájomné je porušením práv vlastníkov bytov

Regulované nájomné, ktoré sa na Slovensku uplatňuje viac ako 20 rokov po páde komunistického režimu, je v rozpore s ľudskými právami vlastníkov domov s takýmito bytmi.Rozhodol tak Európsky súd pre ľudské práva.

BRATISLAVA. Regulované nájomné, ktoré sa na Slovensku uplatňuje viac ako 20 rokov po páde komunistického režimu, je v rozpore s ľudskými právami vlastníkov domov s takýmito bytmi.

Vyplýva to z rozsudku v prvom takomto prípade, ktorý mal na stole Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP). O výsledku sporu so Slovenskou republikou informovalo ministerstvo spravodlivosti.

Sťažovatelia z kauzy Bittó a ďalší verzus SR sú vlastníkmi bytových domov v Bratislave a Trnave, na ktoré sa vzťahuje systém regulovaného nájomného. V sťažnosti podanej na Európsky súd pre ľudské práva tvrdili, že nájomné, ktoré sú oprávnení v súlade s platnými právnymi predpismi požadovať, je omnoho nižšie ako náklady na údržbu ich domov a je neprimerane nízke v porovnaní s trhovým nájomným.

SkryťVypnúť reklamu

Sťažovatelia preto žalovali Slovenskú republiku pre porušenie ich majetkových práv, zaručených protokolom k Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd. Predovšetkým tvrdili, že zásah do ich práva na pokojné užívanie majetku na nich uvalil neprimerané bremeno, pre ktoré neexistovalo žiadne opodstatnenie. Tiež namietali, že sú diskriminovaní v porovnaní s vlastníkmi domov a bytov, na ktoré sa systém regulovaného nájomného nevzťahuje. ESĽP z procesných dôvodov odmietol časť sťažnosti, ktorá sa týkala tých bytov, kde sa regulácia nájomného prestala uplatňovať viac ako šesť mesiacov pred podaním sťažnosti.

Európsky súd pre ľudské práva na jednej strane posúdil slovenský systém regulácie nájomného ako kontrolu užívania majetku, ktorá má právny základ v príslušných právnych predpisoch. Akceptoval argumentáciu vlády a uznal, že systém regulácie nájomného sleduje legitímny cieľ, teda sociálnu politiku štátu, je teda v súlade so všeobecným záujmom. Ďalej sa zaoberal primeranosťou tohto opatrenia.

SkryťVypnúť reklamu

Súd pritom pripisoval význam najmä faktu, že tento systém zaviedli po páde komunistického režimu, v období transformácie ekonomiky. Cieľom bola ochrana nájomníkov v bytoch, ktoré boli vrátené pôvodným vlastníkom. Súd považoval za podstatné aj to, že štát uskutočňoval legislatívne zmeny, ktoré umožňujú zvýšenie regulovaného nájomného a napokon jeho zrušenie, aby sa zmiernil dopad regulácie na vlastníkov bytov.

Na druhej strane Európsky súd pre ľudské práva považoval za významné, že regulácia nájomného sa uplatňuje už viac ako dvadsať rokov, pričom na väčšinu dotknutých bytov sa vzťahuje počas celého tohto obdobia. ESĽP poukázal na to, že vláda viackrát avizovala dereguláciu nájomného, pričom sa tieto plány vždy odložili.

Pre posúdenie tohto prípadu je podľa súdu dôležitý najmä skutočný dopad regulácie nájomného. Keďže mu však nepredložili konkrétne dokumenty, vyčísľujúce skutočný dopad tohto opatrenia na schopnosť vlastníkov robiť údržbu nehnuteľností, vzal do úvahy rozdiel medzi najvyšším možným regulovaným nájomným a trhovým nájomným bytov z tohto sporu.

SkryťVypnúť reklamu

Aj keď sa znalecké posudky predložené vládou a sťažovateľmi líšili v použitej metóde aj vo výpočtoch, Európsky súd pre ľudské práva zohľadnil, že regulované nájomné sa od roku 2000 výrazne zvýšilo.

Regulované nájomné dosahuje 14 až 19 percent (podľa sťažovateľov), resp. 20 až 26 percent (podľa vlády) trhového nájomného. Straty vlastníkov bytov spôsobené tým, že nemôžu svoje byty prenajať za trhové nájomné predstavujú niekoľko desiatok až stoviek tisíc eur.

ESĽP konštatoval, že "regulované nájomné je podstatne nižšie ako trhové nájomné za porovnateľné byty, na ktoré sa regulácia nevzťahuje a dospel k záveru, že v tomto prípade neboli zohľadnené záujmy sťažovateľov vrátane ich práva na dosahovanie výnosov z majetku".

Okrem toho podotkol, že hoci právna úprava prijatá v roku 2011 umožňuje každoročné zvyšovanie regulovaného nájomného o 20 percent, vôbec nerieši predchádzajúcu situáciu, predovšetkým škody utrpené vlastníkmi.

Európsky súd pripustil, že nedostatok nájomných bytov po páde komunistického režimu odôvodňoval úpravu vzťahov medzi vlastníkmi a nájomcami. Legitímny spoločenský záujem podľa súdu však vyžaduje spravodlivé rozdelenie sociálneho a finančného bremena - o to viac v prípade, keď sa regulácia nevzťahuje na veľký počet bytov a opakovane došlo k časovým posunom pri plánoch vlády ukončiť reguláciu nájomného.

Podľa názoru ESĽP štátne orgány v tomto prípade nedodržali spravodlivú rovnováhu medzi všeobecným záujmom spoločnosti a ochranou majetkových práv sťažovateľov, "v dôsledku čoho došlo k porušeniu práva na pokojné užívanie majetku sťažovateľov".

Súd osobitne neposudzoval námietku týkajúcu sa diskriminácie sťažovateľov. V závere poznamenal, že dostal ďalších 13 podobných sťažností a štátom uskutočnené legislatívne opatrenia neriešia situáciu existujúcu pred ich zavedením. Štát preto bude povinný uskutočniť ďalšie opatrenia, predovšetkým osobitný prostriedok nápravy, ktorý umožní získať náhradu škody za zistené porušenie.

Pokiaľ ide o otázku spravodlivého zadosťučinenia, ako aj otázku náhrady nákladov a výdavkov na konanie, európsky súd ich nepovažoval za pripravené na rozhodnutie a odročil ich na ďalšie konanie.

SkryťVypnúť reklamu

          Inzercia - Tlačové správy

          1. Slováci a peniaze: Na čo sporíme a koľko investujeme?
          2. Piešťanská firma ovládla svet zubárskych kresiel
          3. Druhý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
          4. Nakupovať viac ovocia a zeleniny sa oplatí každý deň
          5. Dochádzate do Bratislavy? Auto nechajte doma
          6. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať?
          7. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko?
          8. 5 príkladov, kedy banke nejde len o peniaze
          1. Slováci a peniaze: Na čo sporíme a koľko investujeme?
          2. Metropolis ostáva bez inflačnej doložky
          3. Nakupovať viac ovocia a zeleniny sa oplatí každý deň
          4. Druhý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
          5. KOSIT hľadá do svojho tímu ďalších vodičov
          6. Náklady na domácnosť pomôže ušetriť aj kompostér FoodCycler
          7. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať?
          8. Dochádzate do Bratislavy? Auto nechajte doma
          1. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko? 6 885
          2. Riskovali viac než iní. Jeden z nich sa slávy nedožil 5 880
          3. Piešťanská firma ovládla svet zubárskych kresiel 5 516
          4. Európska noc výskumníkov prináša zážitky s vedou opäť naživo 5 079
          5. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať? 4 785
          6. Nakupovať viac ovocia a zeleniny sa oplatí každý deň 4 194
          7. Digitálne dvojča v Konštrukta-TireTech 3 924
          8. Vyskúšajte vylepšenú aplikáciu SME aj s novou SME Minútou 3 821
          SkryťVypnúť reklamu
          SkryťVypnúť reklamu

          Hlavné správy zo Sme.sk

          Februárový test ruskej medzikontinentálnej balistickej rakety Yars.

          Západ vyhrážky od podpory Ukrajiny neodradili.


          2 h
          Peter Schutz.

          Taký pohyb v ruskej spoločnosti nebol minimálne od perestrojky.


          1 h
          Tragická nehoda na zastávke v Bratislave má piatu obeť.

          V nemocnici podľahlo zraneniam 21-ročné dievča.


          5 h
          Vojna na Ukrajine

          Vojna na Ukrajine pokračuje.


          a 5 ďalší 18 h

          Neprehliadnite tiež

          Logo podcastu Index o ekonomike a podnikaní.

          Ako ovplyvní ceny nehnuteľností sprísnenie poskytovania úverov.


          a 1 ďalší 10. jan
          Ilustračné foto.

          Ľudia najviac kupovali menšie byty.


          SITA 13. júl
          Ilustračné foto.

          V medzikvartálnom porovnaní stúpli takmer o tri percentá a v medziročnom porovnaní sa zvýšili o necelých 12 percent.


          SITA 30. máj

          Na Slovensku je okolo 800-tisíc domácností, ktoré majú komín. Kominárov je okolo 300.


          22. nov

          Blogy SME

          1. Matúš Lazúr: Na retardovaných vodičov platia len retardéry. Pri zastávkach MHD najlepšie také že pri 60-tke im rovno utrhne nápravu.
          2. Ján Valchár: Gratulujeme, 60.000. A ruské tanky dostávajú defekty.
          3. Miroslav Lisinovič: Z mojej papierovej dielne: gazdovský dom z Vlkolínca, kaplnky na Sivej Brade a v Holíči
          4. Milan Polešenský: Čo sa nepáči Petržalskej mládeži?
          5. Marián Viskupič: Matovič nepovedal jediný dôvod, prečo by mal zostať ministrom financií
          6. Štefan Vidlár: Fantóm ambulancie
          7. Mária Drahošová: Máte pravdu
          8. Vladimír Benčík: Malta 3/3 – „Hniezdo zmijí“ - Veľké obliehanie Malty
          1. Matúš Lazúr: Čo bude špendlíkom ktorý spôsobí prasknutie realitnej bubliny? 8 014
          2. Roman Kebísek: Malý prehľad prepadov Jánošíka, ku ktorým sa priznal 7 597
          3. Jana Melišová: Keď sa chce, tak sa dá 💗 5 158
          4. Ján Valchár: Mohylizácia ruských brancov. Presne podľa plánu. 4 436
          5. Ján Valchár: Keď už aj propagandisti plačú... 3 775
          6. Miroslav Kocúr: Progresívny fašizmus voči kresťanom? 3 440
          7. Marek Strapko: Irán vs. Rusko 2 829
          8. Peter Slamenik: Dubák sem, dubák tam. 2 720
          1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
          2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
          3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
          4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
          5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
          6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
          7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
          8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926
          SkryťZatvoriť reklamu