Mestskí ľudia chcú záhradníčiť. Mobilné záhrady sa uchytili aj v Bratislave

Ak chcete pestovať v centre mesta paradajky, nemusíte byť odkázaní iba na balkón či lodžiu alebo pozemok v záhradkách.

Mobilné záhrady poľudšťujú mesto. No môžu mať aj iný význam - deti si vytvoria vzťah k rastlinám a nie k mraziacemu boxu v supermarkete. Podmienkou je nájsť ochotných vlastníkov pozemkov, ktorí takúto činnosť hoci aj dočasne podporia.(Zdroj: INICIATÍVA VNÚTROBLOK)

Mestské záhradníčenie nemusí mať podobu dochádzania na pozemok za mestom.

Aktuálnym trendom je vytváranie spoločenstiev, susedských komunít, ktoré na jednom priestore pestujú napríklad zeleninu a pritom sa stretávajú a organizujú si spoločný víkendový program.

Nejde teda ani tak o samozásobovanie, ako o spestrenie. A nielen stravy, ale aj medziľudských vzťahov.

Mestské záhradníčenie (z angl. urban gardening) alebo tiež mobilné záhrady majú viac sociálny a mestotvorný rozmer, ako by mali uspokojiť túžbu ušetriť náklady na domácnosť cez vlastnú záhradku.

Zem „nikoho“

Záhradníčenie v meste poznáme už roky. Posledným dôkazom sú záhradkárske kolónie, ktoré sa v minulosti nachádzali okolo kompaktnej mestskej zástavby a dnes ich mestá prerástli.

„V súčasnosti však zažíva renesanciu, a zároveň premenu z osobnej aktivity na komunitnú aktivitu. A práve to je výhodou,“ hovorí architekt Michal Marcinov.

mala1_res.jpg

Takáto činnosť je to užitočná pre obyvateľov, ale aj pre mesto. Robí ho rôznorodým, vysvetľuje architekt.

Problémom miest je totiž množstvo "zelených" plôch, takzvaná "zem nikoho", ku ktorej obyvatelia nemajú vzťah a ani si ho nemajú ako vybudovať.

Takéto pozemky môžu patriť mestu, ale aj súkromným vlastníkom. Ich využitie, hoci aj dočasné na mobilnú záhradu, o ktorú by sa mohli ľudia z blízkeho okolia starať a stretávať sa v nej, potom záleží už len na dohode aktivistov a vlastníka.

Čo je to mobilná záhrada

Príklady, ako to môže vyzerať už nie sú len zo zahraničia. V Bratislave sa mobilná záhrada nachádza na Sasinkovej ulici. Ďalšia je v príprave. Prevádzkuje ju susedské spoločenstvo. Čo sused, to jeden pestovací box.

Boxy sú postavené na štandardnej europalete veľkej 120 x 80 centimetrov, zemina má hĺbku približne 40 centimetrov. „Zemiaky ani kukuricu si preto nikto nepestoval, no odporúčané rastliny boli paradajky, papriky, baklažány, akékoľvek bylinky, jahody, šaláty, fazule, kaleráby a ešte veľa, veľa inej zeleniny,“ hovorí Sandra Štasselová z iniciatívy Vnútroblok, ktorá za týmto projektom stojí.

mala2_res.jpg

„Každý sused si však pestoval, čo sa mu chcelo, nijako sme tieto aktivity neusmerňovali a výsledky nemerali. Celkom určite však bola najvýnosnejšou rastlinou paradajka,“ hodnotí Štasselová prvú ukončenú sezónu.

Vďaka dvom susedom záhradkárov, ktorí experimentovali s rôznymi druhmi paradajok, mali na záhrade odhadom okolo desať druhov.

„Nikdy predtým som nevidela tigrované zelené paradajky. Čo však bolo ešte zvláštnejšie, bolo sledovať malé deti, ktoré na prechádzke s rodičmi zablúdili na záhradu a pri bežnom "testovaní" nevedeli identifikovať rastliny, ako je cukina, hrášok, kaleráb či reďkovka,“ dodáva.

Aj toto je podľa nej ďalší prípadný pozitívny efekt podobných projektov. Aby si deti vytvorili vzťah k jedlu a nie k mraziacemu boxu v supermarkete.

Záujem je obrovský

Iniciatíva pred niekoľkými týždňami uzatvorila prihlasovanie záujemcov o pestovacie boxy na Sasinkovej. Prihlásilo sa veľmi veľa ľudí, omnoho viac, než je kapacita záhrady na Sasinkovej. „A druhou zaujímavosťou bolo, z akého širokého okolia títo ľudia boli,“ hovorí aktivistka.

Keďže je projekt hlavne „susedským“ a aktivisti sa snažia vytvárať susedský priestor pre ľudí v tesnej blízkosti ich domovov, uprednostnili popri minuloročných záhradkároch hlavne tých záujemcov, ktorí bývajú blízko.

Miesta, odkiaľ boli mnohí ďalší, si však dôkladne zmapovali a iniciatíva Vnútroblok začala v Bratislave oslovovať majiteľov možných ďalších záhrad.

„Pekne veríme, že záhradu sme už našli. Zatiaľ však nič nie je isté, intenzívne však komunikujeme s veľmi priateľsky naladenou mestskou časťou Staré Mesto, vďaka ktorej možno onedlho budeme zakladať druhú mobilnú záhradu,“ vraví Štasselová.

Prečo to robia?

Manželia Štasselovci zažili svoju prvú skúsenosť s mobilnou komunitnou záhradou v Amsterdame. „Našli sme ju hneď za svojím plotom akurát v čase, keď sme sa začali cítiť sociálne izolovaní od sveta,“ opisuje Štasselová.

Vznik tamojšej záhrady iniciovala umelkyňa Natascha Hagenbeek a záhrada sa stala pre čerstvých prisťahovalcov rajom inklúzie a milých nápomocných ľudí.

V Bratislave žije veľa ľudí, ktorí sú cudzincami vo svojich štvrtiach. Nepoznajú susedov, nepoznajú milé zákutia svojho mesta. Verejný priestor využívajú na transport medzi domovom, prácou, školou a nákupným strediskom.

Niekedy však stačí vytvoriť priestor pre nadviazanie kontaktu, nejaké prekrytie záujmov a všetko môže byť inak.

„Záhradkárčenie je v bratislavskom kontexte dokonalé, lebo mnohí majú v sebe ešte živé spomienky a skúsenosti so záhradkárčením, sentiment za niečím rurálnym. A aj tí, čo nemajú, sú často fascinovaní takou banálnou vecou, ako je pestovanie jedla,“ opisuje aktivistka.

Okrem Amsterdamu však existujú aj ďalšie komunitné záhrady. Napríklad vo Viedni v časti Monte Laa, kde tamojšie susedské Záhradné spoločenstvo má okrem bežných aj šesť vyvýšených záhonov a snaží sa spolupracovať aj s chovateľmi včiel.

Priestor v nových projektoch

Developerské projekty zatiaľ myslia na mestských záhradkárov len v podobe terás či predzáhradiek vo vlastníctve prízemných bytov.

Novinkou je napríklad vnútroblok projektu Petržalský Hájpark, kde sa developer rozhodol vytvoriť priestor pre komunitné pestovanie produktívnych rastlín.

projekt_res.jpg

Ide teda vlastne o projekt dvoch prostredí - prirodzeného lužného spoločenstva a pravidelne usporiadanej záhrady, ktorá obsahuje mobilné políčka pre obyvateľov i plochy okrasných tráv a bylín (2500 štvorcových metrov privátneho parku s vysokými stromami, lavičkami, ihriskom a vyvýšenými záhonmi pre vlastné bylinky či zeleninu).

FOTO - INICIATÍVA VNÚTROBLOK

VIZUALIZÁCIA – IMAGINE DEVELOPMENT

Okrasné panelákové predzáhradky

Problémom sú nedisciplínovaní majitelia domácich maznáčikov.

Po rokoch nezáujmu až ignorancie sa začínajú v záhradkárčení - avšak len jeho okrasnej časti - nachádzať aj obyvatelia veľkých obytných blokov na sídliskách.

Podľa vzoru menších, najčastejšie tehlových bytoviek, kde sa tradícia predzáhradiek uchovala lepšie, začínajú oplocovať pozemky pri domoch, dobudovávať skalky, znovu osádzať zabudnuté nádoby, ktoré boli dlho len miestom na zahodenie ohorkov z cigariet.

c-predzahradka18_r8839_res.jpg

Cez víkendy sa objavujú pri dome s malými kosačkami trávy.

A snažia sa budovať zábrany, aby ich prácu nezničili psy a mačky, ktorých výskyt je na sídliskách vysoko koncentrovaný, pričom majitelia psov často odmietajú dodržiavať stanovené pravidlá pre vodenie psa na vôdzke.

Niektoré mestské časti okrasnú záhradkárskú činnosť podporujú napríklad poskytnutím nových sadeníc či kompostu, prípadne organizujú aj súťaže o najkrajšiu predzáhradku.

(ht, FOTO SME - ARCHÍV)

Pozor na vlastníctvo

V bytovke sa o spoločnom majetku musí hlasovať. Radí právnik Dávid Štefanka.

Predzáhradky pri bytových domoch bývajú na priľahlých pozemkoch k bytovému domu. Tieto môžu byť vo vlastníctve vlastníkov v bytovom dome.

Zistiť sa to dá z nadobúdacích dokumentov (kúpna zmluva, darovacia zmluva, zmluva o prevode vlastníctva) k bytu alebo nebytovému priestoru alebo potom z príslušných listov vlastníctva. Pozemok sa často dá identifikovať aj na katastrálnej mape a následne k nemu vyhľadať príslušný list vlastníctva preukazujúci vlastnícke vzťahy.

Ak sa rozhodnú spoluvlastníci takéhoto pozemku zveľadiť ho formou záhradky, tak by to malo byť predmetom hlasovania na schôdzi jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pretože ide o nakladanie so spoločným majetkom.

Ak ide o pozemok vo vlastníctve tretej osoby (najčastejšie obec alebo mesto), odporúča sa vyžiadať si vopred písomné kladné stanovisko k zámeru. Ide totiž o cudziu nehnuteľnosť. Dokonca sú obce, ktoré na takéto činnosti prispejú aj istou finančnou čiastkou.

Podmienkou úprav pozemku na záhradku je často zaslanie žiadosti o rekonštrukciu. Tú možno podať prostredníctvom správcu bytového domu alebo zástupcu vlastníkov s uvedením osoby, s ktorou sa pracovníci obecného či miestneho úradu spoja, napríklad pri určení termínu obhliadky.

Prílohou k takejto žiadosti by mala byť aj zápisnica zo schôdze vlastníkov bytov, v ktorej väčšina obyvateľov vyjadrí súhlas s úpravou, s následnou údržbou upravenej plochy obyvateľmi domu a s polievaním rastlín pitnou vodou.

(ht)


          Inzercia - Tlačové správy


          1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
          2. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
          3. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
          4. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
          5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
          6. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
          7. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty?
          8. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach
          9. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty
          10. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne
          1. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
          2. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
          3. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
          4. Slávnostná imatrikulácia SvF STU v Bratislave
          5. Unverzita vyTVORená nápadmi študentov!
          6. Slovenské mestá môžu využiť eurofondy na zelené strechy
          7. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
          8. Program obnovy chodníkov v Starom Meste schválený
          9. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
          10. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
          1. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 9 346
          2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 3 779
          3. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 3 079
          4. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 3 044
          5. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 2 163
          6. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 653
          7. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 638
          8. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 1 425
          9. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 422
          10. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach 1 058

          Hlavné správy zo Sme.sk

          DOMOV

          Armádny generál: S migmi si načas vystačíme, no bude to drahšie

          Udržanie starých stíhačiek bude drahé, Rusi si môžu zapýtať viac. Nebo by nám však dočasne mohli ochrániť aj Česi či Poliaci.

          Nadhľad Matie Lenickej

          Radi by sme mali istotu, že ráno ešte bude svetlo

          Rozumieme, komu najviac nahráva a vyhovuje Kiskova kauza.

          Komentár Petra Schutza

          Gajdošovi sa veriť nedá, pre Danka

          V Smer-SNS-Híd je kapitán veľkým pánom.

          EKONOMIKA

          Do Moricových železničných opravovní vstupuje nový investor

          Budamar získa tretinu v ŽOS Vrútky.

          Neprehliadnite tiež

          V bratislavskom Prievoze pribudne nový rezidenčný komplex

          Rezidenčný komplex by mal podľa zámeru pozostávať z troch polyfunkčných objektov, garážového domu a súvisiacej infraštruktúry.

          Ponuka nových bytov na Slovensku rastie rýchlejšie ako dopyt po bývaní

          Ceny bytov majú v poslednom období rastúci trend.

          Stavebná produkcia medziročne klesla

          Oproti februáru 2016 sa celková stavebná produkcia znížila o 10,7 percenta.

          Príspevok na zateplenie domu bude možné opäť získať v druhej polovici roka

          Maximálna dotácia má stúpnuť zo 6500 na 8500 eur.