SME
Sobota, 31. október, 2020 | Meniny má AurelaKrížovkyKrížovky

Dediť za hranicami má byť ľahšie

V Európskej únii by cezhraničné dedičstvá mala už čoskoro zjednodušiť jednotná právna norma. Ani tá však nemusí byť vždy jednoznačná.

Majetok zosnulého, ktorý sa nachádza v zahraničí, slovenský súd štandardne neprejednáva.Majetok zosnulého, ktorý sa nachádza v zahraničí, slovenský súd štandardne neprejednáva. (Zdroj: ILUSTRAČNÉ - WWW.SXC.HU)

Vysporiadať majetok zdedený v zahraničí nebýva jednoduché. Základná právna gramotnosť tu často stačiť nebude.

Pri dedení majetku v zahraničí sú komplikované najmä prípady, kedy má Slovák nehnuteľný majetok v jednom alebo viacerých cudzích štátoch.

„Po jeho smrti bude okrem základného dedičského konania na Slovensku, prebiehať viacero ďalších dedičských konaní v rôznych štátoch, pretože súd každého štátu bude rozhodovať len o majetku na jeho území,“ hovorí Miriam Imrich Breznoščáková, notárka a mediátorka z Vranova nad Topľou.

V Európskej únii by cezhraničné dedičstvá mala už čoskoro zjednodušiť jednotná právna norma. Ani tá však nemusí byť vždy jednoznačná.

Rozhoduje štátna príslušnosť

V súčasnosti platí rovnaká úprava vo vzťahu ku krajinám Európskej únie aj mimo nej. Vo všeobecnosti platí, že na Slovensku je pre určenie rozhodného práva (teda právo, ktorým sa bude celá dedičská vec spravovať) hlavným

Niektoré výhody
Európska smernica a dedenie
  • Jeden súd v jednom dedičskom konaní a pri jednom poplatku, bude môcť rozhodnúť o celom majetku patriacom do dedičstva, vrátane nehnuteľností ležiacich v členských štátoch EÚ.
  • Súd a notár, ktorý prejedná také dedičstvo vydá na žiadosť dediča Európske osvedčenie o dedičstve (tzv. EDO), v podobe formulára, aby mali evidenčné orgány a registre v štátoch, kde sa majetok nachádza uľahčený zápis na základe vydaného dedičského rozhodnutia.

kritériom štátna príslušnosť občana v čase smrti.

To znamená, že ak zomrie Slovák v zahraničí, majetok po ňom, ktorý sa nachádza na Slovensku, prejedná slovenský súd a notár podľa slovenského práva.

Avšak majetok tohto zosnulého, ktorý sa nachádza v zahraničí slovenský súd štandardne neprejednáva. „Urobí tak iba v prípade, že bol tento majetok vydaný slovenským orgánom alebo boli rozhodnutiu slovenského orgánu priznané právne následky,“ vysvetľuje notárka.

V prípade majetku v zahraničí teda nie je vylúčené, že vzhľadom na rozdielne právne predpisy v oblasti dedičstva v dotknutých štátoch prebehne „viacero“ samostatných dedičských konaní, upozorňuje Peter Jurík, konateľ spoločnosti Vlastníctvo, ktorá sa prípadmi cezhraničných dedičstiev zaoberá.

Hľadajte informácie

Najmenej komplikované je podľa neho dedenie v členských štátoch Európskej únie. Najkomplikovanejšie sú dedičské konania po osobách, ktoré vlastnia majetok vo „vzdialených“ štátoch, ktorých právne predpisy v oblasti dedenia sú rozličné a dedičské nároky iných štátnych príslušníkov požívajú obmedzenú prípadne aj žiadnu medzinárodnú ochranu.

Ak poručiteľ vlastnil nehnuteľnosť v inom štáte, prináleží povolaným dedičom, aby vyvolali dedičské konanie v danom štáte, vysvetľuje Jurík (ak dedičské konanie nezačne ex offo).

Odporúča, aby sa dedičia informovali o príslušných právnych predpisoch v oblasti dedenia, ktoré platia v štáte, kde sa nachádza nehnuteľnosť, ktorú by mali dediť.

Pravidlá sa budú meniť

V auguste budúceho roka sa európske pravidlá zmenia. Nadobudne účinnosť nariadenie EÚ v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve.

Podľa neho sa zavádza jediné a jednotné kritérium posudzovania právnych pomerov v cezhraničných dedičstvách - kritérium „obvyklého pobytu“ zosnulého. Štátom obvyklého pobytu bude krajina, v ktorej mal zosnulý najužšie väzby rodinné, pracovné, spoločenské aj majetkové, čo bude posudzovať súd, ktorý začne konať.

Napriek tomu, že samotné nariadenia nedefinuje pojem obvyklého pobytu je zo zdôvodnenia zrejmé, že vôbec nemusí ísť o trvalý pobyt, vysvetľuje notárka Breznoščáková.

Mala by to byť krajina, v ktorej mal zosnulý najužšie väzby tak rodinné, pracovné, spoločenské ako aj majetkové.

Kto kam bude patriť?

Môžu preto nastať situácie, keď slovenský občan s trvalým pobytom na Slovensku, kde vlastnil aj dom, no dlhodobo žije s rodinou vo vlastnom byte a pracuje napríklad v Belgicku, môže mať obvyklý pobyt v Belgicku. A teda právomoc konať bude mať belgický notár podľa belgického práva.

No za rovnakých východiskových okolností môže byť posúdená právomoc slovenského súdu, ktorý bude rozhodovať podľa slovenského práva preto, že sa Slovák s rodinou pravidelne vracal na Slovensko, s úmyslom nikdy neostať v Belgicku, kde si okrem pracovných väzieb nevybudoval žiaden užší vzťah.

Ďalšie situácie, ktoré môžu vznikať sú v prípade povedzme Nemca, ktorý prišiel pracovať na Slovensko, tu sa oženil, kúpil tu byt, no ponechal si trvalý pobyt Nemecka ako aj občianstvo a dom v Nemecku, kde navštevuje rodinu.

Tu bude slovenský súd prejednávať dedičstvo po ňom podľa slovenského práva, keďže posúdi Slovensko ako krajinu jeho obvyklého pobytu, vraví Breznoščáková.

Nariadenie bude do značnej miery prínosom nielen pre migrujúcich občanov v rámci členských štátov EÚ, ale aj príslušné štátne orgány členských štátov, ktoré konajú v dedičských veciach. Avšak určenie obvyklého pobytu bude v niektorých prípadoch pomerne komplikované, dodáva Jurík.

Vedeli ste?

Voľba práva a dohoda o voľbe právomoci

  • Pokiaľ Slovák žijúci v zahraničí nechce, aby dedičstvo po ňom prejednával cudzí súd, môže spísať u notára vyhlásenie o voľbe práva, ktorou si zvolí za rozhodné právo právny poriadok štátu svojho štátneho občianstva.
  • Túto voľbu je možné urobiť už dnes, a to formu závetu spísaného napríklad v notárskej zápisnici.
  • Vykonanie tejto voľby práva je zároveň podmienkou na možnosť dedičov uzatvoriť dohodu o voľbe právomoci štátu zvoleného práva.
  • To znamená, že iba ak poručiteľ za života vykonal voľbu práva, môžu jeho dedičia uzatvoriť dohodu o voľbe právomoci a predložiť ju súdu, ktorý začal konať, teda aby dedičstvo prejednával nie súd obvyklého pobytu, ale súd štátu štátneho občianstva.

Zdroj: notárka Miriam Imrich Breznoščáková

Dedičstvo za hranicami

Najčastejšie problémy

  1. dedičia majú indíciu, že poručiteľ vlastnil majetok v zahraničí, ale nevedia ho presne identifikovať,
  2. ak dedičské konanie po poručiteľovi prebieha v inom štáte, dedičia často krát nemajú vedomosť o im prislúchajúcich právach a povinnostiach, prípadne o možnostiach ochrany svojich dedičských nárokov,
  3. ak začalo konanie o dedičstve v inom štáte ex offo, môžu nastať komplikácie v súvislosti s určením okruhu dedičov, prípadne s komunikáciou s dedičmi, ktorí majú pobyt v inom štáte,
  4. v iných štátoch môžu byť rozdielnym spôsobom upravené predpoklady dedenia (napr. dedičská spôsobilosť, dedičský titul a pod.),
  5. v iných štátoch môže byť rozdielnym spôsobom upravená zodpovednosť za dlhy poručiteľa, prípadne právomoci dedičov, vykonávateľov závetu, správcov dedičstiev v súvislosti s predajom majetku za účelom uspokojenia veriteľov a pod.

Zdroj: Vlastníctvo, s.r.o. (ht)

Skryť Vypnúť reklamu

          Inzercia - Tlačové správy

          1. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
          2. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
          3. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
          4. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
          5. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
          6. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
          7. Magazín SME Ženy už v predaji
          8. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
          9. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
          10. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
          1. Moringa a Ginkgo - pomocníci z prírody
          2. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
          3. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
          4. O prenájom auta majú čoraz väčší záujem aj malé firmy. Ušetria
          5. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
          6. Magazín SME Ženy už v predaji
          7. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
          8. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
          9. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
          10. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
          1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 37 598
          2. Aplikáciu tohto Slováka používajú v 150 krajinách. Ako začínal? 25 725
          3. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 18 517
          4. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 16 757
          5. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 15 947
          6. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 15 654
          7. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 13 966
          8. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 508
          9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 194
          10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 10 956
          Skryť Vypnúť reklamu
          Skryť Vypnúť reklamu

          Hlavné správy zo Sme.sk

          Testovanie pracovníkov kultúry a médií v budove RTVS.
          Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

          Testovanie nie je hlasovanie, dajte sa otestovať

          Je dôležité, aby štát dokázal otestovať všetkých, ktorí chcú byť zodpovední.

          Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME

          Kam ísť na test, čo s pozitívnymi a čo bude s netestovanými? (otázky a odpovede)

          Certifikát z plošného testovania na Covid-19 je vstupenkou do obchodov.

          Pri plošnom testovaní sa využívajú antigénové testy.

          Neprehliadnite tiež

          Podcast Index

          Index: Ani prísnejšia regulácia úverov nehnuteľnosti nezlacní

          Ako ovplyvní ceny nehnuteľností sprísnenie poskytovania úverov.

          Logo podcastu Index o ekonomike a podnikaní.
          Ilustračné foto.

          Ceny nehnuteľností na bývanie v prvom štvrťroku stúpli

          V medzikvartálnom porovnaní stúpli takmer o tri percentá a v medziročnom porovnaní sa zvýšili o necelých 12 percent.

          Ilustračné foto.

          V regióne, kde je kominárov málo, sa na nich čaká dlhšie

          Na Slovensku je okolo 800-tisíc domácností, ktoré majú komín. Kominárov je okolo 300.