Domček v malej okrajovej dedinke v okrese Nitra sa rozhodli zrekonštruovať matka s dcérou.
Ide o ukážkový prípad ľudí, ktorí sa rozhodli uprednostniť pokojné okolie pred výzvami a ruchom mesta, nemajú veľa peňazí a neboja sa tam, kde sa dá, pomôcť si hoci ťažkou prácou sami.
Majiteľka domu - dcéra sa venuje keramike, snáď preto sa hlina stala hlavným materiálom, s ktorým chcela spojiť svoje bývanie. Pomohlo aj to, že bola dostupná a nebolo ju treba kupovať. Tam, kde bolo treba odbornú prácu pomohli miestni alebo známi remeselníci.
Hoci pre vyšší komfort bývania ešte musia mnohé spraviť, domček je už obývateľný.
Mama o ňom hovorí, že stojí "pánu bohu za chrbtom" a napriek tradičnému a jednoduchému vybaveniu sa v ňom býva príjemne.
Sedem rokov prázdny
„Dom sme kúpili pre pekné prostredie, polohu, veľké stromy, záhradu, ticho a pokoj. Veď do dediny ani vlak nechodí,“ hovorí matka majiteľky Juliana Hadvigová, ktorá sa podieľala na prestavbe.
Pôvodná stavba bola v zlom technickom stave po tom, čo v nej zhruba sedem rokov nik nebýval.
V dome nebola voda ani elektrina, mal popraskané múry, okná, ktoré smerujú do ulice boli rozbité a nevýhodne orientované - na sever.
Komín bol spadnutý, na jeho mieste zatekalo, krov bol doničený.
Dom bol priestorovo členitý tak, ako je na vidieku zvykom - vstup do kuchyne, predná a zadná izba a k nim maštalo-sklado-dielňa. Spolu približne 60 štvorcových metrov obývateľnej plochy.
Na začiatku minulého storočia dom obýval dedinský starosta. Ľudia si pamätajú jedného z majiteľov ako príjemného dedka s fajkou. Na slovenskom vidieku sa nachádza takýchto domčekov neúrekom.
FOTO - MAJITEĽKA
Čo sa zmenilo
Cieľom rekonštrukcie bolo zachovať dom pri použití čo najväčšej miery ekologických materiálov, šetriť na energiách a usporiadať ho vo vnútri tak, aby v ňom mohla bývať jedna z majiteliek, ktorá má dva psy a živí sa výrobou keramiky.
Práce na hlavnej časti domu trvali tri roky, limitované boli množstvom peňazí a pracovnej sily.
Celková dispozícia domčeku pri úpravách zostala, spojila sa iba kuchyňa a izba do jednej obytnej miestnosti s plochou zhruba 32 štvorcových metrov.
Z pôvodnej obytnej miestnosti iba „odkrojili“ minikúpeľňu so záchodom. Keramická dielňa a sklad na výrobky postupne vzniká zo zadnej izby, ktorú stačilo len opraviť a naniesť vonkajšiu hlinenú omietku.
Pri prestavbe zrušili a zamurovali okná na sever a otvorili dom na slnečnú južnú stranu, aby mal dom dostatok svetla a slnečných ziskov.
Sklad je omietnutý.
Využili, čo mali
Tak ako bývalo kedysi zvykom, matka s dcérou pri prestavbe využili hlavne miestne materiály, ktoré v dome a okolí boli – teda surové (nepálené) tehly, ílovitú hlinu, piesok, drevo z blízkeho okolia či staré škridly.
„Chceli sme zachovať dedinský kolorit a hlavne prírodné materiály, použili sme minimum energeticky a finančne náročných prvkov,“ hovorí Hadvigová.
Využili odbornú poradenskú činnosť združenia ArTur, ArTUR, ktoré sa špecializuje okrem udržateľnej architektúry aj na obnovu starých domov prírodnými materiálmi. Na odborné práce najali remeselníkov, ale napríklad hlinenú omietku na bývalej maštali, si spravili svojpomocne.
Remeselníkovi zverili aj stavbu pece, avšak vonkajšiu výzdobu nad oknom, umelecký obklad kúpeľne a obklad zatiaľ jediného zdroja tepla - kachlí zhotovila dcéra - keramikárka.
Majiteľka pri práci. Materiál na hlinenú omietku zobrali zo starých nepálených tehál.
Vlastnoručný kúpeľňový obklad.
Ženská práca
Veľa, niekedy aj veľmi ťažkých prác robila majiteľka za pomoci rodiny a priateľov. Ak opomenieme remeselníkov, domček rekonštruovali takmer samé ženy.
Hlinenú omietku na maštaľ pripravila majiteľka rozpúšťaním starých hlinených tehál, časť chodníka spravila z nájdených starých vypálených tehál.
Krov zo zadnej strany domu podbíjala podľa rady tesára sama a sama urobila ešte veľa ďalších prác.
„Ľahké nebolo nič,“ vraví mama.
Čo ich ešte čaká
Pre nedostatok peňazí majiteľka práce dokončuje postupne. Zatiaľ sa nepodarilo uskutočniť zateplenie strechy fúkanou celulózou či nájsť lacnú alternatívu prídavného kúrenia, keďže sa dcére ťažko kúri v zime samotnej, treba nosiť drevo a podobne.
Rozmýšľali aj na inštalácii slnečných kolektorov, alebo fotovoltaiky, ale je to pre nich drahé.
Majiteľka plánuje časom vymeniť vynášací záchod na kompostovací.
